Brusel na ekosľuboch trvá (SME)

Slovensko môže zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov
najmä zväčšením podielu biomasy. Na splnenie bruselského cieľa však budeme
musieť využívanie biomasy masívne dotovať, komentoval Radovan Ďurana z INESS
pre SME 25.1. 2008.

Dosahy opatrení pre čistejší vzduch by mali byť na Slovensku
miernejšie ako v bohatších častiach únie.

BRUSEL, BRATISLAVA. Štáty Európskej únie po včerajšku poznajú, aké formy štátnej
pomoci sú povolené na to, aby splnili cieľ počas nasledujúcich dvanástich rokov
zásadne znížiť emisie skleníkových plynov.

Vlani na jar sa lídri únie zhodli, že do roku 2020 obmedzia emisie CO2 o
dvadsať percent a pätinu energie budú vyrábať obnoviteľné zdroje a eurokomisári
k tomu včera predstavili návrhy konkrétnych zákonov, ktoré by mali platiť od
roku 2010. Návrhy komisie začnú teraz preberať národné vlády a európski
poslanci.

Chudobnejšie a nové krajiny vrátane Slovenska môžu byť relatívne spokojné.
Ich ekonomiky ponesú menšie bremeno „zelenej revolúcie“ než vyspelé západné
štáty. Napríklad odhadované náklady na zavedenie ekologických opatrení by mali
byť na Slovensku v pomere k sile ekonomiky približne štyrikrát menšie ako pri
únijnom priemere.

Povolenky nebudú zadarmo

Najväčšia zmena sa týka emisií. Súčasný systém, v ktorom každý štát rozdelí
medzi podniky určitý počet emisných povoleniek zdarma, sa skončí v roku 2012.
Rok potom nastane obdobie európskej virtuálnej aukcie, na ktorej sa budú povolenky
kupovať.

K dispozícii ich bude o 21 percent menej než v referenčnom roku 2005 a
povolenky si budú musieť kúpiť všetky firmy, ktoré vyrobia nad desaťtisíc ton
CO2 ročne.

Pre Slovensko je podstatné, že by sa mal zvýšiť limit na vypúšťanie CO2 pre
malé firmy, ktoré nemajú povinnosť nakupovať povolenky. Spolu by tieto firmy
mohli vypustiť o 13 percent emisií viac, ako to je v súčasnosti.

Po novom budú musieť na aukcii kupovať povolenky tiež aerolinky a rafinérie,
naopak, ušetrené zostanú stavebné či poľnohospodárske podniky a automobilová
doprava.

Automobilizmu by sa mal dotknúť ďalší nástroj boja proti klimatickým zmenám
– biopalivá. Tie budú musieť tvoriť 10 percent všetkých pohonných látok v
každom štáte v roku 2020, v súčasnosti je to menej. Napríklad na Slovensku
musia pohonné látky obsahovať 5,75 percenta biopalív.

Je na každej krajine, aké biopalivo bude podporovať a kde ho získa, nesmie
však pre ne ničiť lesy. Táto podmienka zrejme súvisí s nedávno začatou
diskusiou o tom, či produkcia biopalív nemá v konečnom dôsledku na životné
prostredie negatívny a nie pozitívny dosah.

Dvakrát viac

Konkrétnu podobu dostalo predsavzatie o obnoviteľných zdrojoch. Solárne
panely, biomasa a veterné či vodné elektrárne dnes v únii vyrábajú 8,5 percenta
všetkej energie, situácia sa však veľmi líši štát od štátu.

Komisia preto plošné číslo 20 percent obnoviteľných zdrojov v roku 2020
rozdelila medzi jednotlivé krajiny na základe aktuálneho stavu, možností
krajiny, sily ekonomiky. Švédsko tak napríklad dostalo povinnosť až vo výške 49
percent, Malta má 10 percent, Slovensko 14 percent a Česko musí v roku 2020
vyrobiť trinásť percent všetkej energie z obnoviteľných zdrojov. Pre Slovensko
to znamená povinnosť viac ako zdvojnásobiť súčasný podiel obnoviteľných
zdrojov.

Radovan Ďurana z think ­tanku
INESS si myslí, že Slovensko môže významne zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov
najmä zväčšením podielu biomasy.

Ďurana si myslí, že ak Slovensko chce
cieľ daný úniou splniť, bude musieť masívne dotovať využívanie biomasy.

Klasifikovanie jadrovej energie ako čistého zdroja neprešlo, kapacity
vodných elektrární nemôžu rásť tak prudko a pre masívnejšie využívanie veternej
energie nie sú na Slovensku vhodné podmienky.

Náklad alebo investícia?

O návrhoch Európskej komisie sa do poslednej minúty bojovalo a komisia bola
terčom intenzívneho priemyselného a vládneho lobingu. Za sľubmi o znižovaní
emisií sa skrývajú významné náklady. Priemerne majú zelené plány pripraviť úniu
o pol percenta jej HDP ročne, čo je asi šesťdesiat miliárd eur.

Šéf komisie José Barroso argument o cene odmietol. „Tri eurá týždenne“ za
zelenejšiu úniu, ktoré pripadajú na priemerného Európana, podľa neho netreba
chápať ako neužitočný náklad.

SME, 24. 1. 2008 | Kateřina Šafaříková,
Konštantín Čikovský