Oneskorený trest za vstup do 2. piliera (Hospodárske noviny)

Majetok v dôchodkovom fonde je spoločným majetkom
sporiteľov... Takto definuje vlastníctvo úspor paragraf 74 zákona o starobnom
dôchodkovom sporení. I napriek tomu, že v tejto definícii nevystupuje žiadne
ministerstvo ani poisťovňa, predstavitelia týchto inštitúcií majú pocit, že
úspory sú aj ich starosťou. Vyjadrili sa za zmenu tejto definície. Ich výroky
nemožno nechať bez komentára.

Úspory sú na rozdiel od štátnych dôchodkov majetkom
sporiteľov, a nie nárokom do budúcnosti, ako je to v prípade prvého piliera. To
znamená, že úspory sporiteľom patria, sú ich reálne existujúcim vlastníctvom. K
vlastníctvu nepochybne patrí možnosť dedenia. Princíp dedenia, starý ako
ľudstvo samo, garantuje, že naša snaha o zlepšenie životnej úrovne nevyjde
nazmar ani po smrti a bude z nej profitovať naša najbližšia rodina. Ak nemôžem
svoj majetok zanechať dedičom, znamená to, že nie som skutočným vlastníkom
svojich úspor. Úplný zákaz dedenia by tak
znamenal radikálny zásah do koncepcie dôchodkovej reformy - ktorej cieľom bolo
nielen zmierniť demografické riziká, ale aj obmedziť politický vplyv na výšku
dôchodkov tým, že k úsporám získali sporitelia vlastnícke práva. Našťastie, o
takomto zásadnom kroku sa zatiaľ neuvažuje. Avšak ani s čiastočnými zmenami v
dedení nemožno súhlasiť.

Navrhovaná podmienka viazanosti zdedených úspor, resp.
ich opätovný vklad do systému sporenia, nie je zdôvodniteľná. Úspory predsa
slúžili na zabezpečenie osoby, ktorá už nie je nažive, čiže dôvod ich uloženia
v dôchodkovom fonde (dočasné obmedzenie vlastníctva) pominul. Dedič je predsa
sám buď poistený, alebo je sporiteľom - na dôchodok si odkladá z vlastného
príjmu. Prečo by mal zvyšovať objem úspor na dôchodok? Viazanie úspor by bolo
výhodné pre správcovské spoločnosti, ktoré by mali tento krok, obmedzujúci
vlastnícke práva sporiteľov, odmietnuť v záujme zachovania tváre pred samotnými
sporiteľmi.

Uvažuje sa tiež o zdanení týchto úspor. I napriek
tomu, že "daň zo smrti" bola na Slovensku pred pár rokmi zrušená.
Pritom príčinou zdanenia má byť iba skutočnosť, že úspory nespotrebúva osoba,
ktorá si ich odkladala. V súčasnosti nie sú zdanené bežné dôchodky a zdanené
nebudú tiež úspory sporiteľov v čase výplaty. Ale v momente dedenia by sa
úspory stali predmetom dane. Prečo? Je to snaha zvýšiť prudko rastúce daňové
príjmy štátu, alebo odložená forma trestu za vstup do druhého piliera?

Kalkulácia výhodnosti a nevýhodnosti sporenia verzus
poistenia v Sociálnej poisťovni nemôže poskytnúť jednoznačnú odpoveď na otázku,
či ostať alebo neostať v druhom pilieri. Čísla jednoducho nestačia. Do
rozhodovacieho mechanizmu totiž vstupujú aj nefinančné faktory, ako napríklad
politická neistota či možnosť dedenia úspor v druhom pilieri. Práve vlastníctvo
a možnosť dedenia sa stalo dôvodom, prečo mnohí ľudia preferujú vlastné úspory
pred neistým výsledkom poistenia. Obmedzením možnosti dedenia by vznikla umelo
vytvorená bariéra znevýhodňujúca sporenie. Spolu s tendenčnými letákmi je to
ďalší krok ministerstva práce zameraný na neadekvátne oslabovanie alternatívy,
ktorú si dobrovoľne zvolilo 1,5 mil. sporiteľov.

Radovan Ďurana, Inštitút ekonomických a sociálnych
štúdií, INESS

Hospodárske
noviny, 25.4.2008