Sociálne zdravotníctvo? (Žurnál)

Podľa Juraja Karpiša z INESS
je rozširovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti platenej z verejných zdrojov
zlým riešením, najmä keď v zdravotníctve už teraz panuje akútny nedostatok
zdrojov a zadlženie v sektore neustále rastie. Naopak, tento rozsah
treba obmedziť, povedal pre Žurnál dňa 3.1.2008.

Návrat rajónov a výmenných lístkov alebo nová preventívna
prehliadka – aj toto čaká na pacientov od januára. Zmeny v zdravotníctve, ktoré
schválil parlament v decembri, chcú mať prívlastok sociálne. Kritici tvrdia, že
sa nimi dosiahne opak a že zavádzajú šikanu pacienta. Isté je, že nás vyjdú
draho.

Tento rok zatrasie rozpočtami zdravotných poisťovní.
Politici rozhodli, že poisťovne preplatia kúpele pre skupinu ľudí, ktorá si
doteraz všetko platila sama. Ide napríklad o pacientov s duševnými chorobami,
vredovou chorobou žalúdka či s chronickým ochorením pečene alebo žlčníka. Podľa
výpočtov ministerstva zdravotníctva to bude stáť asi 35 miliónov korún ročne.

Oveľa drahšou záležitosťou ako kúpeľná starostlivosť je však
nová preventívna prehliadka. Tá bude stáť okolo pol miliardy korún. Ide o
dychový test na mikroorganizmus Helicobacter
pylori, ktorému by sa mali podrobiť všetci mladí ľudia od 19 do 20 rokov.
Podľa prognóz Infostatu sa to budúci rok bude týkať asi 161-tisíc ľudí. Hovorkyňa
ministerstva zdravotníctva Silvia Balázsiková tvrdí, že poisťovne na to peniaze
majú. Argumentuje tým, všetky vlani dosiahli zisk.

Juraj Karpiš z
Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz upozorňuje, že rozširovať rozsah
starostlivosti, ktorá je platená z verejných zdrojov, je zlým riešením. „V
zdravotníctve panuje akútny nedostatok zdrojov. Na nedostatok financií sa
sťažujú nemocnice, lekári špecialisti, odborári. Zadlženie v sektore už
presiahlo 7 miliárd. Je preto najvyšší čas na obmedzovanie balíka zdravotnej
starostlivosti plne hradenej z verejných zdrojov, a nie na jeho ďalšie
rozširovanie,“ povedal.

Podľa neho sa vďaka
tejto novele dostaneme do situácie, keď sa na Slovensku pre nedostatok financií
nebudú vykonávať život zachraňujúce transplantácie pečene alebo pľúc, ale z
verejných peňazí sa budú platiť kúpele pre pacientov s akné alebo žalúdočnými
vredmi.

Zdravotné poisťovne zatiaľ nekritizujú, mlčia. Podľa Petry Balážovej, hovorkyne
najväčšej poisťovne Všeobecnej zdravotnej, čakajú, kým zmeny vyjdú v zbierke
zákonov.

Tomáš Szalay z Health
Policy Institute kritizuje, že hoci vláda to marketingovo propaguje ako
„sociálne“ opatrenie, opak je pravdou. „Ak sa rozhodneme, že zo solidárnych
zdrojov budeme viac peňazí investovať do menej prioritných oblastí (ako sú
kúpele kategórie C), menej nám zostane na priority (napríklad kúpele kategórie
A).“

Pozrime sa teraz v skratke na najvážnejšie
zmeny.

Helicobacter pylori za pol miliardy

Schválený dychový test na Helicobacter pylori je najväčším nezmyslom zo zmien, ktoré
schválili poslanci. Ciele testovania sú na prvý pohľad humánne – prevenciou
znížiť výskyt rakoviny žalúdka a vredu na dvanástniku. Helicobacter pylori totiž zohráva významnú úlohu pri rozvoji
vredovej choroby.

Poslanci však túto prehliadku odobrili bez ekonomickej
analýzy podloženej serióznymi štatistikami. Nepoložili si ani základné otázky.
A to: Máme štatistiky počtu ochorení na Helicobacter
pylori? Je toto najväčší problém, ktorý treba riešiť drahou prevenciou?
Vieme, koľko táto prevencia bude stáť? Odpovede na otázky od prvej po poslednú
sú – nie, nie, nie.

Žurnál vypočítal cenu prehliadok sám podľa cenníka v
súkromnom centre Thalion. Jedno vyšetrenie, plus vyhodnotenie testu, plus plná
cena za test kúpený v lekárni spolu vyjde na 2900 korún. Pri počte ľudí vo veku
19 až 20 rokov – 161-tisíc, je to 466 miliónov korún, takmer pol miliardy korún
každý rok na Helicobakter pylori. Má
to význam?

Čísla o tom, koľko ľudí ochorie vďaka tomuto mikroorganizmu,
nesleduje ani národné centrum zdravotníckych informácií a ani Úrad verejného
zdravotníctva. Má ich len gastroenterologická spoločnosť. A práve výbor tejto
spoločnosti navrhol ministerstvu zdravotníctva zaradenie testu do prevencie.
Jej predseda Ľubomír Jurgoš poskytol Žurnálu údaje, že včasné odhalenie
mikroogranizmu môže zabrániť rakovine žalúdka u 2000 ľudí. „Už len náklady na
liečbu 2000 pacientov s rakovinou žalúdka by refundovali náklady na celý
skrining Helicobacter pylori na
Slovensku,“ dodal Jurgoš.

Bohužiaľ, Žurnál na Slovensku nenašiel
ďalšieho odborníka, ktorý by sa chcel k tejto problematike vyjadriť. Emeritný
profesor z lekárskej fakulty v Hradci Králové Bohumil Fixa a tiež predseda
Českej gastroenterologickej spoločnosti Jan Bureš zhodnotili novú slovenskú
preventívnu prehliadku ako unikátny epidemiologický projekt so sporným
medicínskym prínosom. „Výskum zameraný na výskyt Helicobacter pylori v určitej vekovej skupine by priniesol unikátne
epidemiologické výsledky. Ale akosi mi uniká hlavný zmysel tohto projektu.
Muselo by ísť o veľmi náročnú finančnú akciu,“ myslí si Fixa.

V Česku poisťovne preplácajú dychový test iba
pri presnej indikácii – podozrenie na vredovú chorobu a podobne.

Anglickí lekári robili štúdiu, v ktorej sledovali ekonomickú
účinnosť celoplošného testovania na Helicobacter
pylori. Závery sú jasné. Testovanie má význam robiť iba u pacientov, u
ktorých sa objavili klinické príznaky choroby a po 49 roku života.

Nápad s preventívnym dychovým testom pre ľudí od 19 do 20
rokov je teda vo svete ojedinelý.

Pritom onkológovia bijú na poplach, že u nás výrazne stúpa
počet prípadov rakoviny hrubého čreva. Potvrdzujú to aj praktickí lekári.
„Rakovinu žalúdka som nevidel pár rokov, zato rakovinu hrubého čreva dosť
často,“ povedal lekár, ktorý nechce byť menovaný. Nemalo sa do prevencie
namiesto Helicobacter pylori zaradiť
radšej vyšetrenie, ktoré by včas odhalilo rakovinu hrubého čreva? Alebo mali
onkológovia slabý lobing?

A možno o lobing tu práve ide. Dychové testy totiž
vyhodnocuje len jedno jediné pracovisko v Bratislave – Thalion. Jedným z
majiteľov centra je doktor Ladislav Kužela, ktorý je zároveň vo výbore
gastroenterologickej spoločnosti. Predseda spoločnosti Jurgoš za tým konflikt
záujmov nevidí. „Výbor odporučil vyšetrenie zaradiť ako preventívne na svojom
riadnom zasadnutí. Hlasovanie bolo tajné, takže neviem, ako hlasoval Dr.
Kužela, ale jeden hlas nemohol zásadným spôsobom zmeniť rozhodnutie celého
výboru.“

To, že testy vyhodnocuje jedno pracovisko, neprekáža ani ministerstvu
zdravotníctva. Hovorkyňa rezortu tvrdí: „Na päť miliónov obyvateľov by malo postačovať jedno pracovisko, ktoré
sa bude venovať len tejto analýze. Testy sa dajú prakticky posielať poštou z
celého Slovenska do jedného centra. Denne možné zrealizovať asi 400 analýz, čo
je dostatočný počet.“

Aj keby centrum pracovalo
i cez víkendy, za rok by vyhodnotilo 146-tisíc testov. Kto otestuje zvyšných
20-tisíc? S týmto sa pred schvaľovaním nik nezaoberal.

Dôvodov, prečo túto prehliadku nezaradiť do poistenia, je
podľa nemenovaných gastroenterológov viac. Dychový test nezistí prítomnosť
peptického vredu žalúdka a dvanástnika. Toto preventívne vyšetrenie je v
skutočnosti epidemiologickou štúdiou a tá nemá byť hradená zo zdravotného
poistenia. Výskyt vredovej choroby klesá a rizikovejšie ako Helicobakter pylori je pre ňu užívanie
niektorých liekov, alkoholizmus a fajčenie. Dychový test je nákladný a je
ekonomicky neefektívne používať ho na preventívne vyšetrenie.

Namiesto klikania vypisovanie

Priamo pacientov sa od januára významne a nepríjemne dotkne
ďalšia zmena. K špecialistovi už budú môcť ísť iba s odporúčaním, čiže s
výmenným lístkom od všeobecného lekára. Tento systém tu už raz bol, Zajacova
reforma ho zrušila. Ministerstvo zdravotníctva jeho opätovné zavedenie obhajuje
tým, že sa zabráni zbytočným vyšetreniam u špecialistov, zamedzí sa
nevhodnej indikácii liekov. „Ide teda o bezpečnosť pacienta, pretože všeobecný
lekár bude mať komplexný prehľad o aktuálnom zdravotnom stave pacienta,
prekonaných ochoreniach a absolvovanej liečbe,“ povedala Balázsiková.
Gastroenterológ Jozef Klucho
oponuje, že pacient bude výmennými lístkami šikanovaný.

Pravdu
majú obe strany. Je v prospech pacienta, ak má všeobecný lekár prehľad o jeho
pohybe a aj o liekoch, ktoré mu iní lekári predpísali. Tiež je pravda, že niektorí
ľudia chodili za špecialistami zbytočne a zdravotné poisťovne platili ich
vyšetrenia, ktoré neboli potrebné. Ale poisťovne sa na to nesťažovali a
nešermovali hrozivými štatistikami o peniazoch vyhodených von oknom. Preto ani
nepoznáme sumu, ktorá sa mala byť zle použiť.

Na
druhej strane zmena prinesie šikanu pacienta. Ľudia totiž väčšinou za
špecialistom cestujú – či už v rámci jedného mesta, alebo napríklad z dediny
(polovica obyvateľstva žije na vidieku) do mesta. Ak ich špecialista odporučí k
inému odborníkovi, budú sa musieť vrátiť k všeobecnému lekárovi, vypýtať si
nový výmenný lístok, sadnúť do auta alebo autobusu a opäť cestovať.

Namiesto
toho, aby úradníci na ministerstve domysleli výmenu informácií medzi
špecialistom a všeobecným lekárom, zhodili to jednoducho
na plecia, či skôr na nohy pacientov.

Problém
by vyriešil systém elektronického zdravotníctva – eHealth. Táto vláda ho
dokonca zaradila medzi priority, ale systém stále nie je a dlhé roky ešte ani
nebude. Ministerstvo zdravotníctva priznáva, že informatizácia postupuje
pomaly, lebo niet peňazí. A tak zatiaľ len organizuje konferencie, pripravuje
potrebné dokumenty, hoci podobné už raz pripravilo bývalé vedenie rezortu. Ak
by eHealth fungoval, výmenné lístky by stratili zmysel. Špecialista aj obvodný
lekár by si klikli na meno pacienta a našli by tam údaje, aké lieky berie,
ktorého lekára už navštívil a aké vyšetrenia absolvoval.

Staronové
rajóny

Najmä
obyvatelia väčších miest si pochvaľujú ďalšiu staronovú novinku – rajonizáciu
lekárov. Platiť bude od marca. Gynekológ, zubár alebo všeobecný lekár už nebude
môcť odmietnuť pacienta, ak má v jeho obvode trvalé alebo prechodné bydlisko.
Slobodná voľba lekára však zostáva zachovaná, čiže človek si môže vybrať lekára
aj mimo svojho obvodu.

Ministerstvo
zdravotníctva navrhlo návrat k rajónom preto, aby starších občanov a deti
nemohol lekár v mieste ich bydliska odmietnuť s odôvodnením, že má vysoký počet
pacientov. Táto zmena je však dvojsečná zbraň. Lekári totiž doteraz neprijímali
pacientov preto, lebo ich už mali priveľa a zdravotné poisťovne im nadlimitný
počet ošetrených nechceli preplácať. Čo urobia teraz? Odmietnu pacientov, ktorí
bývajú mimo rajónu alebo budú ošetrovať všetkých? Na úkor koho a čoho? Odpovede
na tieto otázky prinesie až život. Lekári dnes túto zmenu výrazne nekritizujú.

Novely štyroch zdravotníckych zákonov odstránili niekoľko
sporných vecí. Jedným z nich bolo napríklad poradenstvo o antikoncepcii.
Niektorí gynekológovia totiž využívali, že poradenstvo pri preventívnej
prehliadke nebolo definované presne v zákone a pýtali si od žien za konzultácie
o antikoncepcii poplatky. Od januára už nebudú môcť, poradenstvo hradí
poisťovňa.

Ingrid Drozdíková

Žurnál, 1/2008