Hladové doliny ako pozostatok socializmu

Vyspelosť krajín sa často posudzuje podľa miery urbanizácie, t.j. podľa percenta obyvateľstva žijúceho v mestách. Pre nás preto môže byť zaujímavé, že v miere urbanizácie sa Slovensko medzi krajinami sveta nachádza na nie veľmi lichotivom 101. mieste [1].

Hladové doliny ako pozostatok socializmu

V mestách žije len 54% obyvateľov Slovenska, kým vo vyspelých krajinách je to obvykle viac než 70%. Ak by sme sa im mali v miere urbanizácie vyrovnať, do miest by sa muselo z vidieka premiestniť okolo milión Slovákov. Uvedená tabuľka môže ale skresľovať, keďže nepoužíva jednotnú metodiku. Napr. podľa francúzskej metodiky, ktorá za mesto považuje každé sídlo nad 2000 obyvateľov, je urbanizácia Slovenska 69% [2]. Slovensko sa tak ako urbanizovaná krajina javí vtedy, ak za mestá označíme aj napr. 3 - 4 tisícové dediny, ktoré charakter mesta poväčšine nemajú. V mestách nad 100 000 obyvateľov ale žije na Slovensku len 12% obyvateľov, kým napr. v Česku 22%, v Rakúsku a Maďarsku po 28%, v Poľsku 29%, v Nemecku 32% a vo Fínsku 35% [3]. Nadštandardne veľké množstvo Slovákov teda žije na vidieku a v malomestách.

Otázkou samozrejme je, prečo by sme si mali z toho robiť ťažkú hlavu. Koniec koncov je vecou každého človeka, či bude bývať na vidieku alebo v meste. Urbanizácia má ale výrazný vplyv na výkonnosť ekonomiky a životnú úroveň, čo už je vec, na ktorej väčšine ľudí záleží. Tento vplyv vysvetlím na mierne zjednodušenom porovnaní veľkomestskej a vidieckej ekonomiky.

Blahobyt v meste a na vidieku

Fungovanie vyspelej ekonomiky je založené na spolupráci veľkého množstva ľudí. Je potrebné množstvo špecializovaných povolaní, ktorých počet môže dosiahnuť až milióny (od upratovačiek až po špecialistov na veľmi úzko zamerané technické obory) a ktoré sa navzájom musia dopĺňať. Predstavme si napr. automobilku s tisícami až s desaťtisícami zamestnancov, každý so špeciálnou kvalifikáciou, k tomu subdodávateľov, dopravcov, predajcov a poskytovateľov služieb pre zamestnancov a ich rodiny, dohromady možno stotisíce ľudí. Táto úzka špecializácia a deľba práce zvyšuje výkonnosť ekonomiky a produkuje obrovské množstvo služieb a tovarov, často mimoriadne zložitých, bez ktorých vyspelá spoločnosť nemôže existovať. Nutnou podmienkou takejto ekonomiky je koncentrácia obyvateľstva do veľkých miest. Ak by toto obyvateľstvo bolo rozptýlené v stovkách vzdialených dediniek, efektívna spolupráca týchto ľudí by nebola možná.

Efektívnejšia ekonomika vo veľkomestách sa zákonite premieta do vyšších platov a nižšej nezamestnanosti. Platy rastú z dvoch dôvodov [4]: kvôli vyššej produktivite (v meste podporenej väčšou špecializáciou a deľbou práce) a kvôli silnejšej konkurencii zamestnávateľov, ktorí musia súťažiť o zamestnancov ponukou lepších podmienok. Mestský človek si môže vybrať z viacerých zamestnávateľov, a keď príde o jedno zamestnanie, ma lepšiu šancu nájsť si iné, než človek žijúci v malom meste alebo dedinke.

Kým koncentrácia ľudí v meste spravidla zvyšuje blahobyt, vo vidieckej ekonomike je to viac-menej naopak. Tá býva obvykle založená na využívaní miestnych zdrojov, napr. pôdy alebo turistických atrakcií. Ich množstvo je nemenné, a čím viac miestnych obyvateľov sa o ne musí deliť, tým menej pripadá na každého z nich. Skúsenosti generácie našich starých rodičov so životom v relatívne preľudnených dedinách, kde na každého pripadal len fliačik kamenistej pôdy, sú dostatočne známe. Do ekonomiky mestského typu sa môže vidiek a malomesto zapojiť len v menšej miere.

Môžem teda zhrnúť, že v efektívne fungujúcej ekonomike bude zrejme väčšina obyvateľstva sústredená do veľkých produktívnych miest a menšina bude žiť na vidieku a poskytovať mestám napr. potraviny, turistické služby a niektoré menej sofistikované výrobky. Podľa skúseností ostatných krajín je optimálny pomer približne traja mešťania na jedného vidiečana, na Slovensku je to ale bezmála jeden mešťan na jedného vidiečana. Zákonitým dôsledkom je slabšia ekonomika, nižšie platy a vyššia nezamestnanosť.

Budovanie priemyslu v slovenských luhoch a hájoch

Ako ale došlo k tomu, že Slovensko, ktoré sa rado považuje za vyspelú krajinu, sa v miere urbanizácie ocitlo kdesi medzi krajinami ako Sýria, Albánsko a Haiti? Historicky drvivá väčšina ľudstva žila na vidieku a prírastok obyvateľstva bol kvôli nedostatku pôdy obmedzovaný hladomormi a epidémiami. Predkapitalistická mestská ekonomika sa kvôli štátnym a cechovým reguláciám nerozvíjala zďaleka tak idylicky, ako som opísal. Trh začal efektívne fungovať až po ich odstránení. Podnikatelia v mestách potrebovali zamestnancov a lákali ich z hladujúceho vidieka ponukou vyšších platov, čím im umožnili prežiť. Mestá začali narastať a časom početne prevládli nad vidiekom. Životná úroveň rástla v mestách i na vidieku. To sú udalosti spadajúce do tzv. "priemyslovej revolúcie".

Problém Slovenska spočíva v tom, že tento proces tu nikdy poriadne neprebehol. Až do roku 1950 žilo v mestách len 25-30% obyvateľov [5,6]. Po roku 1950 sa Slovensko stalo obeťou vedecky plánovanej socialistickej ekonomiky a industrializácie. Namiesto toho, aby zároveň s industrializáciou podporili aj sťahovanie ľudí do veľkomiest a ich rozvoj, vybrali si slovenskí komunisti stratégiu budovania malých továrničiek pomaly v každej dedinke. Nadväzujúca infraštruktúra ako byty, školy, nemocnice a doprava sa rozptyľovala po týchto dedinách alebo blízkych malomestách, takže väčšina vidieckeho obyvateľstva zostala bývať a pracovať viac-menej tam, kde predtým. Aj keď komunisti platonicky snívali o miliónovej Bratislave, po 20tich rokoch budovania socializmu narástla urbanizácia len o 11%. Pre zaujímavosť, vo Fínsku rovnako zaostalom pred vojnou, to bolo 21% [5].

Takto rozptýlený priemysel musí byť nutne málo efektívny. Malá továrnička v zapadnutej dedine s biednou infraštruktúrou môže ťažko ťažiť z výhod špecializácie a môže produkovať len pomerne málo sofistikované výrobky, ktoré budú vo svete čoraz menej konkurencieschopné. Ak podnik naprojektovaný pre jednu dedinu alebo malomesto potrebuje rozšíriť výrobu, bude mať problém s nedostatkom zamestnancov. Ak čiastočne nahradí zamestnancov strojmi alebo je potrebné ho uzavrieť kvôli zastaralosti, ocitnú sa ľudia bez práce a ťažko môžu čakať, že do ich dediny okamžite príde ďalší zamestnávateľ s presne rovnakou potrebou pracovníkov. Keď k tomu prirátame vplyv ďalších neduhov socialistickej ekonomiky (nízke a zlé investície, nulová spätná väzba od spotrebiteľov, závislosť na lacnej energii zo ZSSR, nízka motivácia zamestnancov), niet sa čo diviť slabej výkonnosti týchto podnikov. Prerozdeľovanie a iné triky mohli za socializmu túto neefektivitu zakamuflovať, ale nie odstrániť. Po návrate k akému takému trhu sa nemilosrdne odhalila v podobe krachov, nezamestnanosti a nízkych miezd.

Dozvuky, dezinterpretácie a perspektívy

Nedávno som počul názor, že komunisti ako jediní pre ľudí na slovenskom vidieku niečo urobili. Komunisti ale pre týchto ľudí urobili asi toľko, že ulúpili celý kapitál spoločnosti, vybudovali prostredníctvom neho nevyváženú a málo výkonnú ekonomiku a spomalili prirodzený trend sťahovania do miest. Obrovská časť kapitálu bola investovaná do bytov a nadväzujúcej infraštruktúry nevhodne rozptýlenej po vidieku namiesto toho, aby bola koncentrovaná vo väčších mestách. Vidiek je preto relatívne preľudnený a mestá sú omnoho menšími ekonomickými centrami, než akými mohli byť. Krátkodobo možno bolo pre obyvateľov vidieka príjemné, že sa nemuseli sťahovať do miest. Dlhodobo ale tieto dve veci vytvárajú veľmi škodlivú kombináciu: nižšia životná úroveň, veľká šanca prísť o prácu, malá šanca nájsť dobre platenú prácu na vidieku a problém s nedostatkom bytov a pracovných síl v meste.

Človek vo veľkomeste môže po strate zamestnania nájsť ďalšie, bez potreby meniť bydlisko. Slovenský nezamestnaný je ale najčastejšie človek z vidieka alebo malomesta, kde dominantný socialistický podnik už nefunguje a on stojí pred dilemou, či ostane bez práce, alebo opustí rodinu a svoj panelákový byt, často jediný majetok, a odsťahuje sa za prácou stovky kilometrov ďaleko. Niet divu, že mnohí radšej ostanú doma a živoria z podpory. Dôsledkom je obrovská nezamestnanosť v týchto vidieckych oblastiach (viď obrázok)

Scestné sú tiež časté tvrdenia, že trh týmto ľuďom nijako nepomohol. Trh nie je čarodejník, ktorý šibne prútikom a zabezpečí nezamestnaným v Revúcej prácu s podmienkami ako v Google. Trh je systém, kde ľudia dobrovoľne spolupracujú a trhové ceny im dávajú informáciu napr. o tom, aká vzácna je ich práca pre iných ľudí. Vďaka trhu každý vie, že v Bratislave alebo Viedni sú vyššie mzdy ako v Revúcej. Kritikovi trhu to bude pripadať triviálne, ale informácie tohoto typu boli v minulosti dostatočné na to, aby viedli k sťahovaniu do miest a tým aj k lepšie fungujúcej ekonomike, než máme my vďaka centrálnemu plánovaniu, ktoré trh zrušilo. Trh dáva nezamestnanému túto informáciu, ale nemôže prebrať zodpovednosť za jeho život.

Miera nezamestnanosti podľa okresov. Okresy obsahujúce väčšie mestá majú na regionálne pomery nižšiu nezamestnanosť (ŠÚ SR, MPSVR SR, SME).

Depresívne pocity pri pohľade na upadajúci vidiek sa dajú ľahko pochopiť. Obyvateľstvo starne, percento asociálov a alkoholikov sa zvyšuje, budovy chátrajú, mladí ľudia odchádzajú do miest, často do zahraničia. Hlavne dôchodcom, ktorí to porovnávajú s budovateľským elánom v časoch svojej mladosti to pripadá ako úpadok spôsobený kapitalizmom. Vyžaduje si trochu uvažovania pochopiť, že kapitalizmus problém nespôsobil, iba zviditeľnil a že chybou bolo práve to nesprávne zamerané budovateľské úsilie. Snaha dotovať vidiek, napr. investičnými stimulmi, je len pokračovaním pomýlenej socialistickej politiky. Postupné vyľudňovanie vidieka alebo jeho výrazná premena sú zrejme nevyhnutné, ale budú prebiehať veľmi pomaly, keďže infraštruktúra sa nedá presunúť. Chybné rozhodnutia socialistických plánovačov budú teda zaťažovať Slovensko ešte desaťročia.

Peter Weisenpacher
Autor je spolupracovník INESS
 

[1] http://en.wikipedia.org/wiki/Urbanization_by_country
[2] prepočet INESS
[3] výpočty autora podľa wikipedie
[4] http://www.iness.sk/stranka/7664-Preco-su-na-Slovensku-nizke-mzdy.html
[5] http://esa.un.org/unup/CD-ROM/Urban-Rural-Population.htm
[6] http://www.sociologia.sav.sk/cms/uploaded/1355_attach_regionalny_rozvoj_fulltext.pdf

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards