Nemecký sen o minimálnom zárobku

Od januára 2015 platí v Nemecku minimálna hodinová mzda 8,50 eur. Plošná mzdová podlaha, ktorá bola po dlhých rokovaniach s výnimkami prijatá aj pravicovou časťou vlády, je aj takmer po roku od zavedenia, stále diskutovanou témou v krajine. Ako sa ekonomika vysporiadala s touto zmenou a aký vplyv má prílev migrantov na ďalšie politické rozhodnutia v tejto oblasti? 

Nemecký sen o minimálnom zárobku
Cieľom minimálnej mzdy je pomôcť hlavne nízkopríjmovým skupinám. Avšak práve tieto odvetvia, v ktorých pracujú ľudia s nižšími zárobkami, sa sťažujú na zvyšujúce sa náklady práce. Najväčšie straty zaznamenali hlavne taxislužby, no aj pracovníci v maloobchode, gastronómii či v upratovacích službách sú pod tlakom. Problémom je, že rast minimálnej mzdy nebol uskutočnený postupne, ale nárazovo, čo sťažuje podmienky pre zamestnávanie a podnecuje vznik nelegálnej práce.
 
Hoci bola minimálna mzda zavedená plošne pre celú Spolkovú republiku Nemecko, dopady sú rôzne. Dodnes totiž pretrvávajú rozdiely medzi východnou a západnou časťou krajiny. Podľa štúdie Nemeckej priemyselnej a obchodnej komory, v rámci ktorej skúmali približne 27 000 podnikov vo východnom Nemecku, sa minimálna mzda stala brzdou pre prácu, a to pre každý druhý podnik v tomto regióne. To znamená, že aj napriek vyššiemu rastu ekonomiky, sa počet pracovných miest nezvyšuje. 
 
Diskrétne kontroly
 
Nielen zvyšujúce sa náklady sú bodom kritiky minimálnej mzdy, ale aj forma kontroly dodržiavania tohto zákona je sporná. Inšpekcie priamo v teréne totiž vykonávajú ozbrojení colní úradníci  v uniformách, čo nie je práve najdiskrétnejší spôsob kontroly, najmä ak kontrola prebieha v luxusnom hoteli či v drahej reštaurácii. V apríli tohto roku sa zamestnávatelia sťažovali aj na byrokratickú záťaž spojenú s novým zákonom, v rámci ktorého sú vyžadované detailné hodinové záznamy pracovníkov za každý pracovný deň, ktoré musia byť uchovávané najmenej dva roky. Colní úradníci kontrolujú presné dodržiavanie časov aj pri striedaní zmien. Ak napríklad zamestnanec prichádza o 5 minút skôr do práce, aby vystriedal kolegu, ale zamestnávateľ to nezaznamená, hrozí mu pokuta 10 000 eur. Okrem toho je mnoho ďalších predpisov, ktoré sa týkajú najmä zamestnávania v nízko zárobkových odvetviach, a ktoré sú predmetom inšpekcií. Zamestnávateľom napríklad hrozí pokuta až do výšky 1000 eur, ak neupozornia písomne svojich zamestnancov v reštaurácii či na stavbe, že musia do práce nosiť doklad totožnosti. Byrokratická záťaž spojená so zákonom o minimálnej mzde je hlavne pre manuálne pracujúcich zamestnancov problémom. Nie je samozrejmé, že by sa mal rezbár zaoberať viac s časovou dokumentáciou svojej práce, ako s plnením zákaziek. V dlhodobom horizonte, argumentujú zamestnávatelia, si môže len malá časť podnikov dovoliť premietnuť rastúce mzdové náklady do vyšších cien, keďže čelia aj konkurencii zo zahraničia.  
 
Štátna podpora ostala,  minijobs ubúdajú
 
Častým argumentom za zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku bol počet pracujúcich, ktorí zároveň poberali podporu od štátu. Minimálna mzda mala práve týmto ľuďom pomôcť zaobísť sa aj bez štátnej podpory. Štúdia Inštitútu pracovného trhu potvrdila, že počet týchto ľudí sa zanedbateľne znížil zavedením mzdovej podlahy. Dôvodom je, že najväčší podiel ľudí poberajúcich sociálne dávky, pracuje menej ako 22 hodín týždenne, čiže ani zavedenie minimálnej mzdy im nepomôže prekročiť sumu, pod ktorou ich môžu poberať. Minimálna mzda teda nepomáha ľuďom s nízkym zárobkom odtrhnúť sa od štátnej podpory.
 
V krajine od zavedenia minimálnej mzdy nastal pokles tzv. „minijobs“, čiže prác na čiastočný úväzok, pri ktorých mesačná mzda neprekročí hranicu 450 eur. Pokles minijobs je logický, keďže pri zvýšení hodinovej mzdy, zamestnanec dosiahne skôr hranicu nad ktorou vzniká pre neho a zamestnávateľa povinnosť platiť dane a odvody. V druhom kvartáli roku 2015, sa počet týchto zamestnaní znížil o viac ako 190 000, v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V tomto porovnaní sa najmä chudobné regióny východného Nemecka nemôžu tešiť, keďže práve najväčší úbytok zamestnaní do 450 eur zaznamenali spolkové kraje východu. Pri poklese minijobs sú znevýhodnené najmä ženy, ktoré častokrát kvôli deťom uprednostňujú tento flexibilnejší a menej časovo náročný druh práce a tvoria 60% zamestnaných na čiastočný úväzok.  
 
Ďalšou skupinou, ktorej sa výrazne dotýka zákon o minimálnej mzde, sú študenti. Podľa nového zákona majú aj študenti nárok na minimálnu mzdu, ak absolvujú dobrovoľnú stáž dlhšiu ako tri mesiace. Stáže boli zahrnuté do zákona o minimálnej mzde ako reakcia na údajne zneužívanie stážistov ako lacnú pracovnú silu. Zvýšenie platu teda vyzerá na prvý pohľad sľubne, keď však študent absolvuje povinnú stáž, alebo stážuje len tri mesiace, zákon o minimálnej mzde neplatí. Je logické, že zamestnávatelia pri znižovaní nákladov môžu uprednostniť „povinného“ stážistu, ktorý bude lacnejší. Šikovní študenti, ktorí chcú dobrovoľne nadobudnúť praktické skúsenosti a sú ochotní pracovať aj za menej ako zákonnú minimálnu mzdu, majú však sťažené podmienky sa k takejto praxi dostať.
 
Drahá integrácia
 
Výzvou pre nemeckú ekonomiku sa stala migračná kríza. Odborníci a verejnosť sa zhodujú, že najlepšou formou integrácie migrantov do spoločnosti je práve zamestnanie. Príchod migrantov rozpútal ešte hlbšiu diskusiu o minimálnej mzde. Podľa štúdie Inštitútu pre pracovný trh a zamestnávanie, viac ako polovica utečencov nemá ukončené stredné odborné vzdelanie a len 13% je vysokoškolsky vzdelaných. Okrem toho upozorňujú odborníci aj na jazykový problém a aj na fakt, že medzi utečencami je pomerne vysoký podiel analfabetov (napr. v Sýrii, je okolo 14% obyvateľstva starších ako 15 rokov negramotných). Väčšina utečencov môže byť preto zamestnaná jedine v odvetviach, kde je dopyt po nízko kvalifikovaných zamestnancoch. Takto sa utečenci, pri hľadaní práce v týchto odvetviach, dostávajú do priamej konkurencie s domácim obyvateľstvom. Ako teda presvedčiť zamestnávateľov, aby zamestnali radšej utečenca zo Sýrie bez znalosti nemčiny a bez ukončeného odborného vzdelania za 8,50 eur na hodinu, ako Nemca, ktorý nadobudol odborné vzdelanie? Objavil sa návrh zníženia minimálnej mzdy len pre utečencov – toto opatrenie by politické elity len veľmi ťažko presadzovali, keďže by umožnilo migrantom vytlačiť domácich z pracovného trhu a tým by sa známa fráza „oni nám berú prácu“ stala skutočnosťou. 
 
Pravdou je, že jediným racionálnym riešením v tejto problematike bude zníženie, príp. úplne zrušenie minimálnej mzdy v krajine, aby sa bariéry vstupu do zamestnania, hlavne pre nízko kvalifikované skupiny, odstránili a krajina dokázala integrovať utečencov a zabrániť konfliktom s domácim obyvateľstvom. Otázka však znie, či je ochota zo strany politických elít, pripustiť po roku fungovania zákona o minimálnej mzde, jeho radikálnu zmenu alebo kompletné zrušenie tohto opatrenia. Nemecká spoločnosť je v tejto téme rozdelená, v čom sa však väčšinou zhoduje, je úmysel pomôcť utečencom uplatniť sa v krajine adekvátnym spôsobom. Tento záujem by mohol v budúcnosti zmeniť mienku o minimálnej mzde a umožniť efektívnejšie a jednoduchšie zamestnávanie v krajine. 
 
INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards