Daň z okien

Písal sa 24. júl, keď politici zrušili nenávidenú daň z okien.

24. júla 2019, Madsen Pirie, Pôvodný text: https://www.adamsmith.org/blog/the-window-tax?utm_source=RSS+Feed&utm_campaign=84f6675192-RSS+Emails&utm_medium=e&mail&utm_term=0_e33b41490e-84f6675192-406094625

Účelom, s ktorým bola zavedená za vlády kráľa Williama III., nebolo zasiahnuť chudobných a domácnosti oslobodené od platenia daní, ale táto daň bola navrhnutá tak, aby bola primeraná bohatstvu daňovníka.

Daň z príjmu bola považovaná za vec narušujúcu súkromie, keďže vláda nemala právo zaujímať sa o to, koľko ľudia zarábajú.

Daň z okien sa pôvodne vyberala v dvoch častiach. Ľudia museli zaplatiť ročne dva šilingy ( 1/10 libry) na domácnosť, ak mali menej ako 10 okien. Ak mali od 10 do 20 okien, zaplatili 6 šilingov a ak mali viac ako 20 okien, zaplatili 10 šilingov.

V súčasnosti by boli dva šilingy asi 13.50£.

Prirodzene, dane menia správanie a dynamika ich nastavenia to musí reflektovať. Pomocou tejto dane sa nevyzbierala požadovaná suma, pretože mnoho ľudí na ňu reagovalo zamurovaním okien, aby sa jej vyhli.

V dnešnej dobe sú návštevníci Británie fascinovaní niektorými starými domami, pretože vidia, že tam, kde kedysi bolo okno, sú dnes tehly alebo omietka.

Toto je miestami badateľné na celej radovej zástavbe. Nové domy sa už budovali s menším počtom okien, aby sa obyvatelia opäť dani vyhli.

V Škótsku túto daň zaviedli v roku 1748. Dom musel mať aspoň 7 okien, alebo nájom vo výške minimálne 5£, aby spadal pod daňovú povinnosť.

Keď sa daň v osemdesiatych rokoch 18. storočia zvýšila, namiesto murovania okien si Škóti vybrali menej nákladnú metódu – okná namaľovali na čierno a pridali biely rám.

Dnes ich môžete poznať pod názvom Pitt’s Pictures, pomenované podľa vtedajšieho premiéra.

Daň z okna nebola populárna, pretože ju ľudia vnímali ako daň „zo svetla a vzduchu“.

Táto daň bola mnohokrát navyšovaná, predovšetkým počas vojen vo Francúzsku, no po administratívnej reforme v 1823 bola znížená na polovicu a napokon zrušená v 1851 na nátlak verejnosti.

Takáto daň predstavuje pre vyberačov daní zdravú lekciu.

Zvyšovanie daní na tabakové produkty síce môže byť cielené na vyzbieranie viac financií, či snahou donútiť ľudí menej fajčiť, ale tiež podporuje pašeráctvo.

Zvyšovanie dane na alkohol môže mať za cieľ výnos dane, alebo obmedziť alkoholizmus, ale tiež vedie ľudí k nákupu lacnejšieho alkoholu, a napríklad v Škótsku k jeho náhrade opiátmi.

Vysoká hodnota kolku potrebného pri prevode nehnuteľnosti vedie k nižšiemu počtu transakcií, pretože sa mu ľudia snažia vyhnúť.

Toto potom vedie k tomu, že starší ľudia zostávajú vo väčších domoch ako potrebujú, keď ich deti z domu odídu, čo spôsobuje nedostatok nehnuteľností na trhu vhodných pre mladé rodiny.

Existuje určitý bod, v ktorom zvyšovanie dane z príjmu vytvára pokles zisku, keďže ľudia pracujú menej a hľadajú rôzne schémy daňových ,,optimalizácií“.

Vyššie dane z príjmu právnických osôb vedú spoločnosti k tomu, aby zmenili pôsobisko a vyššie dane z kapitálového majetku vedú ľudí k tomu, že sa snažia dostať mimo dosah vyberača daní.

Rozsudok Najvyššieho súdu v USA uviedol, že: ,, Nie je možné spochybniť zákonné právo jednotlivca na zníženie sumy, ktoré by inak predstavovali jeho dane, spôsobom, ktorý zákon povoľuje.“

Súdne rozhodnutie, staré už takmer 100 rokov, vo Veľkej Británii zase deklaruje, že ľudia nemusia platiť najvyššiu možnú daň, ak sa tomu môžu vyhnúť.

Špecificky dve veci vadia tým, ktorí by najradšej nakladali s našimi financiami podľa ich želaní a nie podľa tých našich.

Jednou z nich je daňová konkurencia, ktorá dáva ľuďom možnosť presúvať majetok a výnosy do prostredia s nižšími daňami. Tá druhá je schopnosť ľudí prispôsobiť svoje správanie tak, aby sa vyhli dopadom daní, ktoré sa na nich vzťahujú.  

História dane z okien je v tomto prípade dobrou lekciou.