ECOFIN na dovolenke

Ministri financií eurozóny sa na chvíľu presťahovali do bratislavskej Reduty. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci.

Európsky komisár pre ekonomiku Moscovici vyjadril sklamanie, keďže od krajiny čakal viac pokroku. Šéf euroskupiny Dijsselbloem si spred úst zobral viac servítok: ,,Tlak na krajinu je späť. Skutočne potrebujeme nejaký progres. Leto sa skončilo. Treba zbaliť kempovaciu výstroj."

Divadlo z Reduty nevyznieva príliš dôveryhodne. Herci sa síce snažia hrať drsných policajtov, no chyby scenára nezakryje ani ich plné nasadenie.Divák len pred mesiacom videl, ako Moscovici a celá Európska komisia v kľúčovom momente zaváhali. Nevytiahnutie pokút na potrestanie členov neplniacich pravidlá naplno odhalilo ich pretrvávajúcu slabosť. ,,Sankcie, čo i len symbolické, by verejnosť nepochopila." Moscovici alibisticky obhajoval rozhodnutie prehliadať neschopnosť členských krajín eurozóny dodržiavať dohodnuté pravidlá. Francúzsky premiér Valls dokonca volal po uvoľnení pravidiel Paktu stability a rastu, konkrétne po zvýšení trojpercentnej hranice deficitu. Keď si domáce úlohy nevie splniť Španielsko, Portugalsko a v neposlednom rade ani Moscovicovo Francúzsko, ťažko kričať na Grékov bez toho, že by to bolo trápne.

Problém je, že ministri financií krajín eurozóny až na pár výnimiek (ako je Nemecko) majú opäť po kríze pocit, že sú na dovolenke. Centrálna banka biliónom novovytvorených eur do bezvedomia zdrogovala strážneho psa dlhopisových trhov a zmizol akýkoľvek tlak na zmeny. Ešte aj vláda predlženého Talianska si požičiava za smiešne nízke úroky. Táto nezaslúžená pohoda na ministerstvách financií krajín eurozóny politicky znemožňuje nutný reformný proces na kontinente. Na dovolenke sa predsa nepríjemné veci nerobia. Šetriť? Pri týchto úrokoch? Ale bolo by dobré si uvedomiť, že toto, čo momentálne v eurozóne prežívame, sú povestné dobré časy. Napriek biednemu rastu máme oficiálne oživenie. A po ňom skôr či neskôr príde ďalšia recesia, ktorá sa politikov spýta, čo robili v časoch rastu.

Nevieme implementovať ani druhý pilier európskej obrody. Zostrojenie pravidiel na rozdelenie strát zlyhávajúcich bánk medzi ich veriteľov a zostrojenie rezolučného fondu bol ťažký a dlhý pokrízový pôrod. Tieto pravidlá však ide eurozóna porušiť už v prvom vážnejšom prípade - rozbitom talianskom bankovom sektore. Tu by zas dodržiavanie európskych pravidiel nechápali talianski voliči.

Ako dlho môže fungovať spolok, ktorý nevie pravidlá dodržiavať ani v dobrých časoch, keď je to relatívne ľahké? Raz úroky začnú opätovne rásť a dlhopisová hliadka sa prebudí. Možno z dôvodu rýchlejšieho ekonomického rastu, ale predstaviteľný je aj stagflačný scenár. Rastúce ceny v kombinácii s recesiou a ras - túcou nezamestnanosťou. Dlhopisové trhy potom môžu postaviť ECB pred zaujímavú dilemu, či sa držať inflačného cieľa, alebo dotlačiť niektoré členské krajiny do defaultu.

Eurozóna, leto sa končí, je čas baliť kempovaciu výstroj! Vetry recesie a tuhá fiškálna zima vás inak môžu opäť zastihnúť nepripravených.

.týždeň, 11.9.2016