Pomalá smrť

Je tomu presne 6 mesiacov, odkedy som na stránkach Zdravotníckych novín mal opublikovaný komentár „Podvod na poistencoch“. Plán naliať 120 miliónov eur do VšZP na úkor poistencov zvyšných dvoch zdravotných poisťovní sa inak nazvať nedal.

Už vtedy si vláda nechala barličku v podobe 40 miliónov eur, ktoré by mohli byť použité na konci septembra na ďalšie navýšenie imania VšZP. Vzhľadom k tomu, že tie navýšenia už za chvíľu nepôjde spočítať na prstoch jednej ruky, môžeme vlastne tvrdiť, že v slovenskom zdravotníctve sú tri stabilné zdroje financií: odvody ekonomicky aktívnych, platby za poistencov štátu a zvyšovanie základného imania štátnej poisťovne.

Tu by som mohol skončiť, veď čo napísať viac oproti textu z marca 2022, alebo z predchádzajúcich rokov. No je tu jeden vtipný moment. Vyplatenie 40 miliónov malo byť podmienené „vyhodnotením priebežného plnenia uložených v uznesení vlády SR “.  Tak ten bol ako z Anderovho rebriňáku! Podobá sa to na frašku s ozdravnými plánmi nemocníc pri ich oddlžovaní v roku 2018, kedy ozdravné plány išli do smetí rovno z tlačiarne (a ešte aj v utajenom režime).

Buďme féroví, to, že VšZP potrebuje desiatky miliónov tu a teraz, nie je úplne jej vina. Inflačná špirála sa točí ako vrtuľa a vlna zvýšených nákladov sa valí celým systémom. Ťažké straty majú tento krát aj súkromné poisťovne. No súčasná finančná politika, kedy s nákladmi všetci pomáhame len jednej zo zdravotných poisťovní, má jasné dôsledky – pomalú smrť dvoch súkromných poisťovní. A to som ešte nespomenul zmenu prerozdeľovacieho mechanizmu, ktorý predstavuje ďalšie presunutie zdrojov tým „správnym“ smerom.

Toto musí byť jasné aj vláde. Otázka je, či je to úmysel. Ak áno, tak gratulujem, v ničení konkurencie v zdravotnom poistení sú oveľa úspešnejší ako Fico, ktorý brechal, ale hrýzol len slabúčko. Druhá možnosť je, že ide len o politickú pohodlnosť. Nájsť dodatočné peniaze pre jednu poisťovňu (hoci s nadpolovičným podielom na trhu) je jednoduchšie, ako nájsť peniaze pre celý systém. Ak to zabalím do príbehu o zlých súkromníkoch, možno na tom dokonca zarobím nejaké body.

Je to typické tunelové videnie na rok-dva dopredu, ktoré bohužiaľ pri strategickom rozhodovaní v štáte prevláda pod heslom „Po voľbách potopa“. Pokiaľ ostanú nožnice medzi nákladmi a zdrojmi v systéme naširoko otvorené, súkromné poisťovne z trhu exitujú dobrovoľne, alebo nedobrovoľne. Zmizne akákoľvek motivácia posledného hráča dbať o finančné zdravie, proklientsky prístup, či inovácie. Vďaka tomu straty v systéme ďalej narastú.

Najväčší problém však je, že neexistuje žiadna vízia, čo v takom prípade ďalej. Celý slovenský systém je postavený na pilieri konkurencie medzi zdravotnými poisťovňami. Jeho zánik by znamenal potrebu vybudovať byrokratický moloch, komplet pokrytý regulovanými cenami, centralizovanými podmienkami, úradníckym riadením a de facto zoštátnením poskytovateľov na všetkých úrovniach. Myslím si o nich svoje (centrálne plánovanie je subefektívne pri produkcii topánok, leteckej dopravy, aj zdravotníckych služieb) no takéto systémy existujú a nie je ich málo. No nepadnú z neba, aj tie treba vybudovať. No k tomu sa nemá nikto z koalície, ani opozície.

Jedinou systémovou odpoveďou na rast nákladov je len adekvátne zvýšenie platby za poistenca štátu, alebo zníženie množstva dostupných služieb. Všetko ostatné je len demolácia súčasného zdravotníctva, bez náhrady. 

Zdravotnícke noviny, 2.9.2022