INESS - 26.04.2018
Kažimír opäť zľavil z očakávaní (SME)
Radovan Ďurana vysvetloval verejný dlh a zvyšovanie daní pre denník SME. 26.4.2018
Deficit má byť znova vyšší, ako parlament minulý rok schválil v rozpočte
Ministerstvo financií priznáva, že aj keby vláda nerobila vôbec žiadne zmeny, tak už v budúcom roku je
Slovensko v prebytku vyše 0,6 percenta.
Stalo sa to u nás už pravidlom. Ministerstvo financií si jeden rok v rozpočte naplánuje, aké
budú príjmy a výdavky štátu v budúcnosti. Už o niekoľko mesiacov je všetko inak. Posledný rozpočet Slovenska
schvaľoval parlament v polovici decembra. Písalo sa v ňom, že náš deficit na rok 2019 dosiahne 0,1 percenta.
Teda, že štát minie skutočne len o trochu viac, ako získa na daniach a odvodoch. V stredu, teda približne štyri
mesiace po odhlasovaní v Národnej rade, zverejnil rezort financií nový dokument, takzvaný program stability. V
ňom sa už píše, že náš deficit bude vyšší, a to 0,32 percenta.
A cieľ stále v nedohľadne
„Tento scenár sa opakuje prakticky každý rok. Vláda si naplánuje trojročný cieľ znižovania schodku, len aby si
neskôr z vlastných plánov uľavila. Zakopávanie rozpočtovej sekery viazne prakticky už od roku 2013,“ hovorí
analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Na to, že vláda nedodržiava, čo si sama naplánuje, roky
upozorňujú nielen slovenskí analytici, ale aj Európska komisia. Ešte absurdnejšie vyznieva posúvanie cieľa
vyrovnaného rozpočtu (keď štát neminie viac, ako vyberie) v kontexte posledných mesiacov, počas ktorých bývalý
premiér Robert Fico veľakrát opakoval, ako sa ekonomike Slovenska darí a ako pracuje čoraz viac ľudí. Túto jeho
retóriku prebral aj súčasný premiér Peter Pellegrini. Samotné ministerstvo financií vo zverejnenom materiáli
priznáva, že aj keby vláda nerobila vôbec žiadne zmeny, tak už v budúcom roku je Slovensko v prebytku vyše 0,6
percenta. Čo znamená, že príjmy štátu by boli vyššie ako jeho výdavky. „Ak by vláda v minulosti nadmerne
nemíňala, mohla už teraz vďaka prebytku znižovať dane ľuďom alebo výraznejšie znížiť verejný dlh,“ objasňuje
šéf INEKO Peter Goliaš. V dokumente si však ministerstvo financií naplánovalo vyrovnané hospodárenie, inak
povedané nulový deficit, až na rok 2020. Odborníci však neveria, že to aj dodrží. Pôvodne totiž druhá vláda
Roberta Fica nulový schodok plánovala už na rok 2018. „No potom sa priblížili parlamentné voľby a s nimi vláda
nasadila nákladné sociálne balíčky. Dnes sme v úplne rovnakej situácii. Rok 2020 bude zároveň
(pravdepodobne) rokom konania ďalších parlamentmých volieb. A ďalší sociálny balíček je na obzore už teraz,“
poukazuje Púchly. Či nový balíček za 600 miliónov eur je, alebo nie je celý zarátaný v deficitoch vo zverejnenom
materiáli, je otázne. Ministerstvo financií tvrdí, že v ňom ráta s rastom miezd pedagogických a odborných
zamestnancov v školstve či s rastom výdavkov v zdravotníctve, čo sú len niektoré opatrenia, ktoré by mali byť
súčasťou balíčka.
Nie je to len číslo
Práve v časoch, keď sa ekonomike darí, by sme sa podľa analytikov mali snažiť znižovať dlh a deficit a
pripravovať sa na obdobie, keď môže prísť kríza, či na to, že na Slovensku bude v budúcnosti čoraz viac
penzistov a menej pracujúcich ľudí, ktorí platia dane. „Po poslednej kríze totiž vláda zlý stav verejných financií
riešia tým, že radikálne dvíhala dane,“ upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana. V roku 2013 sa napríklad
firmám zvýšila daň z príjmu z 19 na 23 percent. Živnostníkom sa zase obmedzili paušálne výdavky. V súčasnosti
Slovensko patrí podľa Púchleho k menej zodpovedným krajinám. Z 28 krajín Európskej únie dosahuje podľa neho
až 12 krajín prebytkový rozpočet. Patrí medzi ne aj Česká republika, ktorá si vďaka tomu znižuje svoj dlh. Náš dlh
pritom ide opačným smerom. V reálnych číslach z rok na rok rastie. V budúcom roku má prekročiť hodnotu 44
miliárd eur.
Čísla
Deficit a dlh
0,32 % by mal byť deficit Slovenska v roku 2019. Ešte v poslednom schválenom rozpočte pritom vláda rátala
s tým, že deficit bude 0,1 %.
46,5 % HDP by mal byť dlh v roku 2019. V prepočte to je viac ako 44 miliárd eur.
ocenenia
