Nová vláda Sladkému daňovému pokušeniu, ako sme nazvali našu poslednú publikáciu, nakoniec neodolala. Ministerstvo financií zverejnilo predbežnú informáciu, v ktorej popísalo svoj zámer na zavedenie dane.
Čítate dobre, nie je to Ministerstvo zdravotníctva, ktoré má na starosti zdravotný stav obyvateľstva a udržateľnosť zdravotníckych výdavkov. Je to ministerstvo, ktoré má za úlohu plniť štátnu kasu a v rovnakom duchu sa nesie aj vysvetlenie k návrhu tejto dane. S návrhom tejto dane nesúhlasíme, odborné argumenty sme zverejnili v štúdii Sladké daňové pokušenie. Do pripomienkového konania k predbežnej informácii sme sa preto zapojili s nasledujúcimi textom:
Pripomienka INESS:
Základným cieľom navrhovanej dane zo sladených nápojov je podľa predbežnej informácie zavedenie dane "ako efektívneho nástroja overeného praxou viacerých krajín OECD s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života".
Ministerstvo vychádza z hypotézy, že daň zo sladených nápojov dokáže znížiť výdavky na zdravotnú starostlivosť. Pre túto kauzalitu je však veľmi ťažké nájsť oporu vo vedeckých štúdiách postavených na skutočných dátach. Daň zo sladených nápojov síce má schopnosť znížiť spotrebu sladených nápojov, ale táto zmena správania má stále ďaleko od zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva.
Po prvé, spotrebitelia môžu siahnuť po substitútoch. Svoje potrebu „sladkého“ môžu uspokojiť nákupom iných sladkých produktov, zákuskov. K poklesu kalorického príjmu nemusí dôjsť. Osobitným problémom je nakupovanie sladených nápojov v zahraničí.
Po druhé, ak aj dôjde k poklesu kalorického príjmu, neznamená to, že sa tento pokles premietne do zlepšenia zdravotného stavu, keďže cukor predstavuje len nízky podiel prijatých kalórií.
Po tretie, na rozdiel napríklad od fajčenia – tabaku, ktorý vplyvom horenia v zásade škodí aj v malých množstvách, toto neplatí o cukre (sacharidoch), ktoré sú nevyhnutnou súčasťou stravy. Daň negatívne dopadne aj na daňovníkov vo výbornom zdravotnom stave. Je preto otázne, čí tento negatívny dopad vôbec vyvážia neisté prínosy navrhovanej dane.
Ministerstvo sa odvoláva na príklady krajín, ktoré už daň zaviedli. Z toho vyplýva, že ministerstvu chýba analýza, ktorá by sa pozerala na skutočný efekt tejto dane. V EÚ je nemálo krajín, ktoré po zavedení tejto dane zaznamenali nárast miery nadváhy, či obezity. Tento vývoj je v rozpore s očakávaním o zlepšovaní zdravotného stavu a znižovaní výdavkov na zdravotníctvo. Akademicky môžeme hovoriť len o spomalení nárastu obezity, čo je dokázateľné len modelmi s arbitrárne stanovenými predpokladmi.
Návrh dane zo sladených nápojov prichádza v čase, keď na Slovensku pozorujeme dlhodobý trend poklesu ich spotreby. I napriek klesajúcej spotrebe nedochádza k poklesu miery obezity a je veľmi pravdepodobné, že ani nová daň tento trend nezmení.
Jediným pravdivým tvrdením je, že výnos dane zvýši príjmy štátu, to však neznamená, že skutočne prispeje ku konsolidácii, vzhľadom na množstvo nových výdavkov, s ktorými prichádza nová vláda. Daň zo sladených nápojov je pritom regresívna. Postihne najmä ľudí s nižšími príjmami, čo negatívne ovplyvní štatistiky príjmovej nerovnosti (meranej príjmami po zdanení).
To, že skutočným záujmom predkladateľa je len vyššie zaťaženie spotrebnými daňami je zrejmé z toho, že v predbežnej informácii nie je žiadna zmienka o naviazaní výnosov tejto dane na adresovanie vysokých nákladov obezity a nadváhy.
Na základe uvedeného navrhujeme nepokračovať v príprave návrhu zákona o dani zo sladených nápojov, kým Ministerstvo financií v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva nepredloží cielenú analýzu, ktorá vierohodne preukáže vzťah medzi súčasnou spotrebou sladených nápojov a rastúcou mierou obezity na Slovensku. Paušálne tvrdenie "všetci to hovoria" neobstojí. Aj príprava slovenskej legislatívy by mala byť legislatíva postavená na dôkazoch "evidence based policy".
Takáto analýza by mala obsahovať projekciu, aký efekt na zdravotnícke výdavky prinesie táto daň v horizonte 3-5 rokov. Ak sa tieto ciele nenaplnia, daň by mala byť zrušená, alebo adekvátne upravená.
Vzhľadom na limitované schopnosti tejto dane znižovať zdravotné výdavky, rozhodujúca časť výnosu tejto dane by mala byť alokovaná do programov na efektívne znižovanie obezity a nadváhy (napr. financovanie centier poradenstva, kaučing, aktívny mentoring pacientov).
V súlade s odporúčaniami OECD, by návrh na zvýšenie nepriamych daní (ako daň zo sladených nápojov) mal byť spojený so znížením priamych daní (DPFO, prípadne odvody).
