Poznáte ten pocit, keď si doma zabudnete gastrolístky a potom sa celý deň nenajete? Ani vy nie? No niekoľko poslancov z Národnej rady a vlastníkov firiem s gastrolistkami si myslí niečo iné. Obávajú sa, že ak by zamestnanci dostávali namiesto gastrolístkov hotovosť, tak by sa pravidelne nestravovali.
Výsledkom tohto podivného predpokladu (ako sa asi ľudia stravovali bez gastrolístkov?) je, že gastrolístky dnes podľa zákona dostáva zamestnanec povinne (ak nechce zamestnávateľ prevádzkovať kantínu). Sloveso „dostáva“ však vytvára skreslené predstavy. Aj napriek tomu, že zamestnanec gastrolístky dostáva akoby „navyše“ k svojej výplate, je to v skutočnosti on, kto ich svojou prácou vytvára. O koľko dostane navyše v gastrolístkoch, o toľko sa mu zníži (nezvýši) mzda. Obed zdarma neexistuje, ani keď je kúpený za gastrolístky.
Za stravovacie poukážky sa musí platiť poplatok. Spoločnosti, ktoré stravné lístky vydávajú, to nerobia zadarmo. Z gastrolístka v hodnote 4,20 eura im zaplatíte poplatok približne vo výške 13 centov.
Ani to však nie je všetko. Gastrolístok putuje z rúk zamestnávateľa do rúk zamestnanca a skončí v rukách reštauratéra. Ten musí tak rovnako zaplatiť poplatok za to, že si tieto spoločnosti zoberú gastrolístky naspäť a vyplatia za ne reštauráciám hotovosť. Tento poplatok sa pohybuje vo výške 13-21 centov. A aj tento poplatok sa spätne negatívne premietne do peňaženky zamestnanca. Z pohľadu reštaurácie ide totižto o rovnaké zvýšenie nákladov, ako keby napríklad zdraželo kilo kuracích pŕs o 1 euro. Či sa to zamestnancov páči alebo nie, buď dostane menší obed, alebo si viac priplatí.
Celkovo tak z gastrolístka v hodnote 4,20 eura dostanete reálnu hodnotu plus mínus 3,90 eur. Tento rozdiel sa však nevyparí. Ale pristane na účte jednej zo spoločností ponúkajúcich gastrolístky. Tieto dokopy v roku 2014 dosiahli tržby vo výške 30 miliónov eur a zisk vo výške 10 miliónov eur. Ich zisková marža tak dosiahla výšku 30%, čo je prakticky 10 krát viac ako je priemer ostatných firiem v ekonomike.
To, že tu niečo nie je v poriadku, si už všimol aj Protimonopolný úrad, ktorý týmto gastrofirmám vystavil pre pár týždňami pokutu vo výške 3 miliónov eur. Jeho odôvodnením bolo, že gastrofirmy vytvorili kartelovú dohodu. Ako riešenie protimonopolný úrad navrhol zrušiť súčasný systém gastrolístkov a umožniť vyplácať daňovo zvýhodnený príspevok na stravu rovno v peniazoch .
Gastrofirmy sa však bránia. Asociácia emitentov stravovacích poukážok si nechala vypracovať prieskumy, ktoré mali poukázať na potenciálne negatívne účinky zrušenia alebo zdobrovoľnenia gastrolístkov. Z prieskumov sa napr. dozviete, že ak by gastrolístky nahradila hotovosť, tak veľká časť zamestnancov (60-70 %) by využila tento príspevok aj na iné potreby ako kúpu teplého obeda. Asociácia preto vášnivo počíta a varuje reštaurácie pred poklesom tržieb o 200 miliónov eur, či zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť o 26 miliónov.
Všetky tieto výpočty ale stoja na hlinených nohách predpokladu, že na základe niekoľkých odpovedí v dotazníku je možné predpovedať to, ako sa ľudia budú správať naozaj. Ekonomické vedy nás však učia pozerať sa na to, čo ľudia robia, a nie na to, čo hovoria (koniec koncov v týchto prieskumoch vyše 90 % ľudí tvrdí, že teplé jedlo považuje za dôležité pre zdravie).
Ak by sa ľudia bez gastrolístkov skutočne stravovali oveľa menej, tak by to mali byť v prvom rade reštaurácie, ktoré začnú zbrojiť proti akémukoľvek návrhu na ich zrušeniu. Očividne však robia presný opak a pred pár týždňami vydal Zväz hotelov a reštaurácií SR vyhlásenie, kde žiadajú, aby bolo využívanie stravných lístkov dobrovoľné. Ak si samotní reštauratéri nemyslia, že ľudia sa odrazu prestanú stravovať bez gastrolístkov, tak sú spochybnené aj všetky ostatné prepočty o negatívnych dôsledkoch ich zdobrovoľnenia.
Ostáva posledná bašta ochrany gastrofiriem, a tou je Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny. Gastrolístky sú symbolom odborárskej ochrany zamestnanca, a ich nahradenie hotovosťou by pravdepodobne znamenalo stratu tohto „výdobytku“. Ministerstvo preto podivne argumentuje dôležitosťou teplého jedla denne, pritom sa tvári, že zamestnanci nedostávajú vyprážaný syr s hranolčekmi, ale zeleninový šalát s kúskami lososa. Preukázať vplyv slovenského obedového menu na dobu dožitia by sa najskôr skončilo neúspechom, a tak sa o to Ministerstvo ani nesnaží. Veď stačí, že to tvrdí.
Skúsenosti okolitých štátov ukazujú, že gastrolístky skutočne nie sú predpokladom fungovania stravovacieho biznisu. Okolité krajiny vrátane Českej republiky, nestanovujú pre zamestnávateľov povinnosť vydávať gastrolístky zamestnancom. A aj napriek tomu tam reštaurácie a verejné stravovanie funguje bez problémov, a občania na to „nedoplácajú“ zdravotnými problémami a kratším životom.
Ku gastrolístkom sa dá postaviť tromi spôsobmi. Ten prvý predpokladá, že človek schopný niesť zodpovednosť za splnenie pracovných úloh, ktorý má zároveň možnosť voliť, či zobrať si úver, unesie aj zodpovednosť za svoje stravovanie. Stravovanie je jeho úlohou, prípadne vecou dohody s firmou. Teplé jedlo pritom nebolo nikdy tak dostupné a relatívne lacné, ako je dnes.
Druhý spôsob je postavený na predpoklade, že teplé jedlo (bez ohľadu na kvalitu) skutočne predlžuje zdravie. V tom prípade stačí v zákone odstrániť povinnosť vydávať pre zamestnancov gastrolístky a ponechať daňové zvýhodnenie aj na hotovosť určenú na stravovanie. Potom sa budú môcť zamestnávatelia so zamestnancami slobodne rozhodnúť, aký spôsob výplaty budú preferovať. Ak sa náhodou rozhodnú pre hotovosť, priemerný zamestnanec tak bude môcť ušetriť až 30 eur ročne.
Ten tretí prístup platí dnes na Slovensku. 30 eur ročne dostávajú gastrofirmy.
Pôvodne vyšlo v Hospodárskych novinách 23.03.2016 ako HN duel, kde alternatívny názor prezentoval sám minister práce Ján Richter.
