Keď začiatkom marca prichádzala prvá (stále jediná?) vlna pandémie, v nejednom rozhovore s virológmi či epidemiológmi zaznela výčitka smerom ku globalizácii. Vraj dnes sa ľudia veľmi premiestňujú a potom sa premiestňujú aj vírusy.
Zastavilo by vírus, keby sa menej cestovalo a hýbalo? Spomalilo možno. Ale morové rany, ktoré v stredoveku pricestovali z Číny, či milióny mŕtvych Aztékov po návšteve európskych osýpok nám odkazujú, že ujsť sa nedá. Práve naopak, globalizácia a väčšie prepojenie ľudí nám pomôže prežiť.
Dnes v novinách čítame, že Slovensko „chce“ pre seba tri milióny kusov budúcich vakcín. Zamyslime sa, čo všetko sa musí stať, aby takéto „chcenie“ bolo naplnené. Najskôr farma firmy musia rozbehnúť výskum a testovanie. Spojiť najlepších svetových vedcov so špičkovým vybavením, vyrábaným v USA, Európe, či Izraeli. Na klinické testy sa musia identifikovať tisícky dobrovoľníkov so špecifickým profilom z celého sveta, aplikovať vakcínu a sledovať účinky. To všetko vynásobte počtom paralelne skúmaných vakcín.
Keď sa výsledok podarí, prichádza ďalšia fáza. Fabriky po celom svete vyrobia miliardy ihiel, striekačiek a samotných vakcín. Sterilne ich zabalia, vložia do miliónov chladiacich boxov a pošlú ďalej. To „pošlú ďalej“ predstavuje gigantickú sieť lietadiel, medziskladov, áut a kuriérov. Len pre distribúciu dostatočného množstva vakcín po svete sa odhaduje potreba 8000 letov Boeingom 777. Ani podaním vakcíny sa to nekončí. Po uvedení lieku na trh pokračuje klinické skúšanie fázou 4, kedy sa hodnotia dlhodobé dopady na organizmus. Vzhľadom k mutácii vírusu je pravdepodobné, že táto reťaz udalostí sa bude pravidelne opakovať. Dokážeme to? Áno – dokázali sme to s vakcínami proti TBC, kiahňam, či chrípke.
A teraz si predstavme svet, kde si každý štát hľadí svoje. Čo najviac sebestačnosti, čo najmenej obchodu. Minimum cestovania, výmena myšlienok len v rámci rodnej doliny. Vlastne, nemusíme si to predstavovať. Je to svet izolovaných sebestačných komunít, ako boli Aztékovia. Komunít, ktorých odolnosť voči šokom je nízka, pretože sa v krízových nemôžu spoľahnúť na pomoc celého sveta. Pretože globalizácia, to je 8 miliárd hláv a rúk, pracujúcich na spoločnom probléme – naplnení vzájomných potrieb. Globalizácia je internacionálou kapitalizmu. Menej so o nej spieva, ale o to viac funguje.
