Krízu pocítia všetci (SME)

Takže je to pravda.
Americká ekonomika má vážne problémy. Vždy optimistický Wall Street sa konečne
pozrel pravde do tváre. Napriek tomu, že recesia ešte nie je potvrdená
oficiálnymi štatistikami, o jej existencii už pochybuje málokto.

Keď hlava najdôležitejšej finančnej inštitúcie
na svete – americkej centrálnej banky Federal Reserve (FED) disponujúcej najlepšími dostupnými informáciami
o americkej ekonomike, Ben Bernanke ide do Kongresu prosiť politikov
o pomoc v podobe fiškálnych stimulov agregátneho dopytu, nejedná sa
práve o býčí signál budúceho rastu a prosperity. Politici samozrejme príležitosť
vyvolať zdanie, že vedia riešiť všetky akútne problémy našej galaxie, využili. S návrhmi
na rôzne stimuly prišli hádam všetci prezidentskí kandidáti. Súčasný americký prezident
George Bush predstavil Kongresu svoju alternatívu v piatok - z hľadiska
ekonomiky USA zanedbateľný balíček zložený z dočasných daňových úľav vo
výške 150 miliárd amerických dolárov.

Napriek malému objemu Bushov balíček
efekt priniesol. V predstihu a neočakávane. Bushov návrh je totiž fakticky
oficiálnym priznaním prezidenta USA, že najväčší svetový spotrebiteľ bojuje s vážnymi
ekonomickými problémami. Práve to možno podnietilo pondelkové panické výpredaje
na svetových trhoch. Americké trhy pred medveďmi zachránili iba zavreté dvere. Tretí
januárový pondelok sa totiž v Amerike oslavuje deň Martina Luthera Kinga,
počas ktorého sa neobchoduje.

Riziko drastického prepadu na amerických
kapitálových trhoch s negatívnym dopadom na dôchodkové úspory celej
americkej spoločnosti a to ako naschvál vo volebnom roku - tak to je priveľa
aj pre nervy nezávislého renomovaného ekonóma
a akademika na čele FEDu - Bena Bernankeho. V zúfalej snahe zabrániť americkým
akciám v poklese FED v utorok zvolal mimoriadne zasadnutie a znížil
základnú úrokovú sadzbu o 0,75% na 3,5%. K tak drastickému zníženiu
pristúpil FED naposledy v roku 1982. Na Wall Street sa šepká, že to ešte
nie je všetko. V utorok má FED ďalšie, tento krát pravidelné zasadanie,
kde sa očakáva opätovné až 0,75% zníženie úrokovej sadzby FEDu.

Pomôže to? Nie. Lacné peniaze terajšie
problémy spôsobili, preto je len ťažko predstaviteľné ako by ich mohli
vyriešiť. Panické kroky FEDu preto hedge
fund manažér Barry Ritholtz prirovnáva k „penicilínovej injekcii pre pacienta s
rakovinou“. Bublina v nehnuteľnostiach, ktorú expanzívnou monetárnou
politikou pomáhal nafukovať práve FED praskla priamo do tváre amerického
spotrebiteľa. A práve od jeho bezodného dopytu je závislá nejedna americká či svetová
firma. Vďaka poklesu cien nehnuteľností bol ku koncu roka 2007 záväzok z
hypotéky vyšší ako hodnota samotného domu až u 5,6 milióna amerických
domácnosti. Predpokladá sa, že ak ceny v roku 2008 klesnú o ďalších
10% (konzervatívny odhad) počet domácností s čistým dlhom voči veriteľom
vzrastie na 10,7 milióna. Poklesom ceny domu tak zo dňa na deň zmizlo virtuálne
bohatstvo, na ktoré sa americké domácnosti často spoliehali pri financovaní
svojej kráľovskej spotreby.

Aj keď samotný pokles cien akcií je
problémom investorov, nepredstavuje ekonomický problém. Ceny akcií sa týmto
spôsobom len adaptujú na realitu a zapracúvajú nové informácie o budúcich
ziskoch producentov. Ak tomuto ozdravnému procesu FED bráni manipuláciou
s cenou peňazí, neútočí na reálneho nepriateľa ale jeho bábku a riešenie ozajstných
ekonomických problémov iba zbytočne odďaľuje.

K situácii v Amerike nemôže
zostať chladný nikto. Už dnes hromží nejeden slovenský investor, ktorý svoje
peniaze vložil do amerických akcií. Prepad dolára úplne odstránil aj mierne
zisky, ktoré bol americký kapitálový trh schopný v posledných rokoch
vygenerovať. Ak ste za 100 tisíc slovenských korún nakúpili v januári 2004
benchmark amerického kapitálového trhu - index S&P 500, dnes by
bola vaša investícia hodná 83 000 Sk. Straty sa ale neobmedzia iba na
investorov. Aj napriek tomu, že „Európa je kotvou
stability vo svetovej ekonomike” a iným optimistickým vyjadreniam európskych predstaviteľov,
sa kríza dotkne každého z nás. Zasiahne spoločnosti po celom svete, ktoré boli
závislé na americkej spotrebe a ich dodávateľov. Ešte väčším rizikom pre
svetovú ekonomiku je však hrozba inflácie ako následku množstva likvidity,
ktorou sa snažia centrálne banky bojovať s momentálnymi problémami. Stále
viac a viac čerstvo natlačených peňazí tak naháňa nezmenené množstvo
tovarov a služieb, čo sa prejavuje na rastúcich cenových hladinách po
celom svete. Vysoké ceny zlata a ropy hovoria jasnou rečou.

Juraj Karpiš

www.INESS.sk

SME, 25.1. 2008

Ak sa Vám článok páčil, hlasujte zaň na , prípadne dajte o ňom vedieť Vašim známym.