Poľnohospodárstvo:
Graf dňa: Hviezdne výsledky slovenského poľnohospodárstva maskujú, že sa skladá z dvoch odlišných svetov
Martin Vlachynský, INESS:
,,Týždeň v znamení protestov slovenských poľnohospodárov naštartovali v pondelok malí farmári, tí veľkí budú mať vlastné akcie o tri dni neskôr. Nie je to prekvapivé, obe skupiny totiž reprezentujú dva odlišné svety slovenského poľnohospodárstva, ktorému sa v sumárnych číslach v posledných rokoch nadpriemerne darí.
Pri pohľade na štatistiky zistíme, že na Slovensku existujú dva rôzne svety farmárov. Ak chce vláda na farmárov reagovať, mala by si ujasniť, čo vlastne chce. Aj tu platí, že plošné finančné riešenia budú drahé a neefektívne, pretože väčšina bude aj tak smerovať k veľkým zabezpečeným farmám.”
Celý článok zo dňa 19.2.2024 si môžete prečítať na Denníku N, tu.
Ako poľnohospodári zdochýňajú s vyššou maržou ako v IT
Martin Vlachynský, INESS:
,,V absolútnych číslach bolo poľnohospodárstvo v roku 2022 ziskovejšie ako telekomunikácie a len o chlp menej ziskové ako maloobchod.”
,,Tento trend naznačuje, že záporná obchodná bilancia nie je výsledkom nízkej sebestačnosti, ale skôr štruktúry poľnohospodárskej a potravinárskej výroby.”
Celý článok zo dňa 19.2.2024 si môžete prečítať na Trend.sk, tu.
Trh práce:
Minimálna mzda od januára vzrástla. Ako sa to prejavilo na vašej výplate? (+ príklady)
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,To potvrdila aj empirická štúdia ministerstva financií, ktorá hovorí o strate práce pre 14-tisíc ľudí, predovšetkým z chudobných oblastí, pri zvýšení minimálnej mzdy o päť percent počas rokov 2010 až 2018. Ďalším dôvodom proti zvyšovaniu tohto pomeru je naviazanie výšky príplatkov za prácu v noci a cez víkend na hodnotu minimálnej mzdy na Slovensku.”
Celý článok zo dňa 21.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
Pre štát sa oplatí pracovať, jeho zamestnanci zarábajú o vyše 250 eur viac ako u súkromníkov. Teraz príde zmrazenie, čo sa zmení?
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,V tom roku sa skutočne mzdy verejných zamestnancov v reálnom vyjadrení prepadli. Pri takýchto porovnaniach je však potrebné pozrieť sa na dlhší časový horizont. V roku 2011 bola priemerná mzda vo verejnom a súkromnom sektore na podobnej úrovni. Odvtedy do tohto roku narástli mzdy verejných zamestnancov o 122 percent, zatiaľ čo mzdy v súkromnom sektore narástli v rovnakom čase o 88 percent.
Argumentom proti ďalšiemu zvyšovaniu miezd vo verejnom sektore je aj očakávaná relatívne nízka inflácia tento a na budúci rok na úrovni okolo troch percent. ”
Celý článok zo dňa 21.2.2024 si môžete prečítať na Pravda.sk, tu.
Budú učiť, ako sa zamestnať
Róbert Chovanculiak, INESS:
,,Bude to ukážka toho, že štát sa snaží riešiť problém, ako minúť každé euro, ktoré má aj z eurofondov a nerieši to, či tá služba má nejaký zmysel.
Existujú na Slovensku mladí ľudia, ktorí si nedokážu nájsť prácu, nemajú základnú gramotnosť a žijú v chudobných oblastiach. Týmto ľuďom nepomôže to, keď budú vedieť si napísať životopis.”
Televízia Markíza (24.2.2024).
Zdravotníctvo:
Názor: Kto dohliadne na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti
Martin Vlachynský, INESS:
,,Problémom nie je ani tak to, kto vykonáva finančný dohľad na poisťovňami, než to, kto vykonáva dohľad nad kvalitou.
Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) skončila. Jej dva roky vo funkcii boli divoké a zameranie úradu na jedinú tému zdravotníctva – zisk poisťovní, sotva nejak prospelo. Napriek tomu však hlbšie naviazanie ÚDZS na vládu zmenou kompetenčného zákona považujem za zlý krok.”
…
Celý článok zo dňa 21.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
Dôchodky:
Z druhého piliera pôjde pre dôchodcov menej eur. Ktorých sporiteľov sa zmeny dotknú najviac?
Radovan Ďurana, INESS:
“Je to veľa alebo málo? Mali by dávať každé tretie euro? Navyše, Slováci majú, bohužiaľ, predstavu o bohatstve, ktoré obsahuje tehly, betón a škridly, a investujú hlavne do nehnuteľností. Pokiaľ sa podarí v budúcnosti rozbehnúť systém reverznej hypotéky, tak to znamená, že Slováci si vlastne šetria.
Objektívne však treba povedať, že mnoho ľudí vo veku 20, 30 rokov sa tvári tak, že toto je problém, ktorý sa ich netýka. Viem si predstaviť, že by štát poskytoval zvýhodnenie na dlhodobé sporenie, ale to sa dá aj rozumne nastaviť. Je však zbytočné motivovať ľudí, ktorí už také sporenie majú, a dať im k tomu daňovú výhodu.
My budeme čeliť takému obrovskému starnutiu, že bez vlastných úspor ľudí ten dôstojný dôchodok nedosiahneme.”
Celý článok zo dňa 23.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
Európska únia:
Štát má na účte európske miliardy eur, ktoré nevie minúť. Čím menej Brusel pošle, tým to bude užitočnejšie, odkazuje odborník
Radovan Ďurana, INESS:
“Potom to je schopnosť súkromného a čiastočne verejného sektora pripraviť zmysluplné projekty, dosiahnuť pridanú hodnotu z projektov aj za hranicou piatich rokov. Slovensko zjavne zlyháva v obidvoch smeroch.
Zvyšok by sme mali radšej nemeckým a fínskym daňovým poplatníkom vrátiť. Prekvapujúce je však to, že Európska komisia napriek tejto skutočnosti pokračuje v prideľovaní obrovských prostriedkov.
To, že dochádza k plytvaniu vzácnymi prostriedkami, je tak aj vizitkou európskych inštitúcií. Bohužiaľ, aj Európska komisia je politický orgán, ktorý chce byť znovuzvolený. Aj tam je motivácia skôr minúť veľa, ako kvalitne.
Zníženie daňového zaťaženia nemeckých či holandských občanov potom môže symbolicky zvýšiť dopyt po slovenských výrobkoch. Bude sa tak vyrábať to, čo je užitočné a žiadané, nie to, čo dokázalo splniť zložité podmienky a vyčerpať zdroje.”
Celý článok zo dňa 24.2.2024 si môžete prečítať na Pravda.sk, tu.
Ekonomika:
Juraj Karpiš: Centrálna banka recesiu neočakáva, no viac faktorov svedčí o jej príchode
Juraj Karpiš, INESS:
,,Európska únia sa musí poučiť a ustúpiť od príliš ambicióznych a nerealistických cieľov, ktorých realizácia často vedie ešte k horším dôsledkom.”
Európa sa dnes po dlhom období cválajúcej inflácie spolieha na to, že zvyšovanie cien sa bude spomaľovať, ako sme to videli v druhej polovici minulého roka, keď sa inflácia začala blížiť k svojmu dvojpercentnému cieľu. Sú tie predpoklady správne?
,,Odhady obvykle robím na základe toho, čo sa deje v peniazoch. Amerika aj eurozóna sú v menovej deflácii, teda medziročne peniaze ubúdali. Nemal som obavu, že by tempo medziročnej inflácie nemalo spomaľovať. Posledný štvrťrok som mal skôr obavu, či to nepreženú, pretože najmä v eurozóne prepad peňazí dosiahol až desať percent. Tento rok máme o desatinu menej peňazí ako pred rokom. To je radikálny vývoj, ktorý sme historicky ešte nevideli.”
Ako prebieha to sťahovanie peňazí z obehu?
,,Firmy si berú menej úverov, ako je úverov, ktoré sú splácané. Väčšina nových peňazí totiž vzniká novými úvermi. Na Slovensku to vidíme radikálnym prepadom v hypotékach vzhľadom na vyššie úroky. Berieme u nás výrazne menej hypoték ako pred pandémiou. To znamená, že eurá zanikajú. Čakal som teda, že tempo cien sa bude spomaľovať. Ale na druhej strane existuje väčšia neistota ohľadom budúcej inflácie. Keďže ľudia si už zažili vysokú infláciu, pri zmene monetárnej politiky, ku ktorej teraz došlo, keď americký Fed otočil, sa obraty v monetárnej politike môžu rýchlejšie premietať do cien. Fed v decembri predpovedal tri zníženia sadzieb v roku 2024 a trhy ich začali vidieť sedem.”
…
Celý článok zo dňa 24.2.2024 si môžete prečítať na Standard.sk, tu.
Ostatné:
Dva roky vojny na Ukrajine: Ako sa (ne)darí ich ekonomikám?
Martin Vlachynský, INESS:
,,A tu sa dostávame k druhému faktoru. Rast HDP nehovorí nič o tom, v akom stave je kapitál v krajine. Neukáže zničené domy, potrubia či rafinérie. Neukáže ,spotrebovanú‘ zásobu zbraní, ktoré sa hromadili v skladoch posledných 70 rokov.
Tri príklady zničeného kapitálu a tri rôzne efekty na HDP. Preto mohlo mať Nemecko v roku 1944 rast HDP a zároveň totálne zdevastovanú krajinu. Výroba Tigrov a Messerchmittov HDP zvyšovala, ale horiace obytné štvrte Berlína ho neznižovali.)”
Celý článok zo dňa 23.2.2024 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Krutá realita vojny: Každý granát posilňuje ekonomiky. Životná úroveň Rusov stúpla, na Slovensku padla
Martin Vlachynský, INESS:
,,Ekonomiku Únie aj našu najviac zasiahol prudký nárast plynu v roku 2022, na ktorý boli naviazané aj ceny energie. Ten však nebol spôsobený sankciami na zemný plyn. Vyššie ceny spôsobilo obmedzenie dodávok z Ruska v druhej polovici roka 2021 a na začiatku roka 2022.
Ekonomiky vo vojne väčšinou rastú, rastie aj ukrajinská ekonomika, a to ešte výraznejšie ako ruská. Vojna totiž predstavuje obrovský fiškálny stimul, keď štát objednáva kvantá zbraní a zamestnáva státisíce vojakov.
Nie je to však rast, ktorý plodí rast. Každý vystrelený granát síce zvyšuje HDP, je ale čistou spotrebou. Rusku, samozrejme, v nemalej miere pomáha schopnosť naďalej exportovať ropu za relatívne solídne ceny.”
Celý článok zo dňa 24.2.2024 si môžete prečítať na HNonline.sk, tu.
