INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Zdieľaná ekonomika

Róbert Chovanculiak, 14.08.2015 10:17 , zaradenie Články týždňa

Podnikatelia narazili na nový zdroj energie, na ktorom sme nevedomky sedeli desiatky rokov. Jeho ťažba je úplné ekologická a nezanecháva po sebe žiadne nové znečistenie. Jeho ložiská sa nachádzajú prakticky vo všetkých domácnostiach.  Ťažia  ho však hlavne tie stredne a nízkopríjmové, ktoré tak získali šancu privyrobiť si. Prístroje na jeho ťažbu má dnes skoro každý a zvládne to aj dieťa. Navyše dopyt po ňom neustále rastie. Čo je týmto novým, ekologickým, sociálnym, nízko nákladovým a všade dostupným zdrojom? Mŕtvy kapitál. Dnes už oživený.

Máte doma nepoužívanú vŕtačku alebo kuchynský robot? Voľnú izbu alebo prázdnu špajzu? Uvarili ste veľkú večeru a nemá ju kto dojesť? Máte nevyužívané auto v garáži alebo idete niekam v poloprázdnom aute? Nemáte v stredu nič na práci? Alebo len dve hodiny v meste medzi skúškami? Požičajte vŕtačku cez 1000tools, alebo Neighborgoods, prenajmite izbu turistom cez Airbnb, alebo špajzu ako skladovacie priestory cez StoreAtMyHouse, podeľte sa o obed s Shareyourmeal, alebo pozvite cudzincov z vášho mesta na večeru k vám domov cez Feastly, prenajmite svoje auto cez DriveMyCar alebo RelayRides, či bicykel cez Spinlister, alebo si nechajte preplatiť cestu spolucestujúcimi cez Blablacar, požičajte svojho psa cez BorrowMyDoggy, alebo naopak nájdite niekoho, kto sa postará o vášho psa cez DogVacay, využite svoj voľný čas a zarobte si prácou u niekoho doma cez TaskRabbit, či Homejoy alebo doneste niekomu nákup až domov cez IstaCart alebo sa zahrajte na taxikára cez Uber (už aj v Bratislave). Najnovšie ak ste poľnohospodár z Grécka, môžete si prenajať, alebo niekomu inému prenajať kombajn či traktor cez Mermix.

Príchod zdieľanej ekonomiky a internetových platforiem ukázal ľudom, že v skutočnosti majú oveľa viacej kapitálu a možností pracovať, ako si doteraz mysleli. Vyššie vymenované platformy dokázali zo spotrebných statkov, ktoré veľkú časť svojej životnosti ležali ladom, spraviť hodnotné aktívum, ktoré dokáže uspokojiť potreby iným ľudom. Inak povedané, zvýšiť množstvo kapitálu v ekonomike a to aj napriek tomu, že to nezachytia žiadne štatistické úrady. Výsledkom je rozšírenie trhu so všetkými spotrebnými tovarmi a službami o novú úroveň a vyššia konkurencia ako na strane ponuky, tak aj dopytu. To znamená vyšší blahobyt a väčší výber pre spotrebiteľov, viacej inovácií, väčšia diferenciácia produktov, intenzívnejšia špecializácia a teda aj efektivita na strane ponuky.

Z pohľadu ekonómie predstavuje zdieľaná ekonomika priblíženie sa k svätému grálu ekonómov v podobe tzv. Paretovho optima. To je stav, kedy sú uskutočnené všetky vzájomné výhodné výmeny a v spoločnosti neostal žiadny priestor pre zmenu, ktorá by aspoň jednému človeku pomohla a pritom nikomu neuškodila.

Pre niektorých ekonómov teda môže isť doslova o malý zázrak. Pred príchodom zdieľanej ekonomiky si ani nedokázali predstaviť prítomnosť takého množstva potenciálnych – avšak neuskutočnených – vzájomne výhodných výmen. Keby to dokázali, v rámci mainstremovej ekonómie by museli označiť takýto stav ako „trhové zlyhanie“ a odporučiť štátnu intervenciu. Trh však – ako už neraz predtým – predbehol predstavivosť niektorých ekonómov a vyriešil problém ešte pred jeho identifikáciou. Dnes toto odvetvie dosahuje príjmy na úrovni 15 miliárd dolárov a len v USA má s ním skúsenosti vyše 80 miliónov ľudí. Pričom do roku 2025 by sa mal objem príjmov zdieľanej ekonomiky vyrovnať ich náprotivkom v tradičnom sektore.

Prečo sa však zdieľaná ekonomika objavila až v posledných rokoch? Čo bránilo uskutočneniu vyššie popísaných výmen v minulosti? Kľúčovou prekážkou boli vysoké transakčné náklady. Transakčné náklady sú všetky informačné náklady, ktoré sprevádzajú akúkoľvek výmenu medzi dvoma a viac osobami. V zásade majú tri časti. (1) Ide o náklady na vyhľadávanie potenciálnych strán výmeny – kde a kto má voľnú garáž pre moje haraburdie? Alebo ak mám voľnú izbu, ako sa spojím s človekom z opačnej strany kontinentu, ktorý plánuje navštíviť naše mesto? (2) Náklady na vyjednávanie a uzatváranie kontraktu – keď už nájdem niekoho, kto mi požičia vŕtačku, na akej cene sa dohodneme? Aké budú podmienky kontraktu? Pýtať si peniaze od suseda môže byť nepríjemné. (3) Kontrola a vynútenie kontraktu – ak niekomu požičiam auto, ako viem, že s ním nezmizne? Alebo ak nastúpim niekomu do jeho súkromného auta, ako si mám byť istý, že neplánuje nič nekalé? Rovnako v prípade prespatia u niekoho cudzieho, či naopak keď vy necháte niekoho prespať u seba doma.

Všetky tieto náklady pomohol znížiť internet a nové informačné technológie v kombinácii s podnikateľskou schopnosťou objavovať nové spôsoby dosahovania zisku aj tam, kde by to nikto  nečakal. Na prelome tisícročia začal obsah internetu prechádzať na tzv. web 2.0 aplikácie. Táto „nová verzia internetu“ umožnila nie len pasívne prijímanie informácií, ale aj aktívne sa zapájať do tvorby obsahu pre všetkých. Tak začali vznikať prvé web stránky prinášajúce možnosť komunikácie a spolupráce on-line, prvé sociálne siete s virtuálnymi komunitami a mobilné aplikácie umožňujúce interakciu prakticky z hocakého miesta.

Aj keď nové technológie boli nutnou podmienkou vzniku zdieľanej ekonomiky, zďaleka nešlo o podmienku dostatočnú. Hlavný impulz priniesli podnikatelia s objavom on-line platforiem, ktoré vytvorili virtuálny priestor pre koncentráciu potrebných informácií a teda zníženie transakčných nákladov. Podnikatelia tak pomocou týchto platforiem prekopali nízko nákladový komunikačný kanál od dopytu k ponuke a naspäť. Odrazu, ak ste dopytovali kuchynský stroj, alebo hľadali pestúnku pre psa, viete kam sa obrátiť. Vyhľadávanie strán kontraktu sa tak stalo otázkou niekoľkých klikov na internete v pohodlí vášho domova, alebo cestou z práce cez smartphone.

Druhá časť transakčných nákladov bola taktiež do veľkej miery znížená vďaka internetovým technológiám a platformám. Proces platby bol totižto do veľkej miery zautomatizovaný cez on-line platobné systémy (napr. PayPal, Amazon payments, Authorize.net, WePay). Tým zanikla potreba platiť v hotovosti a s ňou spomínaný problém so susedom alebo nekalé praktiky pri spätnom dojednávaní. Rovnako tvorba cien, s možnosťou jej úpravy podľa dopytu a jednoduchého porovnávania s ostatnými, zabezpečila fungovanie trhového cenového mechanizmu. Iný prístup pri tvorbe ceny zvolil Uber, ktorý nastavuje ceny podľa vopred stanoveného algoritmu, reagujúceho na vývoj ponuky a dopytu na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Preto napríklad počas rukojemníckej drámy v Sydney či snežnej búrky v New Yorku narástli ceny niekoľkonásobne, čo pritiahlo množstvo potenciálnych „záchranárov“, ktorí odvážali ľudí. Navyše celú procedúru návrhu zmluvy a tvorby kontraktu nahradil jeden klik.

Aj v prípade poslednej časti transakčných nákladov týkajúcich sa kontroly a vynútenia kontraktu, priniesli platformy značné zlepšenie. Platformy začali využívať tzv. reputačné mechanizmy s obojstrannou spätnou väzbou. Tie úspešne motivujú jednotlivých aktérov zdieľanej ekonomiky, aby upustili od oportunistického chovania. Ak by tak totižto nespravili, rôzne hodnotiace systémy zaznamenajúce históriu výmen zabezpečia, že už s nimi nikto nikdy žiadny obchod neuzavrie. Navyše samotné platformy majú motiváciu minimalizovať akékoľvek obavy jednotlivých strán výmeny, keďže vlastníci platforiem zarábajú na objeme výmen, ktoré sa uskutočnia. Preto sa napríklad Airbnb zaväzuje preplatiť akúkoľvek škodu do výšku jedného milióna, ktorá vznikne prenajímateľovi svojho domu, alebo Uber a RelayRiders ponúkajú poistenie škody pre ich jazdcov. Teda aj napriek tomu, že žijeme vo veľkej, anonymnej spoločnosti, on-line reputačné mechanizmy týchto platforiem nám umožňujú bez obáv dôverovať aj úplne cudzím ľudom a pustiť ich do našich domov, alebo im zveriť naše auto.

Zdieľaná ekonomika zmenila aj klasický zamestnanecký pomer. Ľudia ponúkajúci služby cez on-line platformy nie sú už klasickými zamestnancami, ale skôr nezávislými kontraktormi. Takýto spôsob zamestnávania prináša značnú flexibilitu v pracovnom čase aj náplni činnosti jednotlivca. Nezávislý konkraktor sa sám môže rozhodnúť, kedy bude pracovať a akú fušku si vyberie. To mu umožňuje lepšie využívať voľný čas a flexibilne reagovať napr. na iné povinnosti (škola, rodina, iné zamestnanie). Zdieľaná ekonomika doslova umožnila naplniť Marxove slová o človeku z budúcnosti, ktorí má „príležitosť robiť jednu vec dnes a inú vec zajtra, poľovať ráno, rybárčiť popoludní, večer pásť dobytok, kritizovať po obede tak ako chce, bez toho aby sa stal poľovníkom, rybárom, pastierom alebo kritikom“. Len tu budúcnosť nepriniesol komunizmus a súdruhovia, ale kapitalizmus a podnikatelia. V určitom zmysle ide o návrat k spôsobu práce pred tým, ako veľké fabriky s ich úsporami z rozsahu nahradili malých remeselníkov a drobných výrobcov.

Ďalšia výhoda (ktorú v skutočnosti niektorí považujú za nevýhodu) je možnosť obísť rôzne byrokratické a regulačné povinnosti, ktoré sa spájajú s klasickým zamestnaním (napr. zákonník práce a rôzne regulácie ako minimálna mzda). O pozitívnom efekte pre pracujúcich hovoria už aj prvé rozsiahlejšie štúdie. Jedna z Princetonskej Univerzity poukazuje na fakt, že vodiči Uberu si dokážu zarobiť viacej ako typický vodič taxíka alebo limuzíny, druhá prináša dôkazy, že platformu Airbnb využíva  na prilepšenie si predovšetkým stredná príjmová vrstva. Rovnako prvé dáta poukazujú aj na výhodnosť Ubera pre spotrebiteľov, ktorí sa dostanú kde chcú, dvakrát lacnejšie a dvakrát rýchlejšie.

Zdieľaná ekonomika tak priniesla hneď niekoľko revolúcií: umožnila využívať doteraz mŕtvy kapitál, znížila transakčne náklady, vytvorila dôveru medzi neznámymi stranami, pomohla obísť rôzne regulačné a byrokratické nástrahy, či už v podobe obmedzovaní konkurencie (napr. licencie pre taxikárov) alebo preregulovanosti (napr. zákonník práce) a vytvorila množstvo flexibilných pracovných príležitosti. Rovnako má za sebou zdieľaná ekonomika množstvo spokojných spotrebiteľov, ktorí niekde prespali, odviezli sa, alebo si niečo požičali, bez toho, aby podnikatelia s platformami vlastnili alebo postavili jediný dom, auto, kosačku, alebo sklad. A toto všetko je dostupné na základe jednodného kliku na klávesnici alebo dotyku na mobile. Žiadne úrady, žiadne tlačivá, žiadná byrokracia, žiadne povolenia, iba priamy vzťah dopyt – ponuka a obojstranne výhodná výmena.
 

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter