Ako by vyzeralo Slovensko, keby ho opustilo 5 % najlepších mozgov? Hovoríme o ľuďoch s IQ 125 a viac. To sú tí z vás, ktorí patrili medzi najlepších žiakov v triedach. Dnes pravdepodobne pracujete v intelektuálne náročnejších povolaniach ako lekári, právnici, manažéri alebo podnikatelia. Patria medzi vás aj tí najlepší z najlepších. Top 1 %, ktoré udržiava v chode atómové elektrárne, riadi veľké automobilky a prichádza s inováciami v chemickom priemysle.
Ak by sme stratili týchto ľudí, tak máme problém. Môžeme sa rozlúčiť s vysokým ekonomickým rastom a dobiehaním západu. Váš osobný príjem ako tak súvisí s vašou inteligenciou. Ale ekonomický výkon celej krajiny je výrazne ovplyvnený priemernou úrovňou inteligencie. A ešte viac súvisí úrovňou intelektuálnej elity.
V histórii sa objavilo niekoľko smutných momentov, keď sa v niektorých spoločnostiach lídri rozhodli zbaviť svojej intelektuálnej elity. Najznámejší príklad je kambodžský socialista PolPot, ktorý nechal pozabíjať všetkých ľudí s okuliarmi. Ale aj v Európe máme skúsenosti s vyvražďovaním židovskej menšiny a dnes vieme, že to viedlo okrem ľudského utrpenia aj k ekonomickým, vedecko-technickým a intelektuálnym škodám.
Vďaka utekajúcim hugenotom z Francúzska v 17. storočí môžeme skúmať aj opačnú stranu rovnice. Máme k dispozícii prirodzený experiment prílivu elitného ľudského kapitálu do viacerých krajín. Narazil som na dve prípadové štúdie. Jedna z Nemecka, druhá z Anglicka.
Impulz pre priemyselnú revolúciu: hugenoti v Británii
Medzi 16. a 18. storočím sa na britskom pobreží vylodilo približne 100 až 140-tisíc hugenotov. Podľa dobových dokumentov neboli medzi nimi takmer žiadni nevzdelaní ľudia. Na základe vzorky hugenotov, ktorí sa usadili v Bristole v polovici 17. storočia, sa odhaduje, že približne 30 % boli textilní remeselníci, 11 % obchodníci, 14 % kapitáni lodí a 16 % iný námornícky personál. Zvyšok predstavovali remeselníci ako zlatníci, hodinári, sklári, kováči, tlačiari alebo výrobcovia papiera.
V prípade Británie nebol hlavný prínos hugenotov v tom, že by priniesli úplne nové remeslá. Išlo skôr o kvalitatívnu zmenu. Priniesli pokročilé techniky a efektívnejšie postupy, ktoré výrazne zvýšili kvalitu existujúcich odvetví.
Napríklad, v Británii sa síce vyrábali klobúky, ale ich technológia spracovania zaostávala. Anglickí remeselníci nevedeli vyrobiť špeciálne klobúky odolné voči dažďu, ktoré sa vyrábali z kombinácie zajačej srsti a ovčej vlny. Túto zručnosť ovládali práve hugenoti z Normandie, ktorí po zrušení Nantského ediktu emigrovali do Británie a svoje know-how priniesli so sebou. Išlo o klobúky známe ako „caudebec“. A nosili ich aj kardináli katolíckej cirkvi – tej istej cirkvi, ktorá hugenotov z Francúzska vyhnala. Paradoxne tak potom musela katolícka cirkev po Nantskom edikte tieto klobúky kupovať od protestantov v Británii.
A zďaleka nešlo len o klobúky. Pred rokom 1685 mala Británia s Francúzskom výrazný obchodný deficit. Situácia sa však rýchlo zmenila. Už v správe z roku 1686 sa francúzsky vyslanec Ľudovíta XIV. v Londýne sťažoval, že zatiaľ čo predtým Francúzsko vyvážalo do Anglicka o 2 000 000 livres viac, ako dovážalo, po Nantskom edikte sa bilancia otočila.
Tlak a ťah na bránku
Podľa ekonóma Bernarda Beaudreaua (2021) hugenoti priniesli do Británie nielen technológie a know-how, ale aj iskru, ktorá pomohla v 18. storočí naštartovať priemyselnú revolúciu. Na to však bolo potrebné splniť dve kľúčové podmienky:
- Kumulácia dôležitých inovácií – predovšetkým v oblasti textilnej výroby a premeny tepelnej energie na kinetickú.
- Dostatočné rozšírenie odbytu – aby nové a kapitálovo náročné spôsoby výroby dávali ekonomický zmysel.
Inými slovami, bolo potrebné rozšíriť ponuku nových inovácií a zároveň zabezpečiť dostatočný dopyt po ich výrobkoch. S oboma týmito aspektmi výrazne pomohli práve hugenoti.
Ponuka inovácií
Pravdepodobne ste už počuli o známej Weberovej hypotéze, ktorá tvrdí, že protestantská etika pracovitosti a odriekania prispela k ekonomickému úspechu nasledovateľov Martina Luthera. Podobne existuje medzi historikmi hypotéza o prepojení medzi kalvinizmom a vedecko-technickým pokrokom. Na rozdiel od Martina Luthera, Ján Kalvín nebol mních. Narodil sa a väčšinu svojho života prežil v mestských buržoáznych centrách ako Štrasburg a Ženeva. Jeho filozofia je menej o mníšskom prežívaní vnútorného sveta a kontemplovaní a viac o skúmaní okolitého sveta a náklonnosti ku komerčným aktivitám.
Pre kalvinistov sa svetský úspech stal dôkazom Božej milosti. Technické inovácie, ktoré šetrili náklady, ziskové remeslá prinášajúce bohatstvo alebo nové objavy prírodných zákonov sa považovali za spôsoby ako preukazovať dôveru vo svoju spásu a život v milosti Božej.
No a v 17. a 18. storočí sa to v Británii začalo milosťou Božou hemžiť. Hugenoti prišli s inováciami v podobe mykacieho stroja (carding machine), ktorý umožnil vytvoriť z guče textilného materiálu učesané vlákna, stroja na pradenie (spinning jenny), ktorý vlákna skrúcal do nití a mechanizovaného tkáčskeho stroja (mechanical loom), ktorý z nich vyrába látky. Podobne hrali významnú rolu aj pri inováciách v oblasti výroby papiera a tlačiarenských technológií, keramiky a metalurgie alebo optiky a kartografie. Dokonca stáli aj za mnohými spoločenskými technológiami. Napríklad zakladateľ svetoznámej finančnej burzy London Stocks Exchange bol hugenot. Podobne mali významný podiel na vzniku Bank of England a Bank of Ireland.
V tabuľke nižšie je zoznam najdôležitejších inovácií vo Veľkej Británii počas 17. a 18. storočia. Z 21 významných vynálezcov bolo 16 hugenotov.
Všetky tieto inovácie umožnili rozšírenie fenoménu, ktorý ekonómovia nazývajú „rastúce výnosy“ alebo „úspory z rozsahu“. To je kľúčový koncept pre pochopenie priemyselnej revolúcie. Len vďaka nemu môžeme neustále ekonomicky rásť. Úspory z rozsahu znamenajú, že pri rozširovaní výroby dokážete znižovať priemerné náklady. S menej vstupmi vyrobíte viac výstupov. Preto parné, tkáčske a ďalšie stroje predstavovali iskru pre vznik priemyselnej revolúcie.
Dopyt zákazníkov
Samotná iskra inovácií a nových vynálezov však na zapálenie ohňa priemyselnej revolúcie nestačí. Zoberte si dnešné rozvojové krajiny. Internet, knižnice a vedecké časopisy sú plné všetkých možných vedecko-technických poznatkov. Napriek tomu tieto krajiny ostávajú chudobné a nedokážu ich využiť. Na to, aby ste úspešne aplikovali najnovšie postupy a techniky v praxi, ich nestačí „len“ poznať. Ich aplikácia musí dávať aj ekonomický zmysel.
Čo tým myslím? Najlepšie to ilustruje príklad z každodenného života. Predstavte si, že bývate v byte a raz za rok potrebujete zatĺcť pár malých klincov. V obchodoch pre domácich kutilov nájdete množstvo užitočných technológií na riešenie tohto problému – od profesionálneho tesárskeho kladiva až po automatické klincovačky, ktoré dokážu zatĺcť 90 klincov za minútu. Napriek tomu s najväčšou pravdepodobnosťou použijete oveľa primitívnejšiu technológiu – kuchynský tĺčik na mäso. Prečo? Pretože dopyt po zatĺkaní klincov je taký nízky, že investícia do drahšieho nástroja a najnovších technológií nedáva ekonomický zmysel. A to aj keby objektívne uľahčili prácu.
Teraz si predstavte, že sa presťahujete na vidiek do rodinného domu. V tomto prípade potreba zatĺkať klince výrazne vzrastie – možno bude potrebovať opraviť plot, postaviť vyvýšené záhony alebo búdu pre psa. Odrazu dáva zmysel investovať do kúpy profesionálneho tesárskeho kladiva. Všimnite si, že efektivita tejto technológie (kladiva) zatĺkať klince, sa nezmenila vaším presťahovaním. Čo sa zmenilo, je ekonomická kalkulácia. Keď potrebujete zatĺkať klince každý druhý týždeň, ospravedlňuje to vynaložiť náklady na kúpu a skladovanie kvalitného nástroja.
A čo ak sa vaša situácia zmení ešte výraznejšie? Predstavte si, že vás práca s drevom začne baviť natoľko, že opustíte svoju kancelársku prácu a začnete sa živiť ako tesár, ktorý stavia drevené krovy. V takom prípade už dáva ekonomický zmysel presedlať na najpokročilejšiu technológiu – automatickú klincovačku. Táto technológia existovala aj keď ste bývali v byte, a vy ste dokonca vedeli o jej výhodách. No jej kúpa a používanie nedávali pre vašu úroveň dopytu zmysel. Napriek tomu, že klincovačka prináša významné uľahčenie práce, jej využitie sa stáva ekonomicky opodstatneným až v momente, keď je dopyt dostatočne vysoký.
Ako to súvisí s hugenotmi v Británii? Na začiatku priemyselnej revolúcie bolo mnoho inovátorov a podnikateľov v podobnej situácii ako náš zatĺkač klincov s tĺčikom na mäso. Aby sa oplatilo investovať do kapitálovo náročných technológií, bolo potrebné rozložiť vysoké fixné náklady na veľký objem predaných výrobkov. To vyžadovalo dostatočne vysoký dopyt. A práve v tom pomohli znova hugenoti.
Obchodníci a moreplavci z radov hugenotov založili niečo, čo historik John Bosher označil pojmom „Protestantská internacionála“. Trik, ktorý stáročia využívali Židia. Šlo o rozsiahlu a hustú sieť obchodných a prepravných vzťahov, ktorú udržiavali hugenoti v diaspóre počas 17. a 18. storočia medzi európskymi krajinami a zvyškom sveta od Južnej a Severnej Ameriky až po Afriku a Indiu. Takto hugenoti prepojili veľkú časť sveta obchodnými tepnami, pričom v srdci tejto internacionály sa ocitla Británia. A odtiaľ začala pumpovať svoje produkty do celého sveta.
Tento vývoj pravdepodobne inšpiroval Adama Smitha k formulovaniu jednej z najdôležitejších viet, ktorú nájdete v knihe Bohatstvo národov. Tá veta sa celá dostala do nadpisu 3. kapitoly a znie:
„Deľba práce je limitovaná rozsahom trhu.“
Tým chcel ekonóm povedať, že miera špecializácie a kapitálovej vybavenosti výroby závisí od veľkosti trhu, na ktorý môžu byť výrobky dodávané. A hugenoti rozšírili trh grandiózne.
Počas 18. storočia došlo k výraznému nárastu britského exportu do Severnej Ameriky a západnej Indie. Na začiatku storočia tvoril export do týchto regiónov len 6 % a 5 %, no na konci storočia to už bolo 32 % a 25 %. Naopak, podiel exportu do kontinentálnej Európy poklesol z 82 % na 21 %. Celkový objem exportu vzrástol skoro sedemnásobne. Historici sa zhodujú, že významný vplyv na tom mali hugenotskí námorníci a obchodníci. Ako uvádza jeden z výskumov:
„Hugenoti boli najdôležitejším prvkom masívneho prílevu zahraničných obchodníkov do Anglicka…, čo samo osebe predstavovalo najdôležitejšiu zmenu v organizácii anglického zahraničného obchodu na konci 17. a v 18. storočí.“
Takto vytvorenie globálnych obchodných sietí umožnilo ekonomicky ospravedlniť aplikáciu najnovších a kapitálovo náročných inovácií. Hugenoti neboli len nositelia technologického pokroku, ale pomohli aj rozšíriť trhy, čo vytvorilo podmienky pre masovú výrobu. Podmienky pre vznik priemyselnej revolúcie a ekonomického rastu.
Dôležitosť intelektuálnych elít
To, ktoré témy najviac rezonujú v spoločnosti, často nie je dané ich skutočnou naliehavosťou alebo dôležitosťou, ale skôr nastavením „aktuálnej spoločenskej klímy“. Ukážkovým príkladom bola nedávna mediálna interpretácia výsledkov medzinárodného testovania dospelých PIAAC. Po ich zverejnení sa všade objavovalialarmujúce titulky o tom, že „Až štvrtina Slovákov má čitateľskú gramotnosť na úrovni desaťročného dieťaťa“. Tieto správy vyvolali vlnu diskusií na sociálnych sieťach, kde ľudia často spájali túto interpretáciu výsledkov s preferenciami určitých politických strán.
Keď sa však človek pozrel na distribúciu výsledkov podľa jednotlivých úrovní gramotnosti a porovnal Slovensko s ostatnými krajinami, zistil, že v najnižšej úrovni gramotnosti sme na tom celkom dobre. Napriek tomu nebol humbuk kvôli výsledkom úplne planým poplachom. Len problém ležal na opačnej strane výsledkov. Medzinárodné testovanie ukázalo, že na Slovensku máme vážny deficit v podiele dospelých, ktorí dosahujú najvyššie úrovne gramotnosti. U nás tvoria len 3,1 %, pričom priemer OECD je 11,7 % a napríklad v susednom Česku tvoria skoro 10 %.
Toto mala byť tá alarmujúca správa, ktorá si zaslúžila titulky novín. „Pozor! Nelichotivé výsledky. Na Slovensku nám výrazne chýba intelektuálna elita.“ Tento problém je jedným z najvážnejších, ktorým Slovensko čelí. A zhoršuje sa. Každoročne nám odchádza približne 20 % (najšikovnejších) mladých ľudí študovať do zahraničia. Toto považujem v skutočnosti za najväčšie negatívum nekvalitných slovenských vysokých škôl. Nie to, že neposkytnú kvalitné vzdelanie študentom, ktorí tu ostali. Ale to, že kvôli ich nekvalite odišla časť toho najlepšieho ľudského kapitálu, ktorý máme. A už sa často nevráti.
Najvýstižnejšie popísal dôvody, prečo je chýbajúca intelektuálna elita jeden z najväčších problémov, v roku 1980 psychológ Arthur Jensen:
„Kvalitu kultúry spoločnosti do veľkej miery určuje veľmi malá časť jej obyvateľstva, ktorá je najvýnimočnejšie obdarená. Za rast civilizácie, rozvoj písma a matematiky, veľké náboženské a filozofické poznatky, vedecké objavy, praktické vynálezy, priemyselný rozvoj, pokrok v právnych a politických systémoch a svetové majstrovské diela literatúry, architektúry, hudby a maliarstva môže malá časť ľudskej populácie v priebehu dejín, ktorá nepochybne mala – okrem iných dôležitých vlastností ako talent, energia a predstavivosť – aj vysokú úroveň základných intelektuálnych schopností…“
Ako poďakovanie za podporu tohto newslettera aj napriek absencii pravidelných odmien majú podporovatelia prístup k bonusovej časti s názvom: Hugenoti a technologický transfer v Nemecku.
