Z minulých chýb sa ratingovky nepoučili (Hospodárske noviny)

Regulačné
požiadavky vytvorili dopyt po určitých ratingoch a ratingové agentúry tento
dopyt uspokojovali, uviedol pre Hospodárske noviny dňa 31.12. 2010 Juraj Karpiš
z INESS.

Agentúry zlyhávajú pri hodnotení
jednotlivých štátov a narýchlo znižujú ich ohodnotenie.

V strede decembra znížila
ratingová agentúra Moody´s rating Írska. Vzhľadom na problémy, ktoré v tejto
ostrovnej krajine sú by to nebolo ničím výnimočným.

Problémom však je, že rating
klesol rovno o päť stupňov. Ak by bolo v Írsku obrovské zemetrasenie, ktoré sa
nedalo predvídať a výrazne ovplyvnilo ekonomiku krajiny, tak by sa dal postup
agentúry pochopiť. Dlhová kríza však nepatrí medzi neočakávané prírodné katastrofy
a firma, ktorá sa profesionálne zaoberá ohodnocovaním rizika mala niečo podobné
predvídať aspoň do tej miery, aby nemusela konať takto skratovo.

Zvyknuté na dobré počasie

Veľkým problém ratingových
agentúr je skutočnosť, že dlhú dobu pôsobili v dobrých časoch a zvykli si tak
udeľovať ratingy prakticky iba v horných sekciách rebríčka. Štáty a rovnako aj
firmy sa tak dostali do stavu, kedy mali všetky dobré ohodnotenie a nebolo
zvykom ho posúvať dole ani keď na to bol dôvod. "Ratingové agentúry boli
zvyknuté na "pekné počasie“ v ekonomike a sú niekedy zmätené v postupoch
keď "prší“ a už nehovoriac o dobe keď je "búrka“, tak ako dnes,“
hovorí František Palko, riaditeľ Inštitútu pre hospodársku politiku. Najväčší
problém dnes je, že agentúry menia investičný stupeň krajín až tak neskoro,
kedy už prakticky všetci vedia, že je zle a ich rady nepotrebujú. Znižovať
rating Írska o päť stupňov v čase, kedy ho už pôžičkou zachránila európska únia
je očividné zlyhanie. A Írsko nie je jediný takýto príklad. Krátkodobé cenné
papiere Portugalska mali ešte dva dni pred Vianocami podľa agentúry Fitch
najvyššie investičné hodnotenie, teda F1+. Tesne pred Vianocami síce agentúra
rating prehodnotila, ale krátkodobý rating klesol iba o jeden stupeň a ich
cenné papiere sú stále označované za veľmi kvalitné, čo je dnes podľa viacerých
analytikov veľmi otázne.

"Myslím si, že ratingové
agentúry ešte nie sú celkom pripravené na včasnú reakciu pri znižovaní alebo zvyšovaní
ratingu v turbulentných časoch, aké sú dnes,“ hovorí Palko.

Zbohom, dôveryhodnosť

Prvé problémy s dôveryhodnosťou
mali ratingové agentúry už počas hypotekárnej krízy v USA. Vtedy oceňovali
cenné papiere CDO, teda zabalené hypotéky, najvyššími investičnými stupňami a v
kríze prakticky zo dňa na deň vypadli z hodnotenia ratingových agentúr a stali
sa bezcennými. To im výrazne ubralo na dôveryhodnosti a prvýkrát rozpútalo
diskusiu o ich reforme. Chyby v hodnotení rizika pri štátnych cenných papieroch
túto dôveryhodnosť ešte viac podkopávajú, pretože to vyzerá tak, že sa agentúry
z minulosti vôbec nepoučili. Štáty majú vysoký rating až do momentu, kedy je
naozaj všetkým jasné, že súčasná situácia je už neudržateľná.

"Pre investorov už dnes
nemajú ratingy takú váhu, ako malo kedysi,“ dodáva Palko. Ich chyby ohrozujú
predovšetkým malých investorov, ktorí nie sú zorientovaní na trhu a nemajú
kapacity na to, aby si ich sami zohnali. Práve pre nich je ratingové hodnotenie
prakticky jediným vodidlom, ktoré hovorí o riziku investície. "Veľkí klienti s vlastnými
analytickými oddeleniami sa pri zlom investovaní na ratingové agentúry môžu
vyhovárať len ťažko, keďže často vedeli o skutočnej rizikovosti aktív a dobrý
rating si od agentúr kupovali hlavne za účelom formálneho plnenia požiadaviek
regulátora,“ hovorí Juraj Karpiš analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne
štúdie.

Problémom je kartel

Práve skutočnosť, že na svetovom trhu dnes figurujú prakticky iba tri
veľké ratingové spoločnosti, ktoré majú dominantné postavenie na trhu,
spôsobuje podľa Karpiša problémy. V dôsledku regulačnej politiky si niektoré
aktíva vyžadujú konkrétny rating od konkrétnej agentúry, respektíve od niekoho
z veľkej trojky. "To vytvorilo kartel na trhu ratingových agentúr, keďže
ratingy ostatných agentúr neboli pred regulátorom relevantné,“ hovorí Karpiš.
S nižšou konkurenciou tak klesol aj tlak na kvalitu poskytovaných služieb a
agentúry si mohli dovoliť častejšie poskytovať aj informácie, ktoré neboli
úplne stopercentné, respektíve podhodnocovali riziko. "Regulačné požiadavky vytvorili dopyt po určitých ratingoch a
ratingové agentúry tento dopyt uspokojovali,“ dodáva Karpiš.

Peter Podstupka

Hospodárske
noviny, 31.12.2010