INESS - 28.03.2016
Odtekajú zisky matkám do zahraničia? Ani automobilky nie sú neviniatka (Aktuálne)
Aktuálne.sk zverejnil dňa 14.3.2016 článok o odlive zisku do zahraničia s komentárom Radovana Ďuranu.
Zahraničné firmy si svoj zisk odnášajú domov. Aj tak by sa dala nazvať realita zahraničného obchodu Slovenska. Výnosy zo zisku, ktoré putovali mimo SR, činili vlani 2,5641 miliardy eur. Nebolo by to také zlé - veď firmy si logicky svoj zisk zaslúžili. Problémy však vidieť v automobilkách i v potravinách. Na nové investície by sme sa radšej mali pozerať triezvo - nejde o žiadnu dobročinnosť. Ilustračné foto Zahraničné firmy, ktoré tu majú svoje pobočky či montážne haly, si aj vlani odniesli výnosy zo zisku späť do zahraničia.
"Objem dividend vyplatených zahraničným investorom za rok 2015 dosiahol celkovo 2 564,1 milióna eur," uviedla pre Aktuálne.sk hovorkyňa Národnej banky Slovenska (NBS) Martina Solčányiová. Ako však dodáva, ide o predbežné údaje.
Z toho podniky si do zahraničia odniesli 2,134 miliardy a banky 429,7 milióna eur. V susednom Česku ide o ešte vyššiu sumu. Zahraničné firmy si domov odniesli v prepočte 16,59 miliardy eur. Tamojší ľavicoví poslanci to kritizovali - Česko si vraj nevytvorilo žiadnu silnú oporu, je v područí zahraničných firiem, v koloniálnom postavení, tvrdí pre ČT24 česká ekonómka Ilona Švihlíková.
Ako je to u nás? V zahraničnom obchode Slovensko ukazuje svoju tvár otvorenej ekonomiky orientovanej na vývoz. Podľa údajov Štatistického úradu SR sme vlani mali aktívne saldo zahraničného obchodu - teda sme v prepočte na eurá viac vyviezli ako doviezli. To však neplatí vo všetkých prípadoch.
Najväčšiu čiastku vývozu tvoril automobilový priemysel - vyviezli sme osobné autá a komponenty za takmer 1,5 miliardy eur. Automobilky sú potrebné, no všetky sú zahraničné a vypočítavé.
Ako hovorí analytik v oblasti strojárenského priemyslu Ján Lešinský, svoj zisk síce väčšina materských firiem vloží aj na ďalší rozvoj firmy v konkrétnej destinácii, no na nové investície by sme sa radšej mali pozerať triezvo - nejde o žiadnu dobročinnosť.
Investícia ako vratka? Ako vysvetľuje Lešinský, Volkswagen si napríklad už vybudoval nejaký zisk a nová investícia na Slovensku v podobe novej haly je v podstate akoby "vratka" - postavená z toho, z čoho tu roky profitovali.
"Aj KIA stavala novú motoráreň až vtedy, keď mala zabezpečené, že bude zisková," dodal Lešinský.
Fungujú tu napríklad dodávateľské siete zahraničných firiem ako Brose, Johnson Controls, Lear, Getrag a podobné, ktoré vyrábajú na Slovensku a dodávajú do celého sveta.
"Všetko, čo máte v aute, sa vyrába na Slovensku. Od airbagov, cez kontakty, závesy, plechové časti, spätné zrkadlá, stroje pre linky, roboty, manipulátory," vymenúva Lešinský.
Ručne a za lacno Zahraničným firmám je tu dobre. Jeden zamestnanec vo VW potrebuje k práci komponenty, a tak "dáva" prácu ďalším šiestim až siedmim zamestnancom u spomínaných dodávateľov. A Slovensko je lacné.
"V západnej Európe väčšina fabrík hrdzavie, preto investujú do strednej Európy. V strednej Európe vyrábame päť miliónov áut ročne, v celej Európe 18 miliónov," hovorí Lešinský. Dodáva však, že je jasný dôvod, prečo práve tu. "Na Slovensku nemôže zamestnávateľ dať taký plat ako v Rakúsku," povedal. Zisky z montážnych dielní utekajú aj do zahraničia. Niet divu. Ako pripomína Lešinský kedysi známe Bratislavské automobilové závody sme si predali. Zahraničné firmy však nemožno viniť za odliv zisku, majú na to nárok.
"Národnostný pohľad nepatrí do ekonómie. Automobilka je súkromným vlastníctvom," upozorňuje analytik INESS Radovan Ďurana.
Dodáva, že je to práve štát, ktorý odoberá zo zdrojov súkromných investorov zdaňovaním zisku. Problémovú stratu podľa neho netvoria ani tak výnosy zo zisku (podľa predbežných údajov NBS 2,5 miliárd eur), ktoré plynú za hranice, ale práve rôzne druhy stimulov.
"Za stratu by sa preto dali maximálne považovať daňové prázdniny a daňové stimuly, ktoré však udeľuje len štát," dodáva Ďurana.
Silné autá, slabé potraviny S "odtekaním" peňazí je to trochu inak pri potravinách, kde je rozdiel medzi vývozom a dovozom v náš neprospech. A teda kým automobilov vyrobíme 5000 denne a za milióny vyvážame, na potravinách prerábame - viac dovezieme. Pritom väčšinu potravín takisto možno vyrobiť u nás. Dôvod, prečo radšej dáme zarobiť zahraničným potravinárskym firmám, sme už rozoberali s ekonómkou v rozhovore .
"Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január až november 2015 bolo pasívne v objeme - 977,3 milióna eur," informovala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory sme doviezli potraviny zo zahraničia za 3,489 miliardy eur. Domácu výrobu sme vyviezli za 2,511 miliardy eur. Rozdiel je v tomto prípade takmer celá záporná miliarda. V tomto prípade tak aj štatistiky ukazujú, že Slovensko dalo zarobiť zahraničiu.
ocenenia
