O regulácii nájomného sa diskutuje v mestách ako Berlín, Londýn a New York.
Švédsko zaviedlo túto reguláciu už v roku 1942. Existuje najmenej deväť dôvodov, prečo by mal švédsky príklad slúžiť ako výstraha pre ostatné krajiny.
1. Regulácia nájomného spôsobila nedostatok ubytovacích kapacít. Vo Švédsku žije 93 % obyvateľov v samosprávach s nedostatkom ubytovania. Po získaní nájomného bytu vráti svoj byt ubytovacej agentúre iba 0,5 % primárnych nájomcov v centre Štokholmu. Výsledkom je priemerná čakacia doba na prenájom bytu v hlavnom meste 11,3 roka a v prípade vysoko dotovaných bytov dosahuje 30 rokov.
2. Regulácia nájomného podnecuje stimuly, ktoré viedli k rýchlej premene nájomných bytov na družstevné byty. Nariadenie tiež presmeruje nadmerný dopyt na trh s nehnuteľnosťami, zvyšuje ceny a motivuje nájomcov, aby odkúpili svoje byty za nižšie ako trhové ceny. Aj preto sa podiel nájomného ubytovania v Štokholme od roku 1990 znížil o tretinu – čo prispieva k vysokej zadlženosti domácností.
3. Regulácia výšky nájomného presmerovala nadmerný dopyt vyvolaný nízkym primárnym nájmom na trh podnájmov, čím sa zvýšilo nájomné pre sekundárnych nájomcov. V Štokholme títo nájomníci platia nájomné dvakrát tak vysoké ako primárni nájomníci – náklady často znášajú tí, ktorí majú nízky sociálny kapitál.
4. Nariadenie regulácie cien podnietilo vznik čierneho trhu s nájomným bývaním s odhadovaným ročným obratom 110 miliónov EUR. Jeden z piatich mladých nájomcov v Štokholme priznal nezákonné platenie nájomnej zmluvy. V roku 2014 Švédsko zažilo vlnu vrážd jednotlivcov, spojenú s nezákonným zmluvným obchodom.
5. Kontroly cien nájmu spôsobili neefektívne využívanie existujúcej kapacity bytov. 90 % odhadovanej straty blahobytu, spôsobenej reguláciou nájomného, v hodnote jednej miliardy EUR pramení z toho, že byty neboli rozdelené podľa ochoty nájomcov platiť. Dôsledkom je dlhé dochádzanie rodín s deťmi, zatiaľ čo jednotlivci obývajú veľké byty v atraktívnych oblastiach.
6. Firmám toto nariadenie spôsobilo problémy s prijímaním zamestnancov. Mnoho rastúcich spoločností v odvetviach náročných na znalosti uvádza problém s bývaním ako hlavnú prekážku náboru kvalifikovaných zahraničných pracovníkov. V jednom prieskume pätina spoločností tvrdila, že nedostatok bývania sťažil nábor počas predchádzajúceho roka.
7. Kontroly nájomného spôsobili sociálnu segregáciu medzi osobami, ktoré sa na tomto trhu vyznajú, ide skôr o vysokokvalifikovaných jednotlivcov s dobrými väzbami; a ostatnými, často prisťahovalcami alebo mladými ľuďmi. Výsledkom je, že druhí menovaní zvyknú žiť v neatraktívnych predmestiach – v oblastiach s mimoriadne vysokou úrovňou koncentrovanej závislosti na sociálnom zabezpečení a nezamestnanosti.
8. Systém nedosahuje svoj hlavný cieľ: rovnostárske ekonomické výsledky. Najväčšie nepriame dotácie dostávajú veľké byty na najatraktívnejších trhoch s nehnuteľnosťami na bývanie. V Štokholme mali domácnosti, ktoré obývajú nájomné byty s rozlohou viac ako 180 metrov štvorcových, priemerný príjem rovnajúci sa najvyššiemu, stému percentilu príjmového rozdelenia.
9. Kontroly nájomného viedli k nežiaduco vysokým štandardom bývania. Keďže nájomné je možné zvýšiť iba vtedy, keď sa zlepšia štandardy bytov, majitelia nehnuteľností sú motivovaní k nákladnej renovácii. V dôsledku toho trh nemôže uspokojiť nájomníkov, ktorí si cenia bývanie v mestských centrách, ale nemôžu si dovoliť vyššiu úroveň bývania. To zvyšuje ekonomickú segregáciu.
Gustav Fritzon
Preložila Eva Schwarzová
Originál textu vyšiel na blogu EPICENTER network tu
