INESS hodnotenie volebných programov: školstvo

V inštitúte INESS už od roku 2010 pravidelne hodnotíme volebné programy politických strán kandidujúcich do Národnej rady SR. V aktuálnom hodnotení sme vybrali jedenásť politických strán, ktorých volebné preferencie dosiahli v prieskumoch aspoň 3 %. 

Tieto vybrané strany sme hodnotili v piatich oblastiach: školstvo, zdravotníctvo, verejné financie a daňová politika, podnikateľské prostredie a pôdohospodárstvo. Každý nasledujúci pracovný deň zverejníme hodnotenie za jednu oblasť. V hodnotení budeme dávať body od 1 do 10, pričom platí, že čím vyššie číslo, tým lepší program v danej oblasti. 

Volebné programy politických strán majú dva zásadné problémy: pred voľbami nezaujímajú voličov a po voľbách nezaujímajú politikov. Naším hodnotením sa snažíme uľahčiť prácu tým prvým, aby sa mohli informovanejšie rozhodnúť. A následne kontrolovať prácu tých druhých, aby nezabúdali na tie lepšie opatrenia, ktoré sľubovali pred voľbami.

Dnes začíname hodnotením volebných programov za oblasť školstva. 

Školstvo – povinná jazda 

Volebné programy väčšiny strán v oblasti školstva sú charakteristické únavným opisovaním a vymenovávaním toho, ako by malo dobré školstvo vyzerať. Strany sa zhodujú, že chcú kvalitné, inkluzívne, pre 21. storočie aktuálne školstvo, v ktorom budú pracovať spokojní a schopní učitelia, ktorí nebudú učiť žiakov memorovaním, ale aktívnou formou ich naučia kriticky myslieť, spolupracovať a byť kreatívni. Toto všetko chcú strany dosiahnuť slovesami ako „podporíme, skvalitníme, zabezpečíme, sprístupníme, dosiahneme, posliníme“ a podobne. 

Schematicky vyzerá veľká časť programov nasledovne: 

1)    Budeme robiť veci s dobrým úmyslom.
2)    Niečo sa stane.
3)    Výsledkom bude kvalitné školstvo.

Strany tak v programoch popísali množstvá strán dobre znejúcimi abstraktných sľubmi a cieľmi, ktoré chcú dosiahnuť podobne abstraktnými a nejasnými politikami a nástrojmi. V našom hodnotení sme sa rozhodli ignorovať tieto aspekty volebných programov v oblasti školstva. Naše hodnotenie bude reflektovať iba konkrétne návrhy na riešenia, pri ktorých existuje realistická možnosť, že ich strany dokážu pretaviť do skutočných politík.

Hlavným spoločným znakom väčšiny programov je absencia odvahy priniesť významnejšiu reformu do školstva. Väčšina strán sa zhoduje, že chcú pokračovať v kurikulárnej (obsah vzdelávania) reforme v rámci Plánu obnovy. To je však veľmi malá ambícia vzhľadom na systémové nedostatky nášho školstva. Žiadna zo strán neprišla s nejakou dôležitejšou zmenou filozofie fungovania školstva (decentralizácia, reforma právomocí, zmena financovania cez vouchre, ...), alebo si nevybrala nejaký zahraničný model, ktorým by sa chcela inšpirovať (autonómne školy, reforma školskej inšpekcie alebo systému testovania žiakov a jeho využívanie pri riadení). Kvôli tejto absencii významnejšej reformy školstva nedosiahla žiadna zo strán plný počet 10 bodov. 

KDH 7/10
Strana KDH ako jediná strana vo svojom programe explicitne uvádza konkrétny návrh na zvýšenie výdavkov v školstve z úrovne 4,6 % HDP na úroveň 5,1 % HDP, čo je priemer krajín EÚ. Ide o zvýšenie výdavkov o približne 600 mil. eur ročne. Toto navýšenie plánuje použiť predovšetkým na zvýšenie miezd učiteľov. Konkrétne priemerná mzda učiteľov by mala byť vo výške 130 % priemernej mzdy v hospodárstve, alebo „aspoň na úrovni priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov.“ Tento cieľ však pôsobí zmätočne: buď je už dosiahnutý (130 % priemernej mzdy v hospodárstve dosiahneme tento rok) alebo ide vysoko nad úroveň krajín EÚ (V EÚ zarábajú učitelia v priemere 89 % zo mzdy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov). Autori programu tak nemajú úplne najlepšiu predstavu o výške miezd v SR.

Pozitívne hodnotíme, že KDH explicitne uvádza cieľ vytvoriť kritériá diferencovaného odmeňovania a navýšiť variabilnú zložku platu učiteľov. Taktiež plánujú odmeňovať učiteľov podľa životných nákladov v rôznych regiónoch (tzv. koeficient ekonomickej rovnováhy). Ide o dôležité opatrenie, ktoré zvyšné politické strany vo svojich programoch nemajú. V oblasti financovania KDH taktiež plánuje zjednotiť roztrieštenosť financovania školstva. Konkrétne preniesť originálne kompetencie do normatívneho financovania. A zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov pre vzdelávanie dospelých. Škoda, že podobne neuvažuje aj pri žiakoch regionálneho a študentoch vysokého školstva. 

KDH taktiež navrhuje zaviesť do školstva stredný manažment. To považujeme za správne identifikovaný problém - na Slovensku máme skutočne problém s roztrieštenosťou riadenia v malých obciach. Určitá miera konsolidácie na vyššej úrovni riadenia je preto potrebná. KDH navrhuje, že túto úlohu majú zastávať Regionálne úrady školskej správy. Je však otázne, či štátne úrady a práve na úrovni VÚC sú tie najlepšie jednotky spravovania regionálneho školstva. Vzhľadom na problémy, ktoré sú stále prítomné pri riadení siete stredných škôl, ktoré podliehajú práve vyšším územným celkom. 

Za negatívne stránky považujeme návrh rozširovať povinnú školskú dochádzku, a to až do veku 18 rokov, resp. dokončenia stredoškolského vzdelania. Predlžovanie rokov strávených v škole pre študentov, ktorí nemajú záujem o pokračovanie vo vzdelávaní len vytvára problémy a náklady pre školy, ktoré ich tam musia držať, aj samotných študentov, ktorí tam musia ostať. KDH chce tiež prepojiť dáta z elektronickej triednej knihy s informačným systémom Úradov práce a s pediatrickými ambulanciami s cieľom lepšej intervencie pri deťoch zo znevýhodneného prostredia. Takéto opatrenie by však zvýšilo riziká zneužitia a digitálneho sledovania štátu nad všetkými školopovinnými občanmi v tejto krajine. Vzhľadom na skúsenosti so zneužívaním štátnych databáz a informácií to považujeme  za zlý krok. Podobne negatívne hodnotíme návrh na vytvorenie nového ústredného orgánu štátnej správy, ktorý zastreší šport. Súčasné nastavenie so štátnym tajomníkom pre šport na úrovni ministerstva školstva považujeme za dostatočné. 

Sloboda a solidarita 7/10
V oblasti financovania školstva je SaS v porovnaní s ostatnými politickými stranami opatrnejšia. Pri učiteľoch navrhujú zavedenie automatického zvyšovania platov o infláciu. A ďalšie navýšenie naviazať na merateľné zlepšenia vo výsledkoch žiakov. Teda nenavrhujú skokovité zvýšenie plošných miezd. Negatívne však hodnotíme vzdanie sa ambície presadiť regionálnu diferenciáciu odmeňovania učiteľov na Slovensku, čo je kľúčový problém nedostatku učiteľov v drahších regiónoch. 

Pozitívne hodnotíme zdôraznenie dôležitosti testovania a vyhodnocovania vývoja stavu školstva pomocou národných meraní. Rovnako aj pokračovanie v konsolidácii priamo riadených organizácií ministerstva školstva. A taktiež konkrétny návrh ako podporiť racionalizáciu siete škôl pomocou vyplatenia ušetreného kompenzačného normatívu za 5 rokov škole, ktorá sa spojí. Je však otázne, či by táto úspora nemala byť skôr vyplatená zriaďovateľovi zatvorenej školy. Ten je najčastejšie zdrojom odporu voči spájaniu. 

SaS sa pri riešení slovenských problémov s nedostatkom učiteľov vo svojom programe inšpirovalo aj zahraničnými politikami. Konkrétne ide o politiku „Now Teach“ z Veľkej Británie. Vo svete je však viacero modelov ako rýchlejšie a efektívnejšie rekvalifikovať budúcich učiteľov (napr. singapurský model). Pozitívne hodnotíme návrh zavedenia pilotného programu pre študentov pedagogických smerov, v rámci ktorého budú vykonávať súvislú ročnú prax na pozícii asistentov učiteľa. 

Podobne ako PS, ani SAS nemá presne vyčíslené výdavky na financovanie niektorých navrhovaných politík. Konkrétne na opatrenia „preplácanie doučovania zavedieme ako pravidelnú súčasť dotácií pre školy“ a „príspevky na letné školy sa stanú pravidelnou súčasťou dotácií pre školy“ alebo „zavedieme normatívne financovanie materských škôl bez ohľadu na zriaďovateľa“.

V otázke financovania vysokých škôl považujeme za krok správnym smerom návrh SaS, aby sa okrem počtu študentov vo väčšej miere zohľadňovala aj  miera ich uplatniteľnosť na trhu práce.

Niektoré návrhy SaS sa skôr než na reformný návrh podobajú na manažérsko-podnikateľské rozhodnutia, ktoré by mali robiť jednotlivé školy. Napríklad návrh na zavedenie pozície „administratívny pracovník školy“, ktorý má pokrývať administratívne činnosti za učiteľov a riaditeľov. Štát by mal minimalizovať zbytočnú administratívu a byrokraciu. A následne odstrániť regulácie, čím sa školám zvýši miera slobody, aby si mohli sami nastaviť rôznu deľbu práce a úloh v rámci školy a odbremeniť tak učiteľov a riaditeľov. 

Progresívne Slovensko 5/10
Strana PS kladie dôraz na potrebu zvýšenia podielu detí v predškolskom vzdelávaní. Pozitívne hodnotíme návrh uľahčiť zakladanie materských škôl prostredníctvom revízie hygienických a bezpečnostných noriem. A taktiež umožniť vstup alternatívnym poskytovateľom predškolského vzdelávania do oficiálnej siete – čo zrovnoprávni ich financovanie. Pozitívne hodnotíme aj návrh na optimalizáciu siete základných a stredných škôl. Podľa PS by v menších obciach mal ostať len I. stupeň ZŠ. Avšak strana PS neuvádza, akými krokmi chce toto nepopulárne opatrenie dosiahnuť, keďže ide o prenesené kompetencie. 

V PS taktiež zdôrazňujú dôležitosť zatraktívnenia bakalárskeho stupňa vysokoškolského vzdelávania a navrhujú, aby štát, ako jeden z najväčších zamestnávateľov, išiel v tomto príkladom a na obsadenie pozície nevyžadoval magisterský titul. Rovnako navrhujú zavedenie kratších bakalárskych programov. To je niečo, čo sľubovalo už viacero strán, ale žiadna neprišla s dostatočne efektívnym nástrojom, ako to dosiahnuť. 

V oblasti financovania školstva navrhuje PS viacero výdavkových politík ako priblíženie financovania vysokých škôl a vedy a výskumu k priemeru krajín EÚ. A platy učiteľov by mali byť v „rovnakom pomere k platom vysokoškolsky vzdelaných ľudí v iných povolaniach, tak ako je to v zahraničí.“ V PS dokonca navrhujú rozširovať politiku nárokovateľných podporných opatrení (psychológovia, vzdelávací asistenti, pomocní personál) aj na vysoké školy. Tieto politiky budú znamenať navýšenie verejných výdavkov o vysoké stovky miliónov eur ročne, ale v programe PS nenájdeme ani náznak snahy o ich vyčíslenie. 

Vo vzťahu k odmeňovaniu učiteľov je najväčší nedostatok programu PS absencia riešenia problému nedostatku učiteľov v drahých regiónoch západného Slovenska. PS sa aktívne stavia proti regionalizácii miezd učiteľov, ako spôsobu riešenia nedostatku učiteľov vo vybraných lokalitách. 

Za negatívum považujeme laxný prístup k nafukovaniu rozvrhu žiakov. V programe PS navrhujú zaradiť do povinných osnov finančné vzdelávanie a taktiež vzťahovú a sexuálnu výchovu. Toto je niečo, čo by si mali určovať samotné školy podľa svojej profilácie a dopytu zákazníkov. Centrálne a plošné zavedenie takéhoto vzdelávania znamená buď predlžovanie času stráveného v školách alebo vylúčenie niektorých iných predmetov či študijných okruhov z rozvrhu. 

Taktiež negatívne hodnotíme skeptický postoj strany PS k celonárodným testovaniam. V programe píšu, že „Prehodnotíme využitie, formu a zameranie“ testovania. Podobne za rizikové považujeme označovať slobodnú možnosť voliť si rôzne vzdelávacie cesty rôznych žiakov počas štúdia za „nadmerné rozdeľovaní detí a žiačok/žiakov do rôznych vzdelávacích prúdov“, o ktorom chce PS otvárať celospoločenskú diskusiu. 

Demokrati 3/10
Program strany Demokrati je plný dobre znejúcich fráz a cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť abstraktnými slovesami typu „budeme podporovať, pokračovať, nadviažeme, presadíme, doplníme, posilníme, podporíme zmeny a modernizáciu, vytvoríme systém...“. Takýto program je ťažké hodnotiť z pohľadu zmeny verejnej politiky v školstve. Jediné opatrenia, ktoré sa dajú považovať za konkrétnejšie zmeny, sú podpora racionalizácie siete škôl (aj keď nie je uvedené akým spôsobom) a zvýšenie platov učiteľov, aby sa pomer medzi priemernou mzdou učiteľov a priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku priblížil pomeru v krajinách OECD.

Z pohľadu vysokých škôl stojí za spomenutie jediný konkrétny návrh v podobe zavedenia stáže pre študentov, ktorá nebude podliehať plateniu daní a odvodov – ak pôjde o stáž, ktorá zlepšuje kvalifikáciu študenta v jeho odbore. 

Hlas 3/10
Strana Hlas vo svojom programe vymenovala, aké je vzdelávanie dôležité a ako by malo vyzerať kvalitné školstvo, ale len absolútne minimum priestoru venovala spôsobom, ako to dosiahnuť. Taktiež sa vyhýbala akýmkoľvek konkrétnym predstavám o odmeňovaní učiteľov a zmenám vo financovaní. Len dookola opakuje, že je to všetko dôležité. Nechýba ani apel na prechod na znalostnú ekonomiku, rozvíjanie finančnej a digitálnej gramotnosti a priemysel 4.0. Jediným prekvapením strany Hlas je ich odmietnutie prebiehajúcej reformy, konkrétne prechodu na vzdelávacie cykly. Sľubovať zastavenie rozbehnutej reformy predstavuje ďalšie narušenie dôvery verejnosti a učiteľov v možnosť akejkoľvek zmeny presahujúcej volebný cyklus.  

Aliancia 2/10
Volebný program strany Aliancia je zameraný na maďarskú menšinu a navrhuje opatrenia, ktoré majú pomôcť školám s maďarským vyučovacím jazykom. Z pohľadu celého školstva neprichádza so žiadnymi konkrétnymi opatreniami. 

Republika 1/10
Program strany Republika rieši v prevažnej miere len politicko-filozofickú stránku obsahu vzdelávania. Ich cieľom je, aby boli deti vzdelávané „v duchu slušnosti, pracovitosti, úcty k starším a svojim predkom.“ Len minimálnu pozornosť venujú praktickým politikám, ktoré by riešili konkrétne problémy školstva. 

SMER-SSD 1/10
Strana SMER-SSD vo svojom volebnom programe neprichádza s riešeniami problémov školstva, ale s názorom na politicko-filozofický obsah vzdelávania. Broja proti liberálnej ideológii a chcú presadzovať filozofiu, že „učí sa len v škole“.  
Jedinou výnimkou je návrh na zjednodušenie vzdelávania lekárov a zdravotných sestier s cieľom zatraktívniť toto povolanie. 

OĽaNO 0/10
Jediným návrhom strany OĽaNO spojeným so vzdelávaním je zavedenie nároku na 50 eur na preplatenie športového krúžku pre žiakov prvého až ôsmeho ročníka. Strana úplne rezignovala na reformu školstva. 

Sme Rodina 0/10
Nemá volebný program v oblasti školstva. 

SNS 0/10
Strana SNS navrhuje presun škôl pod jednotné riadenie ministerstvom školstva a zavedenie jednotných učebníc. To je politika, ktorá by znamenala zhoršenie podmienok vzdelávania na Slovensku a vrátila nás tri dekády dozadu. Okrem toho navrhuje SNS aj neadresné dotácie na pokrytie prvotných nákladov  pre začínajúcich študentov vysokých škôl vo výške 500 eur. 

Program strany SNS v oblasti vzdelávania je tak kombinácia zlých systémových zmien s politikou rozdávania sociálnych balíčkov pre špecifické skupiny obyvateľstva.