Nezmyselné dávky (SME)

Verejnosť
si obyčajne pri zmienke slova „dávka“ predstaví buď nezamestnaného, alebo osobu
v hmotnej núdzi. Zaužívaný význam tohto slova sa spája s výplatou
finančných prostriedkov či už ľuďom odkázaným na pomoc pre nedostatok príjmu,
alebo ľuďom v ťažkej životnej situácii, akou môže byť obdobie bez
zamestnania.

Dôležitým faktorom však je, že výplatu dávky podmieňuje
nejaká skutočnosť alebo situácia, proste na výplatu dávky existuje dôvod. Na
Slovensku ale existuje viacero dávok, ktoré pokojne môžeme nazvať „bezdôvodné“.
Jednou z nich je tzv. štátna prémia k stavebnému sporeniu.

Máloktorý sporiteľ si uvedomuje fakt, že sa stal poberateľom
dávky. Politická manipulácia verejnosti zašla tak ďaleko, že dávka bola
nahradená slovom „prémia“. Človek, ktorý získa prémiu, nadobudne pocit, že je
to odmena za vhodné správanie alebo konanie. Nenapadne ho, že sa jedná
o dávku. Nespojí si dohromady nitky, ktoré začínajú pri človeku, ktorému
štát musel danú sumu najprv vziať, aby sa mohol poberateľ dávky tešiť z
„prémie“. Pritom pod „vhodným“ správaním“ sa nemyslí nič iné, len to, že človek
si nesporí v banke, neinvestuje, nenakupuje podiely vo fondoch, ale
peniaze odvádza na účty stavebných sporiteľní. A potom, na konci obdobia
sporenia tieto prostriedky použije obyčajne na zveľadenie bývania, po novom
napríklad aj na terénne úpravy alebo stavbu garáže.

Označenie „bezdôvodná“ si táto dávka zaslúži
z viacerých príčin. Na dávku má
nárok každý. Milionár aj nemajetný. Dokonca aj deti, ktoré do bývania logicky
nemôžu investovať. Štátna prémia je pritom z pohľadu investícií do bývania
zanedbateľná. 2000 korún nepokryje ani len náklady na omaľovanie bytu, nieto
jeho kúpu. Ročne štát vyplatí na prémiách miliardu, ale domácnosti zaplatia na
splátkach za hypotéky viac ako 10 miliárd. Objem čerpaných hypotekárnych úverov
vzrástol za rok o 18 mld. Sk. Priemerná mesačná splátka hypotéky dosahuje
12 000 korún. Aký význam má z tohto pohľadu ročná prémia 2000 korún?

Jej hodnota sa od nového roka nemení, zmení sa ale potrebná
výška nasporenej sumy, tá klesne na 16 000 Sk. Čo mohlo byť príčinou
znižovania povinnej nasporenej sumy? Prečo vláda znižuje toto kritérium, keď
príjmy obyvateľstva merané priemernou mzdou rastú o 6-8% ročne pričom
ľudia zjavne zvyšujú svoje investície do bývania? Jediným dôvodom môže byť
snaha prilákať nových investorov na vyšší výnos. Štát tak zvýši garantovaný
ročný výnos na 12,5%. Prémia samozrejme nepodlieha dani z príjmu. Stavebné
sporenie s prémiou je tak bezkonkurenčný produkt, veď výhodnejšie sporenie
bez rizika na Slovensku neexistuje. Táto dávka však už roky neslúži ako stimul
podpory investícií do bývania. Naopak, nie je ničím iným ako dotovaným
finančným produktom, ktorý predstavuje nekalú konkurenciu všetkým ostatným
subjektom súperiacim o úspory domácností.

Bohužiaľ, politická manipulácia s pojmami spôsobila aj
hodnotový posun v rámci spoločnosti. Dnes si ľudia nekladú otázku: Prečo
by som mal poberať dávky, keď ich v porovnaní s ľuďmi v hmotnej
núdzi nepotrebujem? Naopak s ťukaním na čelo je ten, kto „nesporí“,
obvinený z hlúposti, lebo neberie, keď mu štát dáva. Hrdosť vyplývajúcu zo
samostatnosti a nezávislosti na finančnej pomoci druhých sa podarilo tzv.
„sociálnemu“ štátu rozbiť za necelé storočie. Dnes sa daňoví poplatníci už nepýtajú:
Prečo platíme vysoké dane, ale ako tie dane dostať od štátu späť. Jedinou
cestou, ako sa dostať z tohto amorálneho kruhu, je škrtať podobne zbytočné
výdavky ako je štátna prémia k stavebnému sporeniu a ďalej znižovať daňové zaťaženie.

Radovan Ďurana, INESS

SME, 22.1.2008