Vážený pán predseda vlády Robert Fico, vážení členovia a členky vlády SR,
s veľkými obavami o ekonomickú a celkovú budúcnosť Slovenska pozorujeme domácu a zahraničnú politiku vlády a kroky vládnych predstaviteľov. Tie podľa nás nebezpečne posilňujú vládne intervencie, autoritársky populizmus a zároveň podkopávajú civilizačné základy našej spoločnosti: princípy a inštitúcie trhovej ekonomiky, liberálnej demokracie a právneho štátu.
Upozorňujeme, že odkláňanie Slovenska od týchto základov civilizačného priestoru Západu spôsobí vážne negatívne dôsledky na podnikanie, ekonomickú výkonnosť, životnú úroveň a slobodu ľudí. Ešte viac to zhorší ekonomickú situáciu v našej krajine. K tomu už pritom dochádza viac ako desaťročie. Slovensko dlhodobo stagnuje alebo sa prepadá v medzinárodných rebríčkoch porovnávajúcich konkurencieschopnosť a kvalitu života.
Za osobitne nebezpečné považujeme otváranie náruče dnešných politických zástupcov Slovenska autoritatívnym režimom, dokonca aj putinovskému Rusku, ktoré rozpútalo vojnu proti Ukrajine. Súčasťou toho je ich otvorenejší príklon ku kultúrno-spoločenským vzorcom správania relativizujúcim základné princípy a spoločenské inštitúcie Západu a nedávne spochybňovanie členstva Slovenska v Európskej únii (EÚ) a v Severoatlantickej aliancii (NATO).
Uvedomujeme si, že EÚ aj NATO v súčasnosti stoja pred nevyhnutnosťou riešiť vážne problémy. V záujme Slovenska je prispieť k posilneniu obidvoch medzinárodných organizácií, ktorých je členom, nie ich destabilizovať zvnútra. Akékoľvek spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ a NATO je proti našim ekonomickým záujmom.
Upozorňujeme, že prípadné vystúpenie Slovenska z EÚ by napríklad ovplyvnilo:
Životy občanov Slovenska, ktorí dochádzajú za prácou do zahraničia. Podľa aktuálnych informácií sa to týka 116 500 občanov Slovenska, pričom tí pracujú takmer výlučne v krajinách EÚ – 33 000 v Nemecku, 30 000 v Rakúsku, 22 000 v Česku, 8 000 v Maďarsku a vyše 5 000 v Holandsku. Títo ľudia sa snažia uživiť svoje rodiny, keďže na Slovensku nemajú dostatok pracovných príležitostí alebo je pre nich finančne výhodnejšie pracovať v krajinách EÚ. Odchod Slovenska z Únie by takmer s istotou znamenal, že prídu o prácu alebo budú nútení emigrovať aj so svojimi rodinami. V Ruskej federácii žije približne 200 Slovákov, čo je tretina z počtu Slovákov žijúcich na Islande.
Zahraničné investície. Až 88,5 % všetkých priamych zahraničných investícií na Slovensku pochádza z krajín EÚ, čo predstavuje 49,5 miliardy eur z celkových 56 miliárd. Najväčšími investormi sú Holandsko (23,5 %), Rakúsko (13,5 %), Česko (12,3 %) a Nemecko (9,6 %). Firmy so zahraničnými vlastníkmi patria medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Odchod z EÚ by pravdepodobne prispel k tomu, že mnohí investori by prestali na Slovensku investovať, prípadne by svoje aktivity utlmili alebo úplne presunuli do iných krajín.
Zahraničný obchod. Až 74 % slovenského zahraničného obchodu prebieha s krajinami EÚ. Krajiny V4 spolu s Nemeckom tvoria viac ako 42 % celkového obchodu Slovenska. Slovensko je malá otvorená ekonomika, ktorej zahraničný obchod dosahuje 180 % HDP. Rizikom odchodu z EÚ je aj to, že by mohol spôsobiť pokles obchodných aktivít, možné zavedenie ciel a iných obmedzení, čo by viedlo k poklesu hospodárskej aktivity, zníženiu HDP a nárastu nezamestnanosti.
Finančný sektor a dôchodky. Slovenské domácnosti majú uložených 19,5 miliardy eur v II. a III. pilieri, ďalších viac ako 14,5 miliárd eur vo fondoch kolektívneho investovania, 3,5 miliardy na individuálnych účtoch cenných papierov a 3,5 miliardy eur v životnom poistení a anuitách. Tieto aktíva sú prevažne investované do zahraničných cenných papierov. Odchod Slovenska z EÚ by vážne ohrozil prístup k zahraničným kapitálovým trhom – nielen v Európe, ale aj v USA a Spojenom kráľovstve – a negatívne by ovplyvnil finančné bohatstvo slovenských domácností.
Verejné financie a štátny dlh. Slovensko potrebuje tento rok refinancovať dlhopisy v hodnote 13 miliárd eur. Slovenský štátny dlh vlastnia prevažne zahraniční investori z krajín EÚ, ktorí držia 33,5 miliardy eur slovenských štátnych dlhopisov a poskytli nám úvery vo výške 6 miliárd eur. Znížená schopnosť predať slovenské štátne dlhopisy sa odrazí na zásadnom náraste rizikovej prirážky a môže viesť k neschopnosti predať štátne dlhopisy.
Už aj samotné spochybňovanie členstva v EÚ a NATO tak oslabuje dôveryhodnosť Slovenska voči našim partnerom, narúša dôveru zahraničných investorov a môže viesť k vážnym ekonomickým problémom.
Preto vyzývame predsedu vlády, členov vlády, osobitne ministra financií, ale i guvernéra Národnej banky Slovenska a predsedov a poslancov strán vládnej koalície, aby:
1. Nespochybňovali členstvo Slovenska v EÚ a NATO a v súlade s vlastným programovým vyhlásením rešpektovali záväzok Slovenska zostať členom EÚ a NATO.
2. Ozdravili verejné financie, najmä na výdavkovej strane a zabezpečili dodržiavanie maastrichtských kritérií a Paktu stability a rastu.
3. Rešpektovali ekonomické, finančné a iné záväzky Slovenska.
4. Chránili a podporovali hospodársku súťaž a dodržiavali ústavné princípy v oblasti ekonomických práv.
5. Presadzovali štrukturálne reformy, ktoré zastavia negatívne trendy v slovenskej ekonomike.
6. Pripravili privatizáciu štátnych podnikov, s cieľom použiť výnosy na zníženie štátneho dlhu a realizáciu nevyhnutných reforiem.
7. Ukončili šírenie konšpiračných teórií a atmosféru vnútorného ohrozenia.
8. Podporovali princípy voľného trhu a univerzálne pravidlá slobodnej spoločnosti, posilňovali trhovú ekonomiku a právny štát.
Dúfame, že odpoveďou na našu výzvu budú činy a úsilie vedúce k zvyšovaniu prosperity obyvateľov Slovenskej republiky.
Bratislava, 5. februára 2025
Za INESS otvorený list signovali Richard Ďurana, Radovan Ďurana, Juraj Karpiš, Martin Vlachynský a Róbert Chovanculiak.
Tento otovrený list adresovaný vláde SR môžete podporiť svojím podpisom aj vy na portáli peticie.com.
