Harmonický pilier
Ak zadáte do najznámejšieho vyhľadávača slovenské spojenie „Európsky pilier sociálnych práv“, ponúkne vám reálne 62 výsledkov. Verejnosť v podstate nevie o čo ide, politici to neriešia a experti zriedka. Dokument, ktorý obsahuje 20 zásad sociálnych práv pracovníkov, síce nie je záväzný a konkrétny, ale môže zásadne ovplyvniť trh práce a výšku daňovo-odvodového zaťaženia. Keď ho predstavitelia členských štátov takto pred rokom podpisovali, šéf Komisie Juncker to označil za historický moment pre Európu. Podľa neho „Naša Únia bola vždy vo svojej podstate sociálnym projektom.“ Paradoxne, s týmto dokumentom neboli spokojní ani naši odborári ani predstavitelia radikálnej revolučnej ľavice v slovenskom parlamente. Podľa nich je znenie dokumentu málo konkrétne a ambiciózne.
Ak zadáte do najznámejšieho vyhľadávača slovenské spojenie „Európsky pilier sociálnych práv“, ponúkne vám reálne 62 výsledkov. Verejnosť v podstate nevie o čo ide, politici to neriešia a experti zriedka. Dokument, ktorý obsahuje 20 zásad sociálnych práv pracovníkov, síce nie je záväzný a konkrétny, ale môže zásadne ovplyvniť trh práce a výšku daňovo-odvodového zaťaženia. Keď ho predstavitelia členských štátov takto pred rokom podpisovali, šéf Komisie Juncker to označil za historický moment pre Európu. Podľa neho „Naša Únia bola vždy vo svojej podstate sociálnym projektom.“ Paradoxne, s týmto dokumentom neboli spokojní ani naši odborári ani predstavitelia radikálnej revolučnej ľavice v slovenskom parlamente. Podľa nich je znenie dokumentu málo konkrétne a ambiciózne.
Pilier sociálnych práv de facto vymedzuje pole harmonizačnej pôsobnosti Európskej komisie v sociálnej oblasti. Zásady sú v skutočnosti dlhodobé ciele, ktoré chce Komisia postupnou prípravou smerníc a odporúčaní napĺňať. Prvým krokom má byť zriadenie Európskeho orgánu práce (rozpočet 50 mil. eur ročne), ktorý by mal od budúceho roka asistovať pri migrácii za prácou. Pred pár dňami bol schválený návrh textu odporúčania Rady EÚ, ktorý má rozšíriť pokrytie a účinnosť sociálnej ochrany. Podporil ho s malými výhradami aj slovenský minister práce a sociálnych vecí.
Touto iniciatívou sa snaží Komisia zabezpečiť, aby každý, či je to živnostník, dohodár alebo zamestnanec s neštandardným kontraktom, mal povinne zabezpečenú sociálnu ochranu. Tým sa ale nemyslí dávka v hmotnej núdzi, ale v zásade sociálne poistenie a zdravotné poistenie.
Mohlo by sa zdať, že pre Slovensko je samotná iniciatíva nepodstatná, nakoľko Kažimírove pôsobenie na ministerstve financií zabezpečilo, že odvody platí každý a zo všetkého. Teda skoro každý. Napríklad dlhodobo nezamestnaný v menej rozvinutých regiónoch prvý rok odvody platiť nemusí, a nevzniká mu ani nárok zo starobného poistenia. Znižuje to bariéru zamestnávania ľudí bez praxe a skúseností. Alebo živnostníkovi vzniklo povinné dôchodkové a nemocenské poistenie až od júla tohto roku, ak predchádzajúci rok zarobil viac ako 5472 eur. Dovtedy nemusel byť poistený. Týmto nastavením štát rešpektuje, že v čase rozbehu živnosti nemá podnikateľ peňazí nazvyš.
Komisia chce v zásade tieto odchýlky zrušiť. Chce, aby každý druh práce vytváral nárok na dávku, aby všetci pracujúci boli povinne poistení.
Iniciatíva Komisie vytvorí ešte väčšie problémy v Česku, kde sa napríklad živnostníci môžu dobrovoľne rozhodnúť, či chcú byť nemocensky poistení. Príjem z dohody o vykonaní práce do sumy 400 eur tam nepodlieha odvodom vôbec. Budú musieť Česi zaviesť platenie odvodov pre dohodárov? Z návrhu odporúčania vyplývajú pre Slovensko aj ďalšie možné dopady, ktoré povedú k rastu výdavkov Sociálnej poisťovne. Týkajú sa najmä prevodu nárokov na dávky z predchádzajúcich pracovných zmlúv.
Hoci text Odporúčania pripúšťa rozdielny prístup štátov z dôvodov „vnútroštátnych okolností“ o tom, čo je akceptovaná odchýlka, sa dozvieme, až keď Komisia bude vyhodnocovať náš pokrok v rušení výnimiek.
Uvedené príklady ukazujú, že Európska komisia aj touto iniciatívou prekračuje magickú hranicu nezávislosti sociálnych systémov členských štátov. Vytvára priamy tlak na zvyšovanie výdavkov sociálneho systému a tým na zvyšovanie odvodov pracujúcich. K tomuto tlaku dochádza i napriek tomu, že štáty majú možnosť už dnes samostatne a dobrovoľne upravovať svoje sociálne systémy tak, aby znižovali mieru chudoby v prípade straty zamestnania. Nič tak nebráni dobrovoľnej harmonizácii systémov, pokiaľ o ňu majú obyvatelia členských štátov záujem. Iniciatíva Komisie je nešťastná najmä z toho dôvodu, že v jej dôsledku vzrastie daňovo odvodové zaťaženie okrajových skupín pracovného trhu. To sú tie, pre ktoré má flexibilita a práve nižšie náklady na odvody kľúčový význam. Získajú tak potrebné pracovné skúsenosti, aby sa na trhu práce mohli dostať vyššie.