Minimálna mzda – účinný nástroj na zvyšovanie nezamestnanosti

INESS zverejnil dňa 1.8.2013 novú štúdiu zameranú na analýzu dopadov Minimálnej mzdy na trh práce.

Štúdiu si môžete vo formáte pdf stiahnuť tu, prípadne zakúpiť osobne v priestoroch INESS alebo na dobierku.

Zhrnutie

Závery vplyvu minimálnej mzdy vyplývajúce z drvivej väčšiny empirických štúdií sú pomerne jednoznačné a zhoduje sa na nich väčšina ekonómov.

Minimálna mzda:

spôsobuje nárast nezamestnanosti. Nárast je tým vyšší, čím vyššia je minimálna mzda v porovnaní s trhovou mzdou v danom odvetví, či regióne. Na Slovensku dlhodobo rastie minimálna mzda rýchlejšie ako mediánová mzda vo všetkých krajoch.
najviac škodí nízkopríjmovým a nízkokvalifikovaným skupinám, ktoré zamýšľa chrániť. Nárast miezd jednej skupiny zamestnancov má za následok prepustenie inej skupiny zamestnancov. Podpisuje sa tak aj pod nárast šedej ekonomiky.
má negatívnejšie dopady na regióny s vyššou nezamestnanosťou (resp. nižšou mzdovou úrovňou).
na Slovensku priamo ovplyvňuje vyše 100-tisíc zamestnancov, teda viac ako 6 % ľudí v zamestnaneckom pomere, a viac ako 300-tisíc nezamestnaných. K zamestnancom treba pripočítať desiatky tisíc pracovných miest, ktoré vyžadujú prácu v noci, či v škodlivom prostredí, výšku ich príplatkov ovplyvňuje minimálna mzda. Od začiatku roku 2013 k skupine zamestnaných patria aj desaťtisíce dohodárov, na ktorých sa tiež vzťahuje minimálna hodinová mzda.
podpisuje sa pod vyššiu nezamestnanosť mladých a obmedzuje ich šancu na prvé zamestnanie. Mladí ľudia do 30 rokov tvoria viac ako tretinu všetkých nezamestnaných na Slovensku.
zasahuje do podnikateľského plánu firmy. Pravidelné zvyšovanie minimálnej mzdy o vopred neznámu sumu vyvoláva neistotu budúcich mzdových nákladov, čo sťažuje firmám plánovanie a znižuje predvídateľnosť budúceho vývoja celkových nákladov podnikania.
neznižuje chudobu plošne, ale selektívne. Jednej skupine nízkopríjmových zamestnancov síce pomáha, poškodzuje však ľudí, ktorí v jej dôsledku prídu o prácu, resp. si nevedia nájsť zamestnanie kvôli nižšiemu dopytu po práci zo strany zamestnávateľov.
má negatívny vplyv na fiškálnu bilanciu verejnej správy. Ak každý 31. zamestnanec zarábajúci minimálnu mzdu príde kvôli jej navyšovaniu o prácu, celkový efekt na verejné financie je negatívny, napriek rastu odvodov a daní zvyšných 30 zamestnancov.
v Nemecku poberá 8 miliónov zamestnancov mzdu nižšiu, ako je minimálna mzda vo Francúzsku. Nezamestnanosť v Nemecku bola v máji 2013 na úrovni 5,3 %, vo Francúzsku 10,9 %.
je na Slovensku momentálne o 10 eur vyššia ako v Českej republike (už po ohlásenom zvyšovaní tamojšej novej vlády od augusta 2013). ČR mala v máji 2013 nezamestnanosť 7,2 %, Slovensko 14,2 %. Minimálna mzda pre prvozamestnancov v Poľsku je o takmer 35 eur nižšia ako na Slovensku. Aktuálny návrh odborov by rozdiel slovenskej minimálnej mzdy oproti českej (8 500 CZK) zvýšil na viac ako 35 eur.

Návrh

Znížiť minimálnu mzdu na 1 eur, resp. na úroveň, ktorá minimalizuje jej vplyv na trh práce, a zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku, ktorá zvýši čistý príjem nízkopríjmových zamestnancov, zachová mieru ich sociálneho zabezpečenia a podporí tvorbu pracovných miest pre nízkokvalifikovaných a dlhodobo nezamestnaných.

Doplňujúci kompromisný návrh sa zameriava na elimináciu negatívnych dopadov minimálnej mzdy na najpostihnutejšie skupiny, resp. regióny. V prípade politickej nepriechodnosti zníženia minimálnej mzdy na 1 euro navrhujeme pozastavenie platnosti minimálnej mzdy v regiónoch, v ktorých miera nezamestnanosti presahuje 10 %, a pozastavenie platnosti minimálnej mzdy pre ľudí do veku 30 rokov.

Doplňujúce texty k minimálnej mzde:
Vyššia minimálna mzda? Nie
Pol milióna Slovákov má mzdu 0 eur
Porušenie zákona dopytu