Železničiarom nájde prácu vláda (Hospodárske noviny)

Ak
štát má kapacity, pomocou ktorých sa môže zjednodušiť informovanosť o voľných
miestach, bola by škoda ich nevyužiť. Ale štát by nemal podmieňovať prepúšťanie
v štátnej sfére okamžitým umiestňovaním v súkromnom sektore, povedal pre
Hospodárske noviny dňa 19.1. 2011 Richard Ďurana z INESS.

S prepustením 4-tisíc zamestnancov železničných firiem je
problém. Proti je premiérka Iveta Radičová, ktorá chce týmto ľuďom nájsť prácu
v súkromnej sfére.

V hre sú elektrotechnické firmy či automobilky, ktoré už
ohlásili prijímanie nových ľudí.

Dnes pracujú v štátnych koľajových firmách, zajtra budú
montovať súčiastky do áut. Taký má byť výsledok prepúšťania zhruba 4-tisíc
pracovníkov troch železničných podnikov. Premiérka Iveta Radičová tento
nepopulárny plán včera stopla, kým sa vláda aspoň nepokúsi nájsť ľuďom nové
zamestnanie. "Chceme to zabezpečiť tak, aby títo zamestnanci nemuseli byť
ani jeden deň evidovaní na úrade práce,“ povedala po včerajšom rokovaní vlády
Radičová.

Z vlakov k autám

Minister práce Jozef Mihál chce železničiarom ponúknuť
miesta najmä u subdodávateľov pre automobilky. Úrady práce narýchlo zostavili
zoznam firiem, ktoré ponúkajú alebo ešte len vytvoria spolu približne 8-tisíc
pracovných miest. "Možnosti zamestnať sa budú aj pri protipovodňových opatreniach,“
dodal Mihál. Prepustení pracovníci by sa mohli uplatniť tiež v priemyselných
podnikoch, ktoré v týchto dňoch ohlásili nové investície a prijímanie ľudí.
Medzi nimi je napríklad trenčiansky Au Optronics či bratislavský Volkswagen.

Mihál zadotuje
najímanie železničiarov

Minister práce chce oslovovať s ponukou práce priamo
železničiarov, ktorým hrozí vyhadzov. Na starosť to dostanú zamestnanci úradov
práce. "Budú im vysvetľovať, aká je ponuka, aké ďalšie možnosti sú v
zmysle zákona o službách zamestnanosti,“ priblížil Mihál. K prijímaniu
železničiarov chce motivovať aj firmy. Ponúkne im príspevky na rekvalifikáciu a
dovzdelávanie, na ktoré prispieva Európsky sociálny fond.

Je však otázne, či priemyselné firmy budú ochotné pri
náboroch pracovníkov zvýhodňovať železničiarov. Podľa šéfa personálnej
spoločnosti ProAct Pelple Petra Pašku by to férové nebolo. "Pokiaľ by sa
však vláda rozhodla, že im pomôže, všetko sa dá. Potom je však na mieste
otázka, prečo nepomohla aj ostatným, ktorí prišli kvôli kríze o prácu,“ hovorí
Paška, ktorý Mihálov zámer považuje za populizmus. Už dnes je podľa neho dosť
nezamestnaných, ktorí by radi nastúpili do práce, keby bolo kam.

Postup vlády má
nedostatky

Mihálovmu nápadu nedôveruje ani politický analytik Ján
Baránek. Radičovej vyjadrenia mu navyše pripomínajú rétoriku bývalého premiéra
Roberta Fica. "Státisíce ľudí sa môže spýtať, prečo nám nikto nepomohol a
prečo sa teraz železničiarom pomáhať ide,“ poznamenal Baránek. Proti je aj riaditeľ inštitútu INESS
Richard Ďurana, podľa ktorého by podmienkou prepúšťania nemalo byť
umiestňovanie ľudí do súkromnej sféry.

Vážny súhlasí

Ústretový krok voči železničiarom však chváli opozícia.
Podľa exministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) by totiž mohli mať firmy
problém, keby ľudí opäť potrebovali. Pracovníkov s takouto kvalifikáciu by
podľa neho hľadali ťažko.

"Ale zároveň je fikcia, že vláda nájde 8-tisíc
pracovných miest v automobilovom priemysle alebo v iných oblastiach,“ myslí si
Vážny.

Práve ten o znižovaní stavov počas svojho ministrovania
rozhodoval tiež. Premiér Robert Fico však výpovede zakázal. Namiesto toho
ponúkol železničným firmám pôžičku v celkovej výške 240 miliónov eur. Obaja
politici tvrdili, že firmy to splatia. V nasledujúcom roku 2010 však osobná
Železničná spoločnosť Slovensko, nákladná Železničná spoločnosť Cargo a
Železnice Slovenskej republiky, ktoré spravujú koľajové trate, vytvorili
spoločne stratu zhruba 290 miliónov eur. Cargo už požiadalo o odklad splátok.

Hospodárske
noviny, 20.1.2011