Zastavte ich, bratia

Konsolidačný balíček priniesol daňovú povodeň. Že príde záplava nových daní, sme vedeli. Že to príde na poslednú chvíľu a bez diskusie sme vedeli tiež. Veď už za ministrovania Petra Kažimíra sa vláda naučila, že je to tak ľahšie. Nečakali sme ale, že s povodňou príde aj roztrhnutá priehrada zlých a horších nápadov.

Keď sa pred dvomi mesiacmi na svetlo sveta dostala informácia o transakčnej dani, minister financií Kamenický sa ostro ohradil, že žiadne zdaňovanie výberov z bankomatov a prevodov pre občanov nebude. Trochu sme sa upokojili, dúfajúc, že tento diabolský nástroj ostane v šuflíku. Chyba lávky.

Všetky dane majú negatívne ekonomické dopady, znamenajú zníženie produkcie služieb a tovarov. Kým DPH zaťažuje len vytvorenú hodnotu, daň z príjmov právnických osôb len vytvorený zisk, transakčná daň zdaňuje obraty. Je jedno, či sa firme darí, alebo nie, túto daň platiť musí. Pre menšiu firmu s obratom 400 eur ročne to môže znamenať štvrtinový nárast daňového zaťaženia. Preto jej negatívne dopady budú silnejšie. Čím zložitejšia je výroba tovaru, čím viac medzistupňov výroby obsahuje, tým vyššia je štátom inkasovaná daň. Obyčajný chlieb bude zdanený minimálne 3-krát (nákup pšenice, nákup múky, nákup chleba). Stačí veľmi nízka sadzba na zabezpečenie vysokých výnosov. Zvýšenie sadzby DPPO o 1 % na 22 % prinesie štátnej kase len tretinu toho, čo dokážu sadzby 0,4 % na prevody a 0,8 % na výbery hotovosti.

Domyslieť negatívne dopady tejto dane nie je ťažké, len to trvá trochu dlho. Daň výrazne viac dopadne na slovenských producentov, keďže dovozcovia zahraničných tovarov ju zaplatia len raz. Daň výrazne viac dopadne na malé, začínajúce podniky ako na veľké firmy, keďže obsahuje strop platby 10 000 eur. Daň výrazne viac dopadne na zložitejšiu výrobu s vyššou pridanou hodnotou. Daň zníži výnosy z kapitálu všade tam, kde sa podnikateľom nepodarí preniesť ju v plnej miere na zákazníkov, a tým pribrzdí rast súkromných investícií. Daň zvýši podiel hotovostných transakcií, zvýši podiel šedej ekonomiky, bude vytvárať motiváciu odkladať platby, čím sa spomalia kolesá ekonomického stroja. Daň zvýši ceny spotrebiteľov, aj oni budú v konečnom dôsledku znášať toto bremeno. Suma sumárum, ak chcete oslabiť ekonomický rast,  znevýhodniť domácich producentov, spomaliť rast miezd a infláciou znížiť hodnotu úspor domácností, zavediete transakčnú daň.

Je to dokonalý nástroj, ako odradiť zahraničných a domácich investorov. Sadzba sa od jej predstavenia už raz zvýšila a minister Kamenický o pár dní nato pripustil ďalšie zvyšovanie. Nová hračka politikov bude ako koláč na stole pred večne hladným dieťaťom. Pokušeniu zahryznúť odolá málokto. Vidíme to na živom príklade Maďarska, kde sa sadzba dane opäť zvyšovala. V kolónke „nepredvídateľnosť“ daňového zaťaženia a neisté podnikateľské prostredie získa Slovensko plný počet bodov.

Do toho prišlo zvýšenie sadzby dane z firemných ziskov na 24 % pre firmy so zdaniteľnými príjmami nad 5 mil. eur. Čo chce vláda dosiahnuť tým, že budeme mať najvyššiu sadzbu dane zo všetkých postkomunistických krajín?

Akoby odradenie investorov nestačilo, vláda ešte prihodila zvýšenie progresívnej odvodovej dane. To je skrytá daň, ktorú platia vysokokvalifikovaní zamestnanci vo forme odvodov bez vzniku nároku na dávku. Zvýšenie stropu odvodov na 11-násobok priemernej mzdy je to isté, ako zavedenie 30 % a 35 % sadzby dane z príjmov fyzických osôb. Veď načo nám budú špičkoví programátori, manažéri, lekári, keď nechceme investorov, však?

Jasné, konsolidácia musela prísť. Opakujeme to už celý rok. Každé šieste euro vlastných výdavkov si vláda musí požičať. V tak katastrofálnom stave verejné financie sú. Do tejto situácie ich však nepriviedla ani vysoká nezamestnanosť (tú máme najnižšiu za dekády), ani stagnujúce daňové príjmy (tie vytrvalo rastú). Do tejto zajačej nory priviedla štátnu kasu súčasná aj predchádzajúce vlády nezodpovedným hodovaním na dlh. Sociálne balíčky predbehli naše bohatstvo, podielom výdavkov na HDP sme dobehli už aj Dánsko.

Radikálne zvyšovanie daní by nemuselo byť, keby vláda zodpovedne pristúpila k škrtaniu verejných výdavkov, predovšetkým zavedením adresnosti v sociálnych transferoch. Neposkytovanie podpory tým, čo to nepotrebujú, sa dajú ušetriť takmer 2 mld. eur. Efektívnejším vysokým školstvom, konsolidáciou regionálneho školstva či obmedzením vlakov zadarmo ďalších 300 mil. eur.  Vyššie stovky miliónov eur  vláda môže ušetriť na vlastnej prevádzke. A dalo by sa pokračovať.

Predložený konsolidačný balík znamená zníženie deficitu, ale nie ozdravenie verejných financií. Zafinancovanie neefektívnych výdavkov vyššími daňami je ten najhorší možný prístup. Oslabí ekonomický rast, posilní zaostávanie slovenských miezd a zníži hodnotu úspor obyvateľov.

#zdaneNIE

Denník N, 1.10. 2024