Školstvo:

Bratislavu trápi nedostatok miest na výberových školách. Droba pri nich však otočil, nové už neplánuje

Róbert Chovanculiak, INESS:

„Potom existujú školy, ktoré im dávajú možnosť výučby, a neskôr zamestnávatelia. Tí im ponúkajú prácu. To, či potrebujeme viac gymnazistov, by malo byť zodpovedané v spolupráci všetkých týchto hráčov.

Silné slovo o tom, koľko žiakov do akých prvých ročníkov nastúpi, majú vyššie územné celky.“

Celý článok zo dňa 13.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.

Súkromná alebo štátna? Jednotky alebo spokojné dieťa? Manuál na to, ako vybrať základnú školu

Róbert Chovanculiak, INESS:

2. Súkromná alebo štátna?

„Súkromné školy majú motiváciu brať do úvahy dlhší horizont plánovania a rozvoja a viac motivovať ich lídrov k iniciatíve. Pri verejných školách sú motivácie nastavené naopak. Skôr na krátkodobejší horizont a pasivitu. Znamená to, že pri verejných školách si rodičia musia dať väčší pozor na to, ako je škola riadená a či má zapáleného lídra.“

4. Supermoderná telocvičňa alebo zapálený učiteľ?

„Pri vzdelávaní nehrá ani tak dôležitú rolu, čo je v triede, ale skôr to, čo sa deje v triede. Vďaka tomu môžu aj slabšie vybavené školy zabezpečovať kvalitné vzdelanie.

Čistá a dobre vybavená škola môže slúžiť ako signál jej dôveryhodnosti a toho, že to myslí so vzdelávaním vážne.“

5. Kde hľadať informácie a čo sa pýtať?

„Deti nie sú z plastelíny, ale skôr z gumy. Tieto poznatky môžu pomôcť rodičom sa aspoň do istej miery zbaviť tlaku, že ak nevyberú teraz svojim deťom tú najlepšiu školu, tak negatívne ovplyvnia celý ich život. Deti je ťažké ‚pokaziť‘, ak ich nevystavíme nejakým extrémnym a patologickým podmienkam.“

Celý článok zo dňa 13.2.2024 si môžete prečítať na DenníkN.sk, tu.

Dôjde k preškrtaniu stoviek stredných škôl? Biznis hovorí o štyroch cestách, Drucker avizuje zmeny

Róbert Chovanculiak, INESS:

„K tejto fragmentácii prispieva aj právomoc samosprávnych krajov rozhodovať o prvých ročníkoch stredných škôl. Niektoré školy nedokáže zavrieť prirodzený odlev žiakov, lebo kraje môžu umelo usmerňovať ich pohyb.“

Celý článok zo dňa 13.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.

Žiaci v testoch prepadli

„Za najväčší problém aktuálnej diskusie však považujem snahu automaticky interpretovať výsledky testovaní PISA ako hodnotenie kvality školstva.“

Celý článok zo dňa 15.2.2024 si môžete prečítať na Trend.sk, tu.

Ako sa vytrácajú štátne peniaze: sám sebe prihral státisíce eur určených pre školstvo, zistili kontrolóri

„Úrad nehovorí o tom, že by súkromné školy brali verejné peniaze a poskytovali nekvalitné služby alebo priamo páchali nejaké podvody a zločiny. Bolo by preto zmysluplné, ak by boli kontroly úradu zamerané na školy, ktoré štátna inšpekcia označila za zlyhávajúce. Samozrejme, z dlhodobého hľadiska musia predstavitelia štátu prehodnocovať výšku normatívu a k tomu môžu podobné správy napomáhať.

„Neviem sa vyjadriť k jej výkonom, a teda aké kvalitné vzdelávanie poskytuje. To by totiž malo byť hlavným kritériom použitia verejných zdrojov.“

Celý článok zo dňa 15.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.

Zdravotníctvo:

Stav slovenského zdravotníctva

Martin Vlachynský, INESS:

„My tu dlhodobo máme problém s tým a nielen my, to je v podstate celosvetový problém, že nikto v zdravotníctve nemá pocit, že by mal dosť financií a viac menej so všetkými časťami sa dá súhlasiť. Teraz sme ale ešte prešli takým pomerne divokým makroekonomickým obdobím vysokej inflácie, ktorá takpovediac rozhodila tie trajektórie, ktoré tam ako tak boli doteraz usadené. Máme tu veľmi prudký nárast miezd, ale aj mnohých ďalších položiek, či už sú to energie, ale napríklad aj náklady na nehnuteľnosti, na hypotéky, v ktorých lekári a ambulancie sídlia, na stavebné práce a XY ďalších vecí. Zmenili sa očakávania ľudí v tom systéme, čo sa týka nejakých finančných tokov a z toho pramení tá súčasná, povedal by som ešte nad rámec tej tradičnej nestability, ešte viac zvýšená nestabilita a nespokojnosť jednotlivých časti toho zdravotníctva s tým, ako sú financie rozdelené. Keď sa pozrieme na tie čísla, tak áno, môžme povedať, že v porovnaní s ústavkou, tak ambulancie ťahajú za trošku kratší koniec. Na strane druhej treba zároveň aj povedať, že skončili sa časy, keď bola otvorená peňaženka a hocikedy sa dalo akokoľvek navýšiť. Ja len pripomeniem, prvýkrát po 20 rokoch sa tu zvyšovali odvody, zdravotné odvody pracujúcich, čiže my už sme sa dospeli do fázy, keď robíme tu najmenej populárnu vec a to je zvyšovanie odvodov na to, aby sme vôbec udržali ten status quo v zdravotníctve. Čiže akékoľvek ďalšie zvyšovanie financií v zdravotníctve bude veľmi, veľmi ťažké a preto aj ten manévrovací priestor nejakým spôsobom poskytnúť tomu ambulantu viac, bude asi dosť obmedzený.“

…

Rádio Slovensko (13.2.2024).

Niektoré špecializácie začnú ešte viac odchádzať do komerčnej sféry

Martin Vlachynský, INESS:

„To znamená, žiadne zmluvy s poisťovňami, za každé ošetrenie si zaplatíte 30, 40, 50, a tak ďalej, eur. A jednoducho odpadnú im celé tieto starosti a stane sa z toho kompletne biznisový vzťah s pacientami, ktorí sú ochotní si zaplatiť. A treba dodať, že tých pacientov bude stále viac, ktorí budú ochotní si zaplatiť. Čiže tento trh tu bude.“

Rádio Slovensko (13.2.2024).

Nekompletné projektové dokumentácie

„Kým na niektorých iných ministerstvách už sú aspoň útvary, ktoré sa vyslovene zameriavajú na to, aby pripravovali takéto veľké projekty v zdravotníctve, niečo takéto chýba.“

Rádio Slovensko (16.2.2024)

Peniaze:

Mzdy za posledný rok rástli, no reakcie Slovákov hovoria za všetko: Prijali by sme 200 eur navyše!

Radovan Ďurana, INESS:

„Dôležité sú makroekonomické ukazovatele. Až v roku 2025 by totiž reálna mzda mala prekročiť úroveň spred inflácie. Ľudia porovnávajú dlhodobejší stav, hodnotia, čo si môžu a nemôžu dovoliť, a pocit, že majú čoraz menej peňazí, je reálny. My sme sa stále nedostali pred rok 2021 pre vysokú infláciu. Tá bola veľmi vysoká, a to sme si zaplatili z rozpočtu významné zníženie inflácie regulovanými cenami elektriny. Keby tie ceny neboli zregulované, tak by inflácia bola vyššia, ale budeme to splácať, lebo sme sa kvôli tomu zadlžili.“

Celý článok zo dňa 13.2.2024 si môžete prečítať na NovýČas.sk, tu.

Podnikanie a regulácie:

Ceny potravín sú stabilizované

Martin Vlachynský, INESS:

„Častým, ale ničím nepodloženým obvinením maloobchodu býva jeho nízka miera konkurencie na Slovensku. Toto tvrdenie je možné pomerne jednoducho overiť pomocou takzvaného Herfindahl– Hirschman indexu (HHI). Index meria mieru koncentrácie v odvetví a je oficiálne používaným analytickým nástrojom mnohých národných protimonopolných úradov. Na účel výpočtu indexu sme použili hodnotu tržieb ôsmich najväčších reťazcov na Slovensku za roky 2017 až 2022. HHI na Slovensku dosiahol v roku 2022 hodnotu 0,188 a ukazuje veľmi vysokú mieru konkurencie.“

Zväz obchodu SR  (14.2.2024)

Dane:

Kým ministri si dvihli platy, ľudí čaká zvyšovanie daní. Ktoré pôjdu hore?

„Bez zvyšovania a zavádzania nových daní sa to určite nezaobíde. Na základe skúseností z Kažimírovej konsolidácie predpokladám, že aj Kamenický predstaví viacero opatrení na zvyšovanie príjmov štátnej kasy. A podobne ako vtedy, ani dnes neočakávam úspory vo výdavkoch, štát sa bude spoliehať na výdavky, ktoré ,vyšumia‘, ako napríklad kompenzácie cien energií, alebo ich bude možné odložiť, ako kapitálové výdavky.

Neexistuje ľahké škrtanie výdavkov. Každé škrtanie výdavkov znamená nesúhlas, odpor, vytvorenie nepriateľa. To platí od znižovania počtu zamestnancov vo verejnej správe až po rodinnú politiku, pre všetky oblasti. Rozumné znižovanie výdavkov znamená existenciu stratégie, zlepšenie fungovania verejnej správy, kompromisy. Toto sa veľmi ťažko hľadá v programovom vyhlásení vlády.“

Celý článok zo dňa 15.2.2024 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.

Zavedenie sadzby dane z príjmu pre bohatších je trestom za úspech a rozpočet to nezachráni

Radovan Ďurana, INESS:

„Zavedenie ďalšej sadzby dane nemožno nazvať inak ako nástroj na odlákanie ľudského kapitálu. Nielen vysokokvalifikovaní Slováci budú za nižším zdanením utekať do zahraničia, napr. do Česka ale aj na Slovensko bude ťažie prilákať kvalifikovaných ľudí.“

„Ministerstvo financií zatiaľ o detailoch mlčí. Návrh je zaobalený do populistického hávu ‚zdaníme bohatých‘, podporený lego kockami úradníckej vlády, ktoré tento návrh, s nižšou hranicou príjmu, bohužiaľ tiež obsahoval. Abstrahuje sa pritom od faktu, že ľudia s vysokými príjmami už teraz čelia podstatne vyššiemu daňovému zaťaženiu.

Takýmto spôsobom, človek s vymeriavacím základom 6 500 eur zaplatí mesačne na odvodoch 808 eur. Z tejto sumy mu nevznikne žiadny nárok na dávky. Ekonomicky tak ide o daň.“

Celý článok zo dňa 16.2.2024 si môžete prečítať na Trend.sk, tu.

Posledný vysokokvalifikovaný nech zhasne

„Zvyšovanie daní je pri fiškálnej expanzii len kvapkou v mori.

Koncom minulého roka ohlásil Jeff Bezos, tretí najbohatší človek planéty, sťahovanie zo Seattlu do Miami. Možno za tým bolo slnko a možno nová daň z kapitálových príjmov, ktorú pripravuje štát Washington. Tá bola v pôvodnej verzii nastavená tak, že 97 percent jej výnosov by zaplatilo presne päť obyvateľov tohto amerického štátu. Aj v upravenej verzii by Bezos bol „dlžný“ viac ako miliardu dolárov na dani.

Na Slovensku má nová vláda oveľa širší záber. Po zvýšení zdravotných odvodov všetkým pracujúcim chystá zvýšenie sadzby dane z príjmu „bohatých“, pravdepodobne na 35 percent pri príjme nad 100-tisíc eur ročne. Pre väčšinu z nás je to kozmické číslo. No na Západe je to príjem stredného manažmentu, ak vôbec.“

…

Celý komentár zo dňa 17.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu, alebo na INESS.sk, tu.

Ostatné:

RUSKO MÁ VYŠŠÍ EKONOMICKÝ RAST NEŽ BOHATÉ ŠTÁTY

Martin Vlachynský, INESS:

„Každý vystrelený granát, každý naverbovaný vojak prispieva k HDP. Generovať rast HDP môže aj úplne nezmyselná činnosť, ako keď štát zaplatí stavbárom, aby vykopali a zase zakopali jamu. U nás to poznáme pod menom nemocnica Rázsochy.“

Takéto výdavky sú však len spotrebou, ktorej udržateľnosť závisí od schopnosti štátu takúto spotrebu financovať. Nie je to rast, ktorý plodí ďalší rast. Na taký rast sú potrebné kapitálové investície, nie spotreba.

Takýto kokteil nemôže dosiahnuť iné, ako dlhodobú otravu ekonomiky. Ekonomika Európy je aktuálne 12-krát väčšia, ako ekonomika Ruska. Bez väčšej námahy tak môže ekonomicky kontrovať

Nakoniec, spriaznený Irán žije v ekonomickej mizérii už 50 rokov, veď súčasné HDP na obyvateľa je tam rovnaké, ako bolo na konci 80. rokov. No z vojnových ambícii mu to neubralo“

Celý článok zo dňa 12.2.2024 si môžete prečítať na Trend.sk, tu.