Daň zo sladených nápojov je aj naďalej zlý nápad

Hneď prvý pokus vlády o konsolidáciu, daň zo sladených nápojov, vyvolal značnú diskusiu a odpor od rôznych aktérov. V reakcii naň len pred pár dňami Ministerstvo financií (MF) z návrhu zákona vypustilo napríklad sladené mliečne nápoje,  nápoje na rastlinnej báze,  či výživové doplnky a proteínové nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami.

Táto zmena je samozrejme správna. Mnoho ľudí, napríklad športovci, u ktorých je predpoklad, že aj bez dane o svojom zdraví rozmýšľajú viac ako priemerný človek, alebo ľudia s laktózovou intoleranciou, si nebudú nezmyselne priplácať za pre nich dôležité produkty. Lenže táto zmena je zároveň absolútne minimum, čo mala vláda spraviť, nie akýsi ústupok z ich strany. Nemali by sme sa ňou dať uchlácholiť, problematických aspektov totiž ostáva až-až. 

Pozrime sa v prvom rade na odôvodnenie návrhu. V predbežnej informácii MF uvádzalo, že cieľom je „zavedenie dane [...] ako efektívneho nástroja overeného praxou viacerých krajín OECD s významným potenciálom motivovať spotrebiteľov k zdravšiemu spôsobu života.“ Dokument ďalej uvádza, že „redukcia nadmernej spotreby sladených nápojov vo veľkej miere prispieva k zníženiu negatívnych dôsledkov na zdravie a tým v konečnom dôsledku aj k zníženiu nákladov na zdravotnú starostlivosť.“

To bolo v novembri 2023. V máji 2024 sa už MF vyjadrilo, že „sa takýmto spôsobom nesnaží riešiť obezitu ľudí (to je primárna úloha iného rezortu), ale Ministerstvo financií potrebuje zabezpečiť dostatočnú konsolidáciu verejných financií. Prípadné zníženie spotreby takýchto nápojov by bol iba pozitívny sekundárny efekt.“ Smutné je, že nebyť opozície zo strany niektorých politických strán, mimovládnych organizácií (vrátane INESS) a iných zainteresovaných aktérov, štát by pravdepodobne pokračoval v tejto manipulácii s politickým podtónom.

Tváriť sa, že daň pomáha zdraviu, je totiž politicky oveľa menej citlivé, ako pripustiť, že štát roky zle hospodári a aby sa teraz zo šlamastiky vyhrabal, ide ľuďom zobrať ešte viac peňazí. Znaky politického manévru navyše nesie aj najnovšia zmena v zákone, ktorá vypúšťa niektoré produkty zo záberu dane. Ľudia môžu mať pocit, že aspoň čiastočne „vyhrali“ a že MF im spravilo ústupok. Lenže štát sa vzdal len tých produktov, ktoré mali do rozpočtu priniesť najmenej peňazí. Zdanené majú naďalej byť sladené a ochutené nealkoholické nápoje (70% výnosu), energetické nápoje (9% výnosu), džúsy (7% výnosu) a sirupy (7% výnosu). Z vyjadrení MF nie je úplne jasné, či kategórie „šumienky“ a „práškové a instantné nápoje“ z dane vypadávajú úplne, alebo len niektoré produkty v nich; pravdepodobnejšia je druhá možnosť.

Konečne sa teda všetci zhodneme, že daň je nástrojom na konsolidáciu, nie zlepšovanie zdravia. Mali by sme si však pripomenúť, že daň zo sladených nápojov nie je dobrým nástrojom ani na tento účel. Rozpočet Slovenska je v súčasnosti zaťažený rôznymi nesystémovými dávkami a populistickými opatreniami. Jediné, čo nová daň dosiahne je, že politici budú mať k dispozícii zdroje na to, aby v takomto nezmyselnom míňaní pokračovali. Konsolidačná snaha by sa mala v oveľa väčšej miere zamerať na hľadanie neefektivity na strane štátu a škrtanie výdavkov. 

Mimochodom, je ironické, že štát si ako objekt dane určenej na konsolidáciu vybral práve sladené nápoje. Ako sme totiž ukázali v našej publikácii Sladké daňové pokušenie, ich spotreba na Slovensku už viac ako 10 rokov klesá aj bez dane. Štát si teda vybral záplatu, ktorá sa bude časom postupne zmenšovať. 

V konečnom dôsledku teda MF vlastne priznalo, že pri odôvodnení dane spočiatku manipulovalo verejnosť. Nič iné im napokon neostávalo, keďže zdravotné benefity od začiatku neboli podložené akoukoľvek analýzou. Daň zo sladených nápojov však nie je dobrým nástrojom ani na konsolidáciu verejných financií, tá má totiž prebiehať primárne na strane výdavkov. V INESS tak naďalej zastávame názor, že by táto daň nemala byť zavedená, a to ani v obmedzenom rozsahu. 

21.05.2024 - Aktuality.sk