Inflácia cien nie je nevyhnutná. Jedným z najčastejších vysvetlení rastu cien je jeho stotožňovanie s kapitalizmom. Argumentuje sa tým, že inflácia je nevyhnutná, pretože ekonomika rastie. Predpokladá sa, že na to aby podniky mali motiváciu investovať a mzdy rástli, by mali v prvom rade rásť ceny tovarov a služieb. História najvýznamnejšej svetovej ekonomiky, Spojených štátov amerických, však ukazuje, že rast je možný aj bez inflácie.
Od konca 18. storočia až do roku 1873 v USA fungoval tzv. bimetalového menového štandardu, podľa ktorého bola hodnota dolára definovaná ako dané množstvo dvoch vybraných kovov, zlata a striebra. V dôsledku toho bol pre tieto kovy stanovený pevný výmenný kurz meny. Počas tohto obdobia sa Američania tešili z celkového poklesu cien o 30 %.
Napriek tomu boli zaznamenané výrazné výkyvy. Napríklad v roku 1802 ceny klesli až o 14 % a počas občianskej vojny v roku 1864 bol ročný nárast cien až 27 %. Počas nasledujúcich desiatich rokov ceny postupne klesali a kúpna sila sa obnovila. Teda aj keď bol dolár krytý zlatom a striebrom, výrazne prudkým nárastom inflácie sa nevyhlo a vždy následne došlo k nahradeniu defláciou.
Po zrušení bimetalizmu v roku 1873 bol dolár krytý len zlatom. Počas obdobia tzv. klasického zlatého štandardu, ktoré trvalo až do vypuknutia prvej svetovej vojny, ceny v USA klesli približne o 10 %. Hoci počas týchto štyridsiatich rokov neboli zaznamenané žiadne výrazné cenové skoky (s maximálnou ročnou mierou inflácie 4 %), pokles cien bol pomerne výrazný, pričom deflácia dosiahla až 9,4 %.
Pred prvou svetovou vojnou, v roku 1913, bol v USA založený Federálny rezervný systém (Fed). Jedným z hlavných motívov bolo zabrániť cenovej nestabilite a pretrvávajúcim cyklom inflácie a deflácie, ktoré boli spôsobené opakujúcimi sa epizódami finančnej paniky. Keď sa v roku 1914 upustilo od systému zlatého štandardu, mnohé krajiny sveta sa vzdali záväzku kryť svoje meny týmto kovom. Avšak, USA a Veľká Británia v tom pokračovali a ostatné krajiny sa rozhodli používať tieto meny ako rezervy. Ako sa neskôr ukáže, úplné opustenie tohto systému viedlo k ešte prudším skokom inflácie.
V prvých dvoch desaťročiach fungovania Fed-u, bez ohľadu na výrazný ročný pokles cien počas Veľkej hospodárskej krízy (-10,9 %), dosiahla inflácia v USA ako celku 37 %. Takýto nárast cien Američania nikdy predtým nezažili. Počas vrcholného obdobia sa ceny zvyšovali až o 17,8 % ročne. Zriadenie centrálnej banky teda nezastavilo cykly rastu a poklesu cien.
Ako to už býva, keď vládny plán nefunguje, nezavrhne sa. Naopak, inštitúcie dostanú ešte viac právomocí. Aby sa zabránilo opakovaniu depresie z roku 1929 v USA, dostal Fed v roku 1935 väčšie právomoci zvyšovať ponuku peňazí a upravovať úrokové sadzby. Okrem toho Brettonwoodska dohoda z roku 1944 stanovila, že dolár zostane svetovou rezervnou menou, pričom USA sa zaviazali pokračovať v jeho výmene za zlato. Do roku 1971, počas 36 rokov existencie tohto systému, viedlo posilnenie právomocí centrálnej banky k výraznému zvýšeniu rastu cien, ktorý dosiahol bezprecedentnú kumulatívnu mieru takmer 200 %.
Keďže Francúzsko čoraz viac požadovalo výmenu amerických dolárov v rezervách za zlato, americký prezident Richard Nixon v roku 1971 úplne ukončil brettonwoodsky záväzok viazať dolár na zlato. Tento krok znamenal začiatok súčasného menového systému fiat. Odvtedy sú meny krajín založené na vládnom nariadení a vyhlásení, že určitá mena používaná v krajine je oficiálnym prostriedkom výmeny. Hodnota peňazí už nie je viazaná na žiadne reálne fyzické aktívum.
Výsledkom je, že ceny v Spojených štátoch vzrástli od 70. rokov 20. storočia do súčasnosti takmer o 700 %. V niekoľkých prípadoch prekročil ročný nárast cien 13 %. Jediné krátke obdobie ročnej deflácie bolo zaznamenané počas finančnej krízy, keď ceny v roku 2009 klesli o 0,4 %.
Pri spätnom pohľade možno s istotou povedať, že centrálna banka krajiny „úspešne“ splnila svoje poslanie vyhnúť sa cenovým cyklom inflácie a deflácie, keďže už nemáme volatilitu a namiesto nej len stabilnú a vysokú infláciu.
Inflácia cien teda nie je nevyhnutnosťou. Možno si to myslíme len preto, že sme si zvykli na všeobecný, stabilný a nepretržitý rast cien. Stalo sa to novou normou, bez ktorej si nevieme predstaviť každodenný život. Nemá to však nič spoločné s kapitalizmom ani so zásadami voľného trhu. Naopak, na slobodnom trhu je pokles cien prirodzeným javom, pretože s rastom produktivity hospodárstva sa tovary zlacňujú. História Spojených štátov len potvrdzuje, že globálna a nepretržitá inflácia je predovšetkým atribútom politiky, ktorú používajú centrálne banky.
Autor článku: LEONARDAS MARCINKEVICIUS
Tento článok bol preložený z anglického originálu – 4liberty.eu, 13.2.2025, Is Inflation Inevitable?
