Martin Vlachynský sa 14.6.2017 vyjadril pre Hospodárske noviny k rastúcej iniciatíve na zvýšenie limitov hotovostných platieb pre firmy a domácnosti
Podľa Františka Imreczeho sa uvažuje o zavedení prísnejších limitov pre firmy aj pre bežných občanov.
Bratislava – Svet "kešu" postupne končí v celej EÚ a tento trend sa nevyhýba ani Slovensku. Európske krajiny totiž v rámci boja proti terorizmu a ekonomickej kriminalite pristupujú k obmedzovaniu platieb v hotovosti prostredníctvom zavádzania limitov. Na Slovensku platia obmedzenia od roku 2013. Podnikatelia tak môžu v súčasnosti platiť "na ruku" len do výšky 5-tisíc eur, pri fyzických osobách platí hranica 15-tisíc eur. Podľa prezidenta Finančnej správy Františka Imreczeho sa však tieto hranice môžu zmeniť. "Myslím si, že tu ešte je priestor na zníženie tohto limitu. Uvažujeme o tom, že by to bolo 3-tisíc eur pre podnikateľov a 10-tisíc eur pre fyzické osoby," uviedol na HN fóre Imrecze.
Ešte prísnejšie limity
O zámere znížiť hotovostné limity sa hovorilo aj v minulosti. Podľa informácií HN sa malo toto opatrenie dokonca dostať aj do Akčného plánu boja proti daňovým podvodom, ktorý schválila vláda v apríli. Nakoniec sa však tak nestalo a návrh z plánu vypadol. "Budeme túto tému podporovať, hotovostné limity totiž prispievajú k transparentnosti v ekonomike," avizuje Imrecze, že v budúcnosti môže predsa len k zmene dôjsť. S uvedeným zámerom súhlasí aj riaditeľ odboru priamych daní na ministerstve financií Toško Beran, podľa ktorého je iba otázkou času, kedy prejdeme na bezhotovostnú ekonomiku. "Dôjde k tomu, pretože to bude pre ľudí pohodlnejšie. Pre nás by bolo ideálne, keby všetky platby prebiehali bezhotovostne, keďže potrebujeme sledovať toky peňazí, a to je pri používaní cashu náročné." Martin Vlachynský z inštitútu Iness oponuje, že pre spoločnosť by bolo lepšie, ak by si hotovosť zachovala. Cash podľa neho funguje ako poistka pre firmy, ktoré stratia prístup k bezhotovostným platbám a taktiež zabezpečuje väčšiu ochranu súkromia občanov. "V krajine, kde sa politici prakticky bez problémov a bez legálneho postihu dostanú k ľubovoľným súkromným údajom svojich oponentov, predstavuje hotovosť dôležitú poistku aj z hľadiska osobného súkromia a bezpečnosti," vysvetľuje. "Nikto z nás nemá radosť, že sa dá zistiť poloha nášho telefónu. Na druhej strane, keď sa nám stratí dieťa, tak sme radi, že to možné je. Takto je to asi aj s tým veľkým bratom," hovorí generálny riaditeľ spoločnosti Mastercard Miroslav Lukeš.
Problémy pre podnikateľov
To, že príliš nízko nastavené limity môžu spôsobiť komplikácie, pripúšťa aj Imrecze. "Taliansko má nastavený hotovostný limit vo výške 1 000 eur, a to už im spôsobilo reálne problémy. Ide o to správne nastaviť tie hranice." Podľa prezidentky Daňového fóra Slovenska Alice Orda Oravcovej sa stretlo zavedenie limitov na Slovensku medzi podnikateľmi skôr s negatívnou reakciou. "Za najväčšie negatívum podnikatelia považujú možnosť platby nad tento limit v prípadoch, pri ktorých je zjavné, že nejde o daňový podvod," vysvetľuje. Ide napríklad o vyplácanie dividend, z ktorých podnikateľ tak či tak musí zaplatiť odvody do zdravotnej poisťovne, alebo o prípady, keď nie je bezhotovostná platba možná. Typickým príkladom sú platby za last minute zájazdy, pri ktorých má klient napríklad záujem o vycestovanie v nedeľu a na poslednú chvíľu už nevie uskutočniť platbu inak ako v hotovosti. Návrh na ďalšie zníženie limitov vníma negatívne aj Martina Bödöková zo Slovenského živnostenského zväzu. "Všetky finančné prevody realizované cez platobnú kartu alebo bankový účet oberajú predávajúceho o 2 až 5 percent z transakcie. Aktuálne limity nám pripadajú postačujúce, ich zníženie už viac-menej nahráva prijímateľom týchto poplatkov," hovorí.
Kam idú naše dane
Aktivitu štátu, ktorej cieľom je obmedzenie daňových podvodov, oceňuje konateľ spoločnosti Philip Morris International Petr Šebek. Podľa neho je totiž vyhýbanie sa plateniu daní problémom nielen pre štát, ale aj pre slušné firmy, ktoré si svoje povinnosti plnia. "Prekáža nám, keď niekto dane neplatí, lebo tým získava konkurenčnú výhodu. Tie peniaze navyše často slúžia organizovanému zločinu, preto si každý človek musí položiť otázku, či chce niečo také naozaj podporovať," hovorí. Toško Beran upozorňuje, že okrem represie musí dôjsť aj k zmene pohľadu bežných ľudí na platenie daní. Štát je totiž podľa neho stále vnímaný ako niekto, kto ľuďom formou daní berie ich peniaze. "Keď však niekto neplatí dane, tak tie dôsledky nesieme na ramenách my všetci." Napríklad budeme dlhšie čakať u lekára alebo na inú službu hradenú z verejných zdrojov. Podľa Berana je napríklad nízky podiel sivej ekonomiky v severských krajinách predovšetkým dôsledkom kultúrneho nastavenia, podľa ktorého je platiť dane normálne. Bežní Slováci si myslia, že im štát za ich dane neposkytuje adekvátne služby. Upozorňuje na to Miroslav Lukeš a dokladá to výsledkami prieskumu spoločnosti Mastercard. Vyplýva z nich, že Slováci sa najčastejšie vyhýbajú daňovým povinnostiam preto, lebo si myslia, že za svoje dane toho veľa od štátu nedostanú.
Hotovostné limity prispievajú k transparentnosti v ekonomike. František Imrecze, prezident Finančnej správy
Krajiny EÚ s limitmi pre hotovostné platby (v eurách)
Slovensko 5 000* pre právnické osoby 15 000* pre fyzické osoby
Česko 14 000 denne
Maďarsko 5 000 mesačne
pre právnické osoby,
pre fyzické osoby neobmedzene
Poľsko 15 000*
Chorvátsko 15 000*
Francúzsko 3 000*
Francúzi, 15 000* cudzinci
Portugalsko 1 000*
Taliansko 2 999*
Španielsko 2 500* Španieli,
15 000* cudzinci
Bulharsko 5 112*
Belgicko 3 000*
Grécko 1 500*
Rumunsko 2 260*
*Jednorazová platba Zdroj – Business Beyond Borders
FOTO:
Na podujatí diskutovali (zľava) šéfredaktorka HN Marcela Šimková, František Imrecze, prezident Finančnej správy, Miroslav Lukeš, generálny riaditeľ Mastercard pre SR, ČR a Rakúsko, Toško Beran, riaditeľ odboru priamych daní ministerstva financií, a Petr Šebek, konateľ spoločnosti Philip Morris International.
Matej Vanoch
HN, 14.6.2017
