Monetárne ópium
Počuli ste už o ekonomických drogách? Napríklad také monetárne ópium.
Prvá dávka peňažného stimulantu prináša politikom opojný pocit. Cítite sa ako kráľ rozpočtu. Môžete jednou rukou zvýšiť mzdy učiteľom, druhou lekárom a popri tom ešte študentom dať vlaky zadarmo a mamičkám tehotenské. Keď vás po divokej párty ráno chytí zlý stav, dáte si ďalšiu dávku. Plán obnovy za sedemsto miliárd? Nie je problém!
V opojení vás trhy nezaujímajú. Nemusíte sa poklonkovať investorom rozpočtovou zodpovednosťou, keď vaše dlhopisy odkúpi centrálna banka. No ani táto jazda netrvá večne. Vaša ekonomika reaguje na stimuly stále horšie. Ceny rastú čoraz rýchlejšie a štátnych zamestnancov už neuspokojíte 5 % nárastom miezd, musíte pridať 15 %. Potreba nových peňazí sa zvyšuje. Chceli by ste prestať, ale neviete ako. Len na chvíľku vypnete tlačiarne, a rozbehnú sa abstinenčné príznaky. A tak si dáte ďalšiu dávku, aj keď už viete, ako veľmi vám škodí.
ECB skúsila spomaliť a behom chvíle začali padať talianske dlhopisy. Takže rýchlo nazad, vymyslíte si „Transmission Protection Instrument“ a opäť skupujete dlhopisy. Ani sa nenazdáte, a aj vaša pýcha, nemecké dlhopisy, nesú úrok 2,4 %, hoci ešte na začiatku roka sa predávali s mínusom. Bank of England spomalila nákup dlhopisov a skoro sa jej behom troch dní zrútil trh s dôchodkovými fondami. Okamžite musela zapnúť nákupy dlhopisov nazad. Pomohlo to na dva týždne, a úroky opäť vyleteli.
Alebo chudák slovenský minister financií. V roku 2020 minul 37 miliárd eur. Na rok 2023 si naplánoval minúť 51 miliárd eur a zo všetkých strán počúva, ako je to málo. Všetci chcú pridať a on má už teraz deficit 8 miliárd eur a náklady na dlh mu začínajú rýchlo rásť. Ako z toho von? Ak by sa tlačiarenské stroje zastavili, nikto mu tých 8 miliárd na trhu nepožičia. Kde by ich v rozpočte narýchlo ušetril? Alebo by zvýšil dane? Na dodatočných 8 miliárd by musel zvýšiť firemnú daň z 21% na 60%, alebo DPH z 20% na 36%. Radšej tlačiarne nezastaviť? Inflácia v eurozóne dosiahla v septembri 10% a začal sa kolísať už aj kurz eura. Tik tak, tik tak!
Cesta von vedie len cez abstinenčné príznaky. Recesia, bankroty, pokles reálnych príjmov, škrtanie v rozšafných sociálnych balíčkoch, tvrdé straty na akciových a dlhopisových trhoch. Mali sme 15 rokov na to, aby sme sa z monetárnej závislosti dostali. Ako to už býva, okolnosti nás k abstinencii tlačia práve vo chvíli, kedy sa nám to čo najmenej hodí.