Toto spojenie je škodlivé a zavádzajúce. Uvediem príklad. Predstavte si, že Slovensko má vyrovnaný rozpočet (áno, je nutné pridať viac fantázie) a vláda príde s novým trvalým výdavkom. Každý rok bude občanom posielať darčekové balenie gramofónovej platne s najnovšou verziou slovenskej hymny. Bude to stáť 100 mil. eur, a teda v adekvátnej sume vznikne deficit. Následne zvýši sadzbu dane z príjmov fyzických osôb s výnosom v rovnakom objeme. Nazvali by ste takúto situáciu ozdravením verejných financií?
Zníženie deficitu je nepochybne správny krok. Veľmi však záleží na tom, ako tento deficit vznikol. Nie všetky výdavky sú si totiž rovné. Zavedenie daní, ktoré financujú dotovanie vykurovania bazénov, nie je ozdravením verejných financií, ale zabetónovaním plytvania. Slovenské verejné výdavky v poslednej dobe výrazne vzrástli, a takmer pri každom nedávnom novom výdavku by sme našli dostatok dôvodov tieto výdavky nenavyšovať či nezavádzať. Netreba pátrať v pamäti, 13. dôchodok či vznik Ministerstva športu sú čerstvé príklady. Konsolidačný balík z 90 % robí presne toto. Betónuje plytvanie.
„Ozdravovanie verejných financií“ je termín z učebnice politických PR kampaní. Ozdravenie má predsa pozitívnu konotáciu, vyvoláva pocit zlepšenia, navyše ho spájame so samotným životom. Toto spojenie umožňuje politikom, aby občanom „predávali“ zvyšovanie daní ako pozitívny krok. Čo na tom, že to spomaľuje rast miezd, znižuje hospodársky rast a prosperitu krajiny a jej občanov.
Rozpočtová rada konsolidačný balík „chváli“, pretože v ich modeli zníženie deficitu znamená zastavenie rastu úrokov na štátnych dlhopisoch. Konsolidačné úsilie vyšle signál finančnému svetu, že už „sme“ sa na Slovensku zobudili, a deficit začneme znižovať. Vďaka tomu nebudú rásť aj úrokové sadzby firiem, ktoré sú odvodené od sadzieb, za ktoré si požičiava štát. Vo výsledku hospodársky rast v nasledujúcich rokoch neklesne až tak veľmi, najmä v porovnaní so situáciou, v ktorej by sa nekonsolidovalo.
Lenže existuje aj alternatívny scenár. Zoškrtanie plytvania by prinieslo vyšší ekonomický rast a znamenalo by tiež, že nebudeme mať najvyššiu sadzbu dane z príjmov firiem zo všetkých postkomunistických krajín, alebo aj to, že nebudeme mať extrémne škodlivú a nebezpečnú transakčnú daň. Aktuálny konsolidačný balík je ako ďalšia porcia sladkostí, ktorú si obézny človek zbalí do batoha na ceste do fitka.
Niekto by mohol tvrdiť, že je to zbytočné slovičkárenie. Ja si to nemyslím najmä preto, že máme k dispozícii spojenie, ktoré vystihuje súčasný stav. „Znižovanie deficitu“ presne a bez podprahových konotácií popisuje kroky vlády. Naopak, „ozdravovanie“ vedie k falošným ilúziám o klesajúcej potrebe konsolidačného úsilia. A to je problém, lebo doteraz sa takmer vôbec nekonsolidovalo vo verejných výdavkoch. Konsolidovalo sa len v peňaženkách občanov a podnikateľov.
Veď vláde už bude v nasledujúcich rokoch stačiť znížiť deficit o 4,7 % HDP, poviete si. Lenže slovenská ekonomika, resp. budúca prosperita slovenských domácností v skutočnosti stále čelí takmer 6 % deficitu, s ktorým hospodárila vláda minulý rok. Transakčnú daň treba čo najskôr zrušiť, rovnako 24 % sadzbu DPPO vrátiť na pôvodnú úroveň alebo dokonca znížiť, aby sme sa priblížili susedom, s ktorými súperíme o investície. Tieto nové a zvýšené dane (a mnohé ďalšie z dnešného konsolidačného balíka) budú ekonomike škodiť dlhodobo. Zrušenie týchto daní zároveň musí byť spojené so škrtaním neefektívnych výdavkov. Tých sme identifikovali v sume minimálne 2 miliárd eur. Až potom sa budeme môcť baviť o ozdravovaní verejných financií.
