Emisie na horskej dráhe

Slovenský hydrometeorologický ústav zverejnil údaje o emisiách skleníkových plynov za rok 2022. Keby chcel svoju správu trefne pomenovať, nazval by ju Emisie na horskej dráhe. 

Covid zastavil ekonomiku a emisie skleníkových plynov spadli v roku 2020 na 37  miliónov ton emisných plynov prepočítaných na ekvivalent CO2. V roku 2021 prišlo oživenie, a predovšetkým košickí železiari rozpálili pece produkujúce drahocenný kov na plný výkon. Emisie vyskočili na 41 mil. ton. V roku 2022 došlo ale opäť k výraznému poklesu na rovnakú hodnotu, ako v covidovom roku.

Najprv politicky pozitívna interpretácia do budúcnosti. Do roku 2030 majú slovenské emisie klesnúť na 33 mil. ton, ak má byť splnený cieľ 55% poklesu. Od tohto cieľa nás teda v roku 2022 delili len 4 mil. ton. Pripomínam, že objem emisií za rok 1990, s ktorým sa porovnávame, bol dvojnásobne vyšší.  Každopádne, v roku 2022 ešte hnedé uhlie z Novák vyprodukovalo 1 mil. ton emisií. Tento rok kvôli zastaveniu spaľovania hnedého uhlia tieto emisie zmiznú, ale nie o 100%. Pribudnú emisie z nových malých plynových kotolní, ktoré nahradia teplo z nováckej elektrárne. Budúci rok budú tiež odstavené Vojany s emisiami 0,3 mil. ton a teda by bolo za 5 rokov potrebné zohnať „škrty“ už len za zhruba 2,8 mil. ton emisií. To je o dosť menej, ako sa očakáva od elektrifikácie dvoch vysokých pecí v Košiciach. 

Alternatívna interpretácia by mohla pokles považovať za dočasný a predpokladať opätovný nárast. V auguste 2022 bola cena kontraktu na dodávku plynu o mesiac 247 eur za MWh, desaťkrát viac ako je dnes. Spotová cena elektriny sa pozrela za hranicu 1000 eur. Cena emisnej povolenky vystrelila na 100 eur za tonu CO2, čo je o 80% viac, ako dnes. Pochopiteľne, veľa fabrík zastavilo alebo obmedzilo výrobu. Klesol index priemyselnej produkcie. Lenže  v roku 2023 začal pokles na všetkých cenových frontoch. Niežeby sa ceny vrátili na predcovidovú úroveň, na elektrinu za 20-30 eur za MWh už môžeme len spomínať. Ale ceny sa stabilizovali, firmy prispôsobili a dokážu opäť plánovať. Vzrástli teda v roku 2023 emisie?

To bude závisieť hlavne od košických oceliarov, ktorých emisná produkcia skáče medziročne kľudne o 2 mil. ton. Hoci spotreba zemného plynu minulý rok klesla o 6%, a teda emisie klesli zhruba o 0,5 mil., nemusí to stačiť. K tomu môžeme počítať s neprekvapujúcim opätovným nárastom emisií v cestnej doprave. V počte áut na obyvateľa ešte stále dobiehame západ, a elektrické autá sú stále vzdialené od nálepky cenovo prijateľné. Keďže výnos spotrebných daní na minerálne palivá by mal v roku 2023 vzrásť o 2,7%, rovnako sa dá očakávať nárast emisií z dopravy. Každopádne celkové emisie by mali byť za roku 2023 nižšie, ako v roku 2019.

Z novej samosprávy SHMU zaujala ešte jedna informácia. Ročné emisie zo spaľovania a splyňovania biomasy sú 7,5 mil. ton. To je rovnako, ako sú emisie z cestnej dopravy. A zároveň, menej, ako je odhadovaná hodnota záchytov CO2. To je ten CO2, ktorý rastlinná hmota „nasáva“ z ovzdušia. Neplatí preto, že spaľovanie biomasy je vždy emisne neutrálne. 

Na záver ešte pohľad zhora na vývoj emisií na Slovensku. Za posledných 10 rokov vzrástla vytvorená ekonomická hodnota na Slovensku o 25% v stálych cenách. Za ten istý čas klesli emisie skleníkových plynov o 12%. Málokto si uvedomuje hodnotu tohto výsledku. Nielen že napríklad v Poľsku a v Maďarsku emisie za posledných 10 rokov vzrástli.  Je to zároveň ukážka toho, že ekonomicky rásť sa dá aj bez zvyšovania emisií.

02.03.2024, EnergiePortal

Zdroj grafu:  https://oeab.shmu.sk/emisie/celkove/trendy.html