Budúcnosť Slovenska je aj na východe – ale trochu inde, než tvrdí Andrej Danko

Andrej Danko pred pár dňami zopakoval v istých kruhoch často omieľanú myšlienku o dôležitosti ekonomických vzťahov Slovenska s Ruskom. Tieto myšlienky sú vyslovované cez emócie a nie cez dáta. Tak sa na ne pozrime.

V roku 2022 tvoril podiel Ruska na exporte slovenských výrobkov 0,52 %. To znamená, že z každých 100 eur hodnoty vyvezených slovenských výrobkov smerovalo 52 centov do Ruska. Pre porovnanie, k najväčšiemu partnerovi, Nemecku, smerovalo 20 % produkcie. Na Ukrajinu smerovalo 1,4 % exportu, teda skoro 3-krát viac než do Ruska.

Dobre, ale argument môže znieť, že za to môžu sankcie. Cúvnime teda do roku 2021, keď sa ruské tanky ešte len zbiehali na štart a zahrievali motory. Podiel Ruska na slovenských exportoch bol vtedy 1,9 %. Bolo až 13. najväčším partnerom pre slovenský vývoz.

No moment! Aj keď podstatne slabšie ako dnes, ale aj vtedy už existovali nejaké sankcie. Bolo tak od ruského útoku na Krym v roku 2014. Presuňme sa naším štatistickým strojom času do roku 2013, keď boli ekonomické vzťahy EÚ a Ruskej federácie ružové. Jej podiel na slovenských exportoch bol 4,1 %. A keď už sme takí rozbehnutí, rovno vyrátajme priemer za roky 2004 – 2013, aby nám to náhodou neskreslila nejaká jednorazová udalosť. Ten priemer je 3,1 %. Ani v najlepších časoch teda slovenská ekonomika nevyvážala do Ruska ani dvadsatinu svojho exportu.

Ti šikovnejší kritici by mali vytiahnuť z rukáva eso – časť exportov nesmerovala do Ruska priamo, ale bola subdodávkou pre exporty z iných členských štátov! Tak si otvorme štatistiku obchodu EÚ v roku 2013. Do Ruska smerovalo v ten rok 6,4 % exportov, čo z neho robilo  piateho najväčšieho mimoúnijného partnera. Ak sa pozrieme na celkové exporty členských štátov, teda intra- aj extraúníjne, tak Rusko malo podiel 2,8 %.

Nebude asi prekvapením, že z hľadiska importov na Slovensko je podiel Ruska vyšší, ako pri exportoch. V roku 2022 bolo odtiaľ 6,8 % našich importov. Z toho zhruba 95 % hodnoty tvorili ropa a plyn. Pozor, bolo to v čase historicky rekordných cien, najmä v prípade plynu. Tie výrazne nafúkli aj hodnotu importov. V roku 2023 bola hodnota importov z Ruska skoro o polovicu nižšia a jeho podiel na importe bol len 4,4 %. Vzhľadom na to, že existuje vysoká šanca nepredĺženia zmluvy na prepravu plynu cez Ukrajinu a zároveň od januára 2025 platí aj pre nás zákaz vyvážať výrobky vyrobené z ruskej ropy, hodnota importu môže čoskoro klesnúť ešte výrazne nižšie.

Aj v alternatívnom vesmíre, v ktorom sa Rusko snaží so susedmi obchodovať a nie ich vypáliť, by táto krajina bola našim druhosledovým obchodným partnerom. Rumunsko je dnes 5-násobne významnejší exportný partner, USA 7-krát a Nemecko 40-krát. Prakticky každá väčšia členská krajina EÚ je z hľadiska obchodného vzťahu so Slovenskom o vesmír inde oproti Rusku. Sme hlboko integrovaní v produkčných štruktúrach únie a západného sveta a tomu zodpovedá obchod. Nejaké dodatočné tovary a služby by si na ruskom trhu svoje miesto určite našli, no bavíme sa tu o jednotkách dodatočných percent podielu.

V celej tejto diskusii zaniká jeden podstatný fakt. Na východ od Slovenska sa nachádza partner s veľkým ekonomickým potenciálom. Je ním Ukrajina. Nejde len o možnosť Slovenska podieľať sa na obnove vojnou zničenej krajiny. Ukrajina má v Európe po Rusku druhé najväčšie odhadované zásoby snáď polovice periodickej tabuľky, veľkú poľnohospodársku kapacitu, silné strojárstvo, 40 miliónov obyvateľov a ochotu vrhnúť sa Európe do náručia. Pre Európu by sa o 15-20 rokov mohla stať podobne úspešným príbehom, ako napríklad Poľsko. Bude k tomu potrebovať obrovské investície a práve Slovensko môže byť pre ne jednou z brán. Ak si túto príležitosť všimneme.

N, 2.8.2024