Hodnotenie volebných programov - podnikateľské prostredie

Podnikateľské prostredie vo volebných programoch: Veľa povinnej jazdy, málo šampiónov

INESS pred parlamentnými voľbami zhodnotil volebné programy strán, ktoré sa umiestňujú v predvolebných prieskumoch na zvoliteľných priečkach. V našej analýze sme sledovali päť oblastí – školstvo, daňová politika, poľnohospodárstvo, podnikateľské prostredie/trh práce a zdravotníctvo.

Upozornenie: Pri príprave niektorých častí svojich volebných programov INESS kontaktovalo so žiadosťou o pomoc/konzultáciu/overenie si informácií 6 z 11 hodnotených politických strán.

Hodnotenie volebných programov - podnikateľské prostredie

Opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia sú očakávanou zložkou volebných programov – ak volebné programy existujú. Dve preferenčne najsilnejšie strany sa s nejakými volebnými programami neobťažovali, takže nám prácu o niečo uľahčili. Rýchlo sme boli hotoví aj s programom SNS – a trochu prekvapivo aj s Mostom-Híd. Kým národniari venovali podnikateľskému prostrediu presne 12 viet, Most len o pár viac. Na opačnom konci stála SaS s ich mastodontnou programovou knihou, kde malo podnikateľské prostredie desiatky strán, ale aj zvyšné strany venovali podnikateľskému programu uspokojivé množstvo priestoru.

Čo sme v nich hľadali a čo sa v nich v skutočnosti nachádzalo? Dobré podnikateľské prostredie potrebuje štyri piliere:

brať podnikateľom daňami a poplatkami čo najmenej investičných zdrojov
brať im čo najmenej času zbytočnou byrokraciou
ohrozovať čo najmenej ich investícií neistotou, nestabilitou a regulačným rizikom
flexibilný trh práce

S podnikateľským prostredím sú samozrejme viac alebo menej voľne prepojené ďalšie oblasti, ktoré sme hodnotili samostatne (verejné financie, školstvo), alebo nehodnotili vôbec, lebo v nich nemáme expertízu (súdnictvo).

Najskôr potešujúca správa. Väčšina strán si spravila „povinnú jazdu“. Teda vymenovali v programe tie opatrenia, o ktorých sa hovorí už dlhšie, ktoré si nevyžadujú dramatické finančné ani politické náklady a pri ktorých nie je veľká polemika o ich užitočnosti pre podnikateľské prostredie (voláme ich nízko visiace ovocie). A tak sa v programoch objavujú sunset clause („dátum spotreby“ regulácií), pravidlo 1-za-1 (nová regulácia musí nahradiť nejakú starú), audit povinných výkazov, či nové zákony vždy len s účinnosťou od 1. januára. Tieto opatrenia nie sú nejakými zásadnými reformami, skôr si vyžadujú od vlády disciplínu. Je však sympatické, že dnes sa stali medzi stranami už viac-menej štandardom. Aspoň na papieri.

Tu a tam sú programy poprášené odvážnejšími nápadmi a reformami. PS-Spolu prichádzajú s estónskou daňou (zdanenie len vyplateného zisku), rovnako aj MKS. Za ľudí nachystalo pracovné vouchre (jednorazové vybavenie zamestnávateľskej agendy) pre sezónnych pracovníkov, viac krát sa objavujú daňovo-odvodové licencie (paušály) pre živnostníkov, našli sme aj veľmi zanedbané zvýšenie hranice pre povinnú registráciu k DPH.

Nechýba ale slušná dávka balastu, prázdnych deklarácií o inováciách, rodinných a malých podnikoch a obhadzovania termínmi: Priemysel 4.0, biohospodárstvo, blockchain, smart grids a smart cities sa motajú v programoch ako bludné kamene. To by až tak nevadilo. Horšie je, že v programoch opakovane nachádzame populárne dane na „energetické monopoly“, a digitálnu daň. Nie je jasné, aké že to monopolné zisky energetické podniky (skoro všetky v nadpolovičnom vlastníctve štátu) dosahujú, či prečo by sme mali zdaniť online technológie. Chceme ich tu menej? Či je to len naskočenie na súčasný populárny trend „poďme zdaniť Google, budeme sa mať lepšie“?

Viaceré strany sa vo svojich programoch venujú problému nezamestnanosti, čo je adekvátne tomu, že stále máme okresy s viac ako 10 % mierou nezamestnanosti. Avšak riešenia sa častokrát opierajú o riadené znižovanie nezamestnanosti formou dotácií, podpôr, povinného zamestnávania a podobne.

Strany sú veľmi opatrné v navrhovaní zníženia mzdových nákladov zamestnávateľov a deregulácii zamestnávania, ktoré je kľúčové v tvorbe pracovných miest v regiónoch s ekonomickou výkonnosťou a nízkou kúpnou silou.

Návrhy na pružnejší zákonník práce musí človek urputne hľadať, väčšina zmien sa orientuje na zamestnanca, ktorému chcú strany dať viac možností - obyčajne na úkor zamestnávateľa. To sa dá pochopiť, keď je na trhu 50 000 neobsadených miest, ale keď príde kríza, bude nepružný zákonník práce bolieť.

Ak sledujete scénu už nejaký ten piatok, víťazstvo SaS vás neprekvapí. Strana si hýčka a opatruje svoj program systematicky už osem rokov a súperov jednoducho zvalcovala počtom a konkrétnosťou opatrení. Ale v extatickom vytržení sme neboli ani z jedného programu. Nepotrebujeme siahodlhý „checklist“, ten sa dá pripraviť v neskoršej fáze. Chceli by sme vidieť program, v ktorom strana jednoznačne demonštruje úlohu podnikateľa v spoločnosti, bez ohľadu na to, či malý, či veľký, domáci, alebo zahraničný, inovatívny, alebo vyrába káble. Program, ktorý má názor na úlohu voľnej cenotvorby, zmluvnej slobody, konkurencie a vlastníckych práv na vytváranie hodnôt a napĺňanie potrieb spoločnosti. Na prvý pohľad je to neintuitívne, ale hodnotenie podnikateľského prostredia je zo všetkých oblastí asi najmenej ideologicky zaťažené. V princípe stačí len zrátať, koľko okov na rukách podnikateľov ostane. Desať bodov ostalo vyhradených pre stranu s revolučnými reformnými návrhmi, ktoré je však pomerne ťažké vymyslieť. Zlepšovanie podnikateľského prostredia je väčšinou dlhodobá, mravčia práca.

SaS 8/10

S 370-stranovým programom SaS stanovila nový rekord na slovenskej volebnej scéne. Podnikateľskému prostrediu (ak rátame aj verejnú správu a e-government) sa venuje bezmála 50 z nich. Výhodou opozičných strán je, že svoj program nemusia príliš inovovať, keďže im počas volebného obdobia v parlamente takmer nič neprejde. SaS tak nevynachádza koleso, ale recykluje svoju Agendu 2020 z minulých volieb, ku ktorej pridáva špecifické kapitoly venované cestovnému ruchu, gastrobiznisu, stavebníctvu a iným sektorom. Strana dlhodobo prezentuje podnikateľské prostredie ako svoju hlavnú prioritu a v programe je takmer všetko, čo sa dá v tomto smere vymyslieť – od drobných zmien rôznych lehôt a ohlasovacích povinností až po sunset clause, či zrušenie povinného členstva v niektorých komorách. Nechýba zrušenie väčšiny nekoncepčných daní, ktoré posledné vlády poprilepovali do slovenského daňového systému (bankový odvod, daň z poistenia, daň regulovaných subjektov). Zjavuje sa dokonca návrh na privatizáciu SPP, ktorý je v súčasnosti už otvorene využívaný na predvolebnú kampaň.

S pribúdajúcou tonážou papiera však akoby strana zabúdala, že volebný program nemá byť len jednoduchý „checklist“ izolovaných opatrení, na to slúžia antibyrokratické balíčky, ktoré pripravuje ministerstvo. Ako keby odvodový bonus vysával energiu skúsiť spraviť ďalšie veľké veci. Od lídra v podnikateľskom prostredí by sme očakávali jasnejšie postavenie sa za nástroje efektívnosti, ktorými disponuje trh – cenový mechanizmus (liberalizácia), súkromné vlastníctvo (privatizácia), menej byrokracie (rušenie úradov, využitie samoregulácie). Pretože inak sa dočítame k bodu 13 v kapitole Nájomné bývanie: „Stanovíme, že nárast nájomného smie byť najviac o výšku inflácie,“ a divíme sa. Zle naformulovaná veta? Vkradol sa do SaS sabotér? Alebo vážne chcú regulovať ceny nájomného?

Na trhu práce SaS tiež pripravila zrejme úplný zoznam potrebných opatrení, ktorý nemá význam komentovať ale rovno uviesť do praxe. Ďalej navrhuje viazanie minimálnej mzdy na 50 % priemernej mzdy, čo by znamenalo budúci rok minimálnu mzdu 544 € (dnes 580 €). Išlo by o výraznú zmenu, kto vie, či by začala platiť hneď. Program ako jeden z mála obsahuje zmeny v zákonníku práce, z ktorých môže vyplynúť viac pracovných miest (nižšie príplatky cez víkend, zníženie náhrad pri súdnych sporoch. Zamestnávateľom, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnaného ponúka oslobodenie od odvodov na dva roky.

Vo svete slovenskej politiky, kde nikto nemá odvahu na veľké reformy, SaS konkurentov v podnikateľskom prostredí programovo prevalcovala väčším počtom pešiakov. Ale žiadne radikálne reformy nečakajte.

KDH 6/10

Kresťanskí demokrati sa v minulosti prezentovali slušným pro-podnikateľským programom, preto sme program „novej generácie“ s napätím očakávali. Nachádza sa v ňom mnohé z „povinnej jazdy“, ktorú by mal dobrý program mať – prihlásenie sa k menej častému vydávaniu zákonov, zníženie frekvencie niektorých výkazov, audit verejnej správy a podobne. Medzi odvážnejšie kúsky patrí zvýšenie hranice na povinnú registráciu k DPH (ktorá sa nezvyšovala viac ako 10 rokov), no len na 60 000 eur, či zavedenie živnostníckych licencií (tj. jednorazové vysporiadanie daňovo-odvodových povinností). Záväzok nezavádzať nové dane sa takisto počíta.

Niekedy program trochu sklzáva ku generickým nič nehovoriacim opatreniam ako „Zabezpečíme vytváranie synergií, networking a podporu prierezových iniciatív na lokálnej, regionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.“ Stať venovaná e-governmentu zabieha do viacerých detailov, opäť sa však spolieha najmä na schopnosť novej vlády nezopakovať chyby všetkých predchádzajúcich a pripraviť nepredražené a funkčné grandiózne centralizované elektronické systémy. Stávka na rozvoj biohospodárstva miesto automobilového priemyslu nie je nijak zdôvodnená, okrem toho, že „Slovensko má v tejto oblasti obrovský rastový potenciál.“ - skutočne? Niekedy to bohužiaľ vyzerá, že u autorov prevažovali pocity nad reálnym analytickým zhodnotením situácie. Naozaj zdieľaná ekonomika „znižuje ochranu a bezpečnosť turistov“? Hneď v ďalšom bode totiž autori chvályhodne (a na slovenské pomery odvážne!) dodajú – a vyvracajú svoje predchádzajúce tvrdenie, že chcú využiť najmä dobrovoľné iniciatívy a samoreguláciu podnikateľov.

Strana v programe konštatuje, že prudký rast minimálnej mzdy demotivuje zamestnávateľov od tvorby pracovných miest. No zároveň chce zachovať jej naviazanie na priemernú mzdu, pričom nešpecifikuje, v akej výške. V programe ďalej navrhuje zamestnávanie formou dohôd s cieľom znížiť odvodové zaťaženie. Zároveň zvýšiť flexibilitu zákonníka práce tak, aby práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov boli vyvážené. Povinnosti a obmedzenia zamestnávateľov však tvoria väčšinu zákonníka – chce strana deregulovať zákonník práce? Nevieme. V programe KDH nesmie chýbať obmedzenie práce v nedeľu, tam, kde to nie je nevyhnuté. Zamestnávatelia, ktorí budú využívať skrátené a flexibilné úväzky, by mali získať daňové a odvodové úľavy.

Program KDH nesklamal, ale v niektorých momentoch sme mali pocit, že autori chcú mať opraty príliš pevne vo svojich rukách.

PS/Spolu 6/10

Ak by ste pri každej strane chceli počuť jednu silnú časť ich programu pre podnikateľské prostredie, pri PS/Spolu je to jasné – IT služby. Väčšina ostatných strán sľubuje viac elektronizácie a menej papierovačiek, no ďalej sa nedostanú. V tomto prípade dostala digitalizácia verejnej správy celú vlastnú kapitolu s viac ako 30 konkrétnymi bodmi.

Zo zvyšku vytiahneme ešte odvážnu „estónsku daň“ (zdanenie zisku až po vyplatení), hoci opatrný nástup najskôr len v niektorých regiónoch môže byť problematický. Program sľubuje nezvyšovať celkové daňové zaťaženie, no nebudú to mať ľahké, pretože zároveň prichádza s celou plejádou špecifických daní (daň z ťažby dreva, daň z „nezdravých“ nápojov, digitálna daň). Neviem, či si autori uvedomili istý paradox, keď navrhujú zdaniť sladené nápoje, aby sa ich pilo menej, a zároveň zdaniť digitálne technológie - aby sme ich tu mali menej? Pozitívne hodnotíme, že koalícia nesúhlasí so sektorovými daňami.

Program je silný v prístupe k riešeniu nezamestnanosti marginalizovaných komunít, kde kladie dôraz na terénnu prácu, podporné služby zamestnávania. Veľký dôraz kladie na inkluzívny trh práce, ktorý ale so sebou nesie riziká zvyšovania verejných výdavkov a diskrimináciu súkromného sektora.

V oblasti regulácie práce v programe ťažko hľadáme dereguláciu, skôr naopak. Namiesto pružnejšieho zákonníka práce v ňom nachádzame sprísňovanie. Zamestnávateľom program pridáva nové povinnosti ako povinné zverejňovanie platových rozdielov (firmy 50+ zamestnancov) alebo predkladania rodových auditov pri verejných zákazkách. Podnikatelia participujúci na štátnej pomoci by museli reportovať „spravodlivé“ mzdy.

Program cieľuje zníženie počtu živnostníkov a ich transformáciu na zamestnancov. Tým, ktorí ostanú, navrhuje znížiť minimálne odvody živnostníkov. No zároveň navrhujú zvýšiť zdanenie živnostníkov s vyššími príjmami. Argumentom sú „neférovo“ nízke dane a odvody v porovnaní so zamestnancami. Chceme dúfať, že politici PS/Spolu si uvedomujú, že živnostník nesie podnikateľské riziko a viacero nevýhod oproti zamestnancom, ktoré nie sú vidieť v príjmoch.

V oblasti kolektívnych zmlúv koalícia síce navrhuje zvýšenie limitu počtu zamestnancov pre rozširovanie (extenziu) – čiže podporuje zachovania tohto inštitútu. Tento návrh ale oslabuje požiadavkou, aby kolektívne zmluvy povinne obsahovali limit na počet „dohodárov“, limit na počet zamestnancov a zamestnankýň cez agentúry dočasného zamestnávania a zoznam pracovných pozícií, na ktorých nemôžu pracovať živnostníci a živnostníčky.

Program PS/Spolu ilustruje návrh určovania minimálnej mzdy. O zvyšovaní minimálnej mzdy by mala rozhodovať Rada konkurencieschopnosti, ktorá by pri určovaní minimálnej mzdy (v prípade nedohody tripartity) mohla eliminovať populistické skokové navýšenia. Strana chce rozhodovanie politikov nahradiť expertmi (nominovanými politikmi). Aj to však znamená snahu zasahovať do ekonomiky z centra moci.

Za ľudí 7/10

Program strany pre podnikateľské prostredie má niekoľko desiatok bodov. Veľká časť je zameraná na zníženie byrokracie spojenej so zamestnávaním (viď nižšie). Istým nedostatkom programu je, že rovnaký priestor dostávajú drobné zlepšenia (zrušenie nejakého papiera, či úkonu), aj zásadné zmeny a zlepšenia. Medzi tie môžeme zaradiť pracovné vouchre pre sezónnych pracovníkov, zrušenie odvodov pri dohodách do 300 eur či záväzné zoznamy povinností. Oceňujeme zdôraznenie subsidiarity – väčšie právomoci a zodpovednosť pre regióny. Jednotlivé body sú niekedy príliš deklaratórne. To nemusí byť vždy na škodu, k niektorým zásadám sa stačí prihlásiť, netreba vynachádzať koleso (účinnosť zákonov od 1. januára), no v niektorých prípadoch bez ďalších detailov je opatrenie príliš nejasné (podporíme rodinné podnikanie, podnikanie v turizme – ako?). To platí aj pre niektoré záväzky v oblasti e-governmentu, ktorý chcú zlepšiť všetci, ale len málo kto vie ako.

Strana sa v programe hlási k reforme zákonníka práce s cieľom odstránenia bariér v zamestnávaní a tvorby pracovných miest. V programe sú však špecifikované najmä opatrenia v prospech zamestnanca. Či nový zákonník práce uvítajú len súčasní zamestnanci, alebo aj dnes nezamestnaní, sa ešte uvidí. K nastaveniu určenia minimálnej mzdy sa program nevyjadruje.

V programe ťažko hľadáme opatrenia, ktoré by nás v podnikateľskom prostredí vyrušovali. Naopak, je tam mnoho dobrých bodov, ale chýba nám aspoň pár odvážnejších bodov a väčší presah do iných oblastí, ako je HR agenda.

SME rodina 5/10

Program začína na slovenské pomery netradične – dlhým príhovorom nielen predsedu, ale aj ekonomického experta, v ktorom predstavuje, z akých predpokladov program vychádza a na čo sa zameriava. Snaha ukázať, že program nie je len séria náhodne poskladaných bodov, ale súčasť systematického náhľadu na hospodárstvo, je sympatická a mala by byť štandardom.

Problém je, že čitateľ oveľa viac nedostane. Popisovanie stratégie a výziev sa rozlieva aj do zvyšku dokumentu. Dozvieme sa, že treba naštartovať kreatívny priemysel, alebo vytvoriť podnikateľské prostredie, ktoré bude ekologické, ale konkrétnych krokov je málo. A tie, ktoré sú, skôr zarmútia. Daň z dividend pre finančné inštitúcie, ktoré sú v očiach slovenských politikov hádam nesmrteľným oslíkom otras sa, je len pokračovaním súčasnej politiky. Podobne tak daň na energetické podniky, ktorých zisky z veľkej časti končia ako dividenda v štátnom rozpočte, alebo ako investícia do infraštruktúry. Protichodne vyznievajú zámery podporovať smart grids a zároveň zjednotiť cenotvorbu pri energiách, pričom potrebný je opak – čo najväčšia liberalizácia. Je ťažko mať inovatívne produkty bez inovatívnej cenotvorby. Smutným trendom sa stáva digitálna daň, ktorú majú v programe viaceré strany, vrátane SME rodina. Bude Alibaba alebo Google riešiť akúsi daň na maličkom Slovensku, alebo nás jednoducho od niektorých služieb odstrihnú?

Podnikateľov ešte zaujme Národný informačný účtovný systém. Možnosť nechať si automaticky spracovať daňové priznanie štátnym účtovníckym systémom znie lákavo len do momentu, než si otvoríte noviny a uvedomíte, kto všetko by sa ľahko k vašim údajom vedel dostať.

Trh práce chce strana vyriešiť hlavne investíciami. Vyčlenením štátnych podnikov do súkromného sektora a ich výrazným zadlžením chce získať finančný stimul, ktorý sa prejaví nielen na raste príjmov štátu ale aj zamestnanosti. Aj v tomto programe sa objavuje dotácia zamestnávania ťažko zamestnateľných, nielen v štátom zaplatených odvodoch, ale aj príspevkom 200 € . Zaujímavosťou je návrh Inštitútu sezónnych prác s 10 % odvodovým zaťažením, bohužiaľ určenému len na práce v poľnohospodárstve. Minimálnej mzde sa program nevenuje.

MKS 6/10

Napriek 120 stranovému programu je časť venovaná podnikateľskému prostrediu stručná. To jej ale nebrániť byť vecná a miestami až prekvapivo razantná. Pravidlo 1-za-1, zdobrovoľnenie gastrolístkov, jeden portál na vykazovanie, ale aj zrušenie niektorých daní (z poistenia, z dividend). Úplne nenápadne je medzi opatreniami schovaná „estónska daň“, teda zdaňovanie len vyplateného zisku – ako by sa tým strana ani nechcela pochváliť. .

Strana sa v programe hlási k štandardným politickým frázam o zlepšovaní pracovného trhu, ale konkrétnych opatrení je málo, s výnimkou podpory zamestnávania zdravotne postihnutých. Strana chce zákonom regulovať prácu na čiastočný úväzok, pričom tá už je zákonníkom práce zregulovaná dosť. V prípade minimálnej mzdy zmenila parameter, ku ktorému sa bude 60 % vzťahovať, na mediánovú mzdu (dnes by tak stanovená mzda bola cca 540 €).

Od MKS sme moc nečakali, o to viac prekvapili – program sa v konkurencii nestratil. Väčšiemu bodovému zisku však zabránila prílišná stručnosť a nerozpracovanosť návrhov

Oľano 6/10

V kategórii „povinná jazda“ je program Obyčajných ľudí ľahký nadpriemer. Nájdeme vágnejšie prísľuby „odstrániť zbytočnú reguláciu“, aj konkrétnejšie opatrenia ako 1-za-1, audit výkazov a zjednotenie ich termínov, či špeciálny štatút pre rodinné podnikanie. Do mierneho nadpriemeru ho dvíha daňovo-odvodový paušál pre živnostníkov, či zrušenie koncesionárskych poplatkov pre podnikateľské osoby.

Nechýbajú populárne slovné spojenia, ktoré hojne nájdeme aj v iných programoch, pri ktorých je dôležitejšie ako znejú, než čo vlastne znamenajú. Napríklad taká podpora investícií do priemyslu 4.0. Horšie, že sa zjavujú aj evergreeny ako digitálna daň, či špeciálna daň pre energetické monopoly a oligopoly. Ako pri iných stranách, aj tu chýba jasné zdôvodnenie prečo a ako zdaniť Google či Facebook (a ako sa vyhnúť blamáži, ktorá tieto pokusy sprevádzala v iných krajinách), či čo sú to tie „nadmerné zisky“ energetických podnikov (v ktorých má štát väčšinový podiel, s výnimkou Slovenských elektrární). Aspoň že strana na začiatku uvádza, že najskôr to skúsi po dobrom, teda zvýšením súťaže. Slovíčko liberalizácia cien, či otváranie trhu však nezaznie. Trestanie „bezdôvodného neplatenia“ faktúr a povinnosť platiť faktúry podľa poradia znie ľúbilo, ale v praxi je to sotva realizovateľné.

Strana chce zvyšovať minimálnu mzdu naviazaním na priemernú mzdu a produktivitu práce, čo to bude vo výsledku znamenať, sa však nedozvieme. Flexibilnosť zamestnávania v zákonníku práce a zníženie daňového a odvodového zaťaženie práce by si zaslúžili konkrétne opatrenia. Potešilo nás, že strana ale vytiahla detail, z ktorého podnikateľom dnes ostáva rozum stáť - navrhuje zrušiť povinnosť zamestnávateľov platiť koncesionárske poplatky (ak nedôjde k ich celkovému zrušeniu).

Z programu Oľano sa tlak podnikateľom nezvýši, ale prvá priečka v hodnotení je pre nich momentálne vzdialená.

Most-Hid 4/10

Kým v roku 2016 Most-Híd predstavil 180 stranový program, tento krát potenciálny volič dostane 24 riedko popísaných strán. Podnikateľskému prostrediu sa medzi nimi neušla ani jedna celá strana. V nich síce sympaticky deklarujú, že „štát musí postupne obmedziť svoje podnikateľské aktivity na nevyhnutné minimum“ a pridávajú niekoľko ďalších výrokov, s ktorými sa dá len súhlasiť.

Strana navrhuje uvoľnenie pravidiel na prácu na dobu určitú, na agentúrne zamestnávanie a na dohody o vykonaní práce. Zároveň považuje za dôležité (najmä v prípade agentúrneho zamestnávania), aby trh práce poskytoval dostatočnú ochranu aj zamestnancom a znížil mieru ich zraniteľnosti.

Menej byrokracie, stabilný daňový systém, zastavenie rastu regulácií je fajn, ale konkrétnejšie opatrenia sú antibyrokratické pravidlo 1-za-1 a sunset clause. Veľmi málo na stranu, ktorá kedysi malo v podnikateľskom prostredí väčšie ambície.

SNS 2/10

Programy niektorých strán je radosť hodnotiť – ostane nám vďaka nim veľa času na kávu. Buď podnikateľské prostredie neriešia vôbec alebo minimálne. V prípade Slovenskej národnej strany časť „podpora domácich podnikateľov“ má presne 12 viet. V rámci „podpory“ podnikania sľubujú prísnejší výber DPH, či zavedenie „technologickej dane“. Chvályhodné je zníženie sadzby korporátnej dane na 15%, čo však zníži položku príjmov rozpočtu o nemalé stámilióny eur a strana by mala jasne povedať, ako tento výpadok nahradiť. Bez toho takéto opatrenie nevyznieva seriózne. Pochválime sľub zrušiť investičné stimuly, hoci v programe sa tvária, ako keby tieto mohli dostať len zahraniční investori. Trocha bizarne a značne nejasne vyznieva opatrenie zriadiť možnosť verejného obchodovania podnikových dlhopisov cez centrálny depozitár cenných papierov ako „alternatívny zdroj podnikania“.

Slovo zamestnanec a trh práce v programe nenájdete. Za to tam nájdete prísľub ďalšieho zvyšovania miezd vo verejnom sektore (dnes je vo verejnom sektore o 150 eur vyššia priemerná mzda ako v súkromnom)

Tých pár programových viet tak skôr vyzerá ako náhodne poskladaný zhluk nápadov, než skutočný program pre podnikateľské prostredie.