INSTITUTE OF ECONOMIC AND SOCIAL STUDIES

Trh je spoločenská technológia, ktorá umožňuje kooperáciu a koordináciu vo veľkej otvorenej spoločnosti plnej ľudí, ktorí sa nepoznajú. Toto sú dve skupiny dôvodov, prečo ekonómovia milujú trh. Rozmeňme si ich na drobné.

V mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch pravidelne objavuje téma dane zo sladených nápojov a aktuálne to vyzerá tak, že bohatá zbierka slovenských daní bude pod zámienkou motivovania „spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života“ mať nový prírastok. Práve odôvodnenie návrhu však pôsobí prinajmenšom zvláštne. Na to, že štát ide zdaniť skupinu produktov, ktorých spotreba posledných vyše 10 rokov klesá aj bez dane, sme už upozornili v našej publikácii, rovnako ako sme poukázali na to, že miera obezity a nadváhy rastie aj v krajinách, ktoré podobnú daň zaviedli. V tomto texte však spravíme krok späť od samotného opatrenia a pozrieme sa na dôveryhodnosť prezentovaných úmyslov v širšom kontexte štátnych aktivít.

Posledný rozpočet ministra financií Petra Kažimíra v roku 2019 pred jeho odchodom do pohodlnej kancelárie Národnej banky Slovenska počítal s deficitom 0,1 % HDP. To bolo nejakých 100 miliónov eur. Štát vtedy nakoniec skončil so sekerou za 1,3 miliardy eur. Skoro vyrovnaný mal byť aj ten nasledujúci rozpočet, ale prišiel covid a z plánovaného deficitu 0,5 % bolo zrazu 10 % HDP.

Zdravotníctvo prechádza ťažkým obdobím, ktorého koniec je v nedohľadne. Bude stále ťažšie zlepšovať situáciu čiastkovými zmenami, mikromanažmentom a peňažnými injekciami.

Súčasťou balíčka opatrení na ozdravenie verejných financií, ktoré začiatkom októbra 2023 predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora,  je aj daň zo sladených nápojov. V publikácii Sladké daňové pokušenie: Daň z cukru zúži vašu peňaženku, ale nie postavu sa tejto téme venujeme bližšie.

Častý argument o vzťahu zdravotníctva a trhu znie „zdravotníctvo nie je bežný trh“. Pracuje sa pri tom s pojmami ako nedokonalá konkurencia a informačná asymetria.

Nerobme si ilúzie. Volebné programy politických strán nerozhodujú o volebných výsledkoch. Ale vedia čo to napovedať o schopnostiach a ochote zvolených zástupcov prinášať riešenia. Volebné programy aspoň čiastočne odzrkadľujú to, aké nápady a nástroje si politici nabalili do svojej brašne. Čo majú nachystané na vládnutie. No a v prípade školstva sú brašne preplnené balastom.

Nastavenie financovania verejného zdravotníctva je ťažký oriešok. Rozhodujúcim problémom je nastavenie rozmeru výdavkovej strany. Tým sa zdravotníctvo zásadne líši od dôchodkového systému. Tam tiež hovoríme o diere vo financovaní, no tá diera má na cent presný rozmer. Počet dôchodcov krát priemerný dôchodok mínus odvodové príjmy rovná sa diera. Akákoľvek zmena (13. dôchodok, rodičovský dôchodok, posunutie dôchodkového veku) má opäť vcelku dobre vyčísliteľný rozmer.

Index pestúnskeho štátu sleduje reguláciu životného štýlu občanov v krajinách Európy už od roku 2016. Zostavuje ho združenie think tankov Epicenter. Kompletné výsledky Indexu sú zverejnené na stránke www.nannystateindex.org. Slovenská publikácia k Indexu je dostupná na tomto linku.