Hlas európskeho ľudu

Európsku úniu čakajú tento rok voľby v najväčších členských krajinách – a existuje nenulový potenciál, že zásadným spôsobom zmenia jej fungovanie. Neistotu cítiť aj v ekonomike.

Vidno napríklad opäť rastúce rozdiely medzi úročením dlhopisov jednotlivých členov Únie a tiež migráciu eur z periférie do nemeckých bánk. Nemecké parlamentné voľby pritom patria k tým nudnejším. Aj keď to podľa prieskumov vyzerá, že kancelárku Merkelovú môže poraziť z európskeho parlamentu ujdený Schulz, zásadnú zmenu v európskych témach to neprinesie.

Efektom blížiacich sa volieb je však aj v Nemecku väčšia citlivosť vládnych politikov na témy rezonujúce vo verejnosti. Zrazu počuť otvorenú kritiku ministra financií na adresu Európskej centrálnej banky a jej politiky nových eur za nulové úroky pre každého.

Wolfgang Schäuble sa posťažoval novinám Tagesspiegel, že euro je pre Nemecko „príliš slabé“. Pre Financial Times potom upresnil, že si je vedomý, že ECB a Mario Draghi musia stanovovať monetárnu politiku pre celú eurozónu, no táto je „pre Nemecko príliš uvoľnená“. Nemecké nálady by spolu s vracajúcou sa cenovou infláciou v eurozóne preto mohli viesť k prekvapivej zmene trvania kvantitatívneho uvoľňovania alebo aj k inej úprave monetárnej politiky.

Holandsko k najväčším krajinám nepatrí, no tu ho treba spomenúť najmä preto, že to tam vyzerá na víťazstvo Strany pre slobodu Geerta Wildersa. Na zostavenie vlády to zatiaľ nevyzerá, no 30 percent v prieskumoch je varovne dosť.

A Francúzi budú voliť prezidenta. Možno prezidentku, čo trochu desí trhy. Prieskumy totiž vedie Le Pen. Tá už predstavila svoj ekonomický program. V skratke je to eurokatastrofa. Chce totiž vystúpiť z eura, zrušiť nezávislosť centrálnej banky, rozbehnúť tlačiarne a z týchto zlých peňazí zafinancovať sociálne dávky, priemyselnú politiku a splácanie dlhu.

Aj vďaka nemu majú francúzske 10 ročné dlhopisy už vyšší výnos ako tie írske, čo znamená, že sú vnímané ako rizikovejšie. Rozdiel medzi úročením 10 ročných štátnych dlhopisov Francúzska a Nemecka je najväčší za posledné tri roky. Voľby sú dvojkolové, čo znamená, že v druhom kole sa hlasy doterajších rivalov zrejme spoja. Frexit preto pravdepodobne (zatiaľ) nehrozí.

To najdôležitejšie nakoniec. Quitaly je o dosť bližšie, než som tu naposledy písal pred referendom, začiatkom decembra. Referendum bolo neúspešné a tamojší premiér Renzi to dal na Camerona. Odstúpil a teraz sa čaká na termín nových volieb, ktorý stanoví prezident. Pravdepodobne budú v lete. Nechcem maľovať Beppe Grilla na stenu, ale predvolebné prieskumy ukazujú, že Quitaly tam nemusí byť až tak uleteným scenárom. Ak by voľby dopadli tak, ako ukazujú terajšie prieskumy, anti-euro strany by zostavili vládu. Či by mali odvahu z eurozóny skutočne vystúpiť je druhá otázka. Treba na to ešte úspešné referendum a zmenu ústavy. No Italeave by sa mohol minimálne stať kartou na vydieranie ostatných členov menovej únie.

.týždeň, 26.2.2017