Verejné financie
Dlh Slovenska masívne rastie: Expert ukazuje, kedy dosiahne úroveň 70 % a kedy 100 % HDP
Radovan Ďurana, INESS:
„Súčasná vláda nedokázala zastaviť rast dlhu, pričom zvýšila dane na takú úroveň, že zvýšenie sadzieb už neprináša očakávaný rast príjmov.
Problém je dlhodobá udržateľnosť verejných výdavkov – Slovensko sa nachádza v najvyššom riziku zo strednodobého aj dlhodobého hľadiska.
V súčasnosti je nevyhnutné venovať sa výdavkovej strane rozpočtu.
Teraz je nevyhnutné škrtať výdavky na strane štátu, je nevyhnutné uťahovať opasky. Občania by mali vedieť, že súčasný štandard, keď napríklad 13. dôchodok dostáva každý, je možný len vďaka zadlžovaniu. Štát na to nemá, berie si „spotrebák“ a snaží sa dávkami presvedčiť občanov, že sme bohatší, ako v skutočnosti sme.“
Celý článok zo dňa 29.6.2026 si môžete prečítať na Startitup, tu.
Ekonomika
Ignorujú médiá ekonomické úspechy Slovenska? Opýtali sme sa expertov na skutočnú pravdu o našom hospodárstve
Martin Vlachynský, INESS:
„Relatívne stabilný trh práce, kde sa nezamestnanosť (napriek miernemu nárastu v posledných mesiacoch) drží na nízkych úrovniach. A stabilný záujem investorov o slovenský štátny dlh – opäť „relatívne“, pretože síce výnos sa už 3 roky drží na hodnote zhruba 3,6 %, ale zároveň je rovnaký, aký má Taliansko, a vyšší, aký má Grécko.“
„Výška dlhu je druhotný problém, prvotný problém je jeho udržateľnosť. To je hlavná výzva Slovenska – že bez zásadných zmien vo verejných financiách nevieme nárast dlhu v nasledujúcich rokoch zastaviť. Ako som napísal vyššie, zatiaľ dôveru investorov máme, hoci sa z pohľadu požadovaného výnosu za riziko pohybujeme v skupine krajín, ako je Taliansko.
No strata dôvery môže prísť s 1 – 2 „zlými“ rozpočtami, prípadne so zhoršením globálnej ekonomickej situácie. Pripomínam, že Írsko v roku 2008 zbankrotovalo s dlhom vo výške 25 % HDP. Ďalším problémom je, že Slovensko na rozdiel od Poľska či Bulharska (teda krajín, ktoré majú takisto veľmi vysoké deficity) nepremieňa nový dlh na ekonomický rast.“
„Ak nepoužijeme žiaden benchmark, tak bude hodnotenie subjektívne. Preto sa pri hodnotení situácie pozerám na ekonomiky, ktoré sú nám najbližšie – teda „východných“ členov EÚ, od Estónska cez Česko až po Bulharsko. Pri tomto porovnaní vidieť, že v mnohých ekonomických parametroch patríme skôr do spodnej polovice než do tej hornej. Či už je to veľkosť deficitov, veľkosť hospodárskeho rastu, prílev investícií alebo rast reálnych miezd a životnej úrovne.“
Celý článok zo dňa 29.6.2026 si môžete prečítať na Aktuality.sk, tu.
Zdravotníctvo
Verejné zdravotníctvo ako systém preplácania faktúr
Martin Vlachynský, INESS:
„Naposledy som takéto preťahovanie lanom zažil ako divák na júnovom zdravotníckom výbore. A hoci dnes už máme k dispozícii vďaka aplikovaniu DRG niekoľko účtovných analýz v sektore nemocníc od rozličných autorov, na intenzite dohadovania to zmenilo len málo.
Rovnako sa nezmenilo to, že pri tejto príležitosti takmer nikdy nezaznie slovo pacient. Ten hrá veľkú úlohu v tlačových proklamáciách politikov, ale minimálnu v ich rozhodovaní. Koľko u nás čaká pacient s podozrením na onkologickú diagnózu? Akú máme mieru rehospitalizácií po operácii? Koľko percent pacientov skončí po zákroku s plienkou? Takéto údaje nikdy nepadnú a nikto ich nežiada. Pýtať by sme sa pritom mali oboch strán – poskytovateľov aj poisťovní.
Ako ekonóm pri diskusiách trpím. Celá otázka zdrojov a rozpočtovania v zdravotníctve sa pri nich redukuje na otázku preplácania faktúr. „Mňa to stojí 100, ale dostávam len 80!“ Dokonca zaznievajú výroky ako „máme málo pridelených peňazí“ či „poisťovňa nám dáva menej, ako…“.“
…
Celý komentár zo dňa 30.6.2026 si môžete prečítať na Ozdravme, tu, alebo na INESS, tu.
Medzinárodný obchod
Nové clá skomplikujú konania. Pri návale zásielok z Temu či Sheinu úrady nevylučujú meškania
Radovan Ďurana, INESS:
„Je to protekcionistické opatrenie. Uvalenie trojeurového cla na balík v hodnote 10 eur znamená 30-percentné clo.“
„Môže to pomôcť niektorým obchodníkom, ale veľmi pravdepodobne sa veľké e-shopy budú snažiť ďalej rozširovať európske sklady, aby sa týmto penalizačným prekážkam obchodu vyhli.“
„Pri menších zásielkach alebo zásielkach rozdelených do viacerých balíčkov si výrazne priplatí. Otázkou ostáva aj procesná úprava, čo všetko bude musieť príjemca vyplniť.“
„V malej miere to je možné.“
„Pravdepodobne nedôjde k žiadnej zásadnej zmene, hlavne z titulu európskych skladov veľkých predajcov.“
Celý článok zo dňa 1.7.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.
Sociálny systém
Opozícia chce po voľbách upraviť 13. dôchodky. Matovičovci majú iný plán
INESS:
„Existuje aj tretia cesta. Máme funkčný systém pomoci v hmotnej núdzi. Štát v ňom dokáže kontrolovať nielen príjem, ale aj majetok ľudí. Stačí primerane nastaviť výšku životného minima a ponechať otázku nízkeho príjmu seniorov na už existujúci systém.“
Celý článok zo dňa 1.7.2026 si môžete prečítať na Standard, tu.
Energetika
Výroba hliníka sa obnoví najmenej na 10 rokov. Čo získa Slovensko?
Martin Vlachynský, INESS:
„Ja by som to nazval správa stredného významu. Nejedná sa o giganta ako sú napr. železiarne v Košiciach alebo niektoré z automobiliek, ale jedná sa o pomerne významnú priemyselnú firmu ako z hľadiska regiónu, tak z hľadiska schopností, ktoré táto firma má. Je to v podstate jediný výrobca hliníka, ktorého potencionálne máme. Takže minimálne z toho pohľadu zachovania týchto kapacít je to zaujímavá správa.“
„Akákoľvek sebestačnosť je len chiméra. Moderná výroba je obrovský, dlhý reťazec rôznych vstupov. Aj pri tomto hliníku síce budeme vyrábať hliník, ale tie vstupy, najmä teda oxid hlinitý alumina, sa musí dovážať, pretože to na Slovensku sa neťaží ani nespracováva.“
„Je to veľmi pravdepodobné. Naozaj tie hodiny už tikali, pretože v tejto výrobni museli byť udržiavané tie technológie pri živote už v podstate štyri roky. Museli sa tam udržiavať kľúčoví zamestnanci, čo samozrejme so sebou nieslo pomerne vysoké náklady. Takže naozaj by som povedal, že toto bol už jeden z posledných momentov, kedy sa mohlo rozhodnúť o tom.“
„Ono to nie je len schéma na podporu výroby hliníka. Ono je to schéma na podporu práve toho energeticky náročného priemyslu.“
„Lepšie by bolo, ak by európska energetická politika bola efektívnejšia a tie ceny elektriny boli nižšie. Ale realita je, aká je. Takže za mňa je to druhé najlepšie riešenie.“
„Tie zmluvy sú na 10 rokov, čiže máme istú mieru, nechcem povedať, že istoty, ale nejakého odhodlania, nazvime to, aby tá výroba trvala aspoň 10 rokov.“
Celý článok zo dňa 1.7.2026 si môžete prečítať na Noviny, tu.
Lacné priemyselné body pre koalíciu
Martin Vlachynský, INESS:
„Trvalo to napokon päť rokov a tri vlády, ale zmena nakoniec nastala. Vláda schválila zásadné navýšenie schémy kompenzácií nepriamych nákladov uhlíka. Slovalco aj OFZ obnovia výrobu. Zdá sa to také jednoduché. Prečo to teda trvalo tak dlho a prečo bývalé vlády nechali ležať takýto politický kapitál na stole? Klimatická politika EÚ zahŕňa aj emisné povolenky, ktoré však okrem iného zdražujú elektrickú energiu. Nezamýšľaným dôsledkom je tak aj to, že elektrifikované nízkoemisné podniky (ako je napríklad hlinikáreň) majú pre drahú elektrinu v EÚ zhoršenú konkurencieschopnosť. Aby sa tento neželaný dôsledok zmiernil, EÚ umožňuje štátom využiť peniaze získané z predaja emisných povoleniek práve na pomoc takýmto podnikom. To, ktoré odvetvia sa môžu zapojiť, určujú pravidlá EÚ. Pointou však je, že musia byť výrazne elektrifikované a zároveň ohrozené mimoeurópskou konkurenciou.“
…
Celý komentár zo dňa 5.7.2026 si môžete prečítať na HN online, tu, alebo na INESS, tu.
Bývanie a Nehnuteľnosti
Menej ako polovica kupujúcich kupuje prvý byt, novostavbám kraľujú investori
Martin Vlachynský, INESS:
„Zároveň táto politika viedla k zníženiu mobility a dostupnosti bývania pre ľudí s nižšími príjmami. Regulácia zmenila štruktúru a pomery vlastníctva a nájmov (v prospech vlastníctva), ale nezmenila objem bývania.“
Celý článok zo dňa 2.7.2026 si môžete prečítať na Postoj, tu.
Zvrat na trhu s bývaním? Nájomné klesá a byty sa prenajímajú ťažšie, tvrdí Karpiš
Juraj Karpiš, INESS:
„Slovensko je podľa mňa už v recesii, ak neberieme do úvahy, čo ministri za európske peniaze budujú, vyhadzujú do vzduchu a potom zasa budujú. A to nie je dobrá správa pre vývoj cien nehnuteľností, ktoré sú ‚ustrelené‘ a už dnes sú ďaleko od nájmov.“
„Nájom na Slovensku je podivuhodne nízky, a to ako absolútne, tak aj v relatívnom vyjadrení k príjmom. Zároveň máme extrémne vysoké ceny nehnuteľností.“
„Bývať sa dá aj v cudzom. Tak ako si chlieb možno upiecť vo vlastnej piecke, možno ho aj kúpiť od pekára.“
„Možno to nie je náhoda, že Roman Kružliak nevedel štyri mesiace do svojho bytu nájsť nájomníka. Stalo sa mu to začiatkom tohto roka a možno ide o zmenu trendu.“
„To, čo posledných 20 rokov pôsobilo ako plus, môže dnes začať pôsobiť ako mínus.“
Celý článok zo dňa 2.7.2026 si môžete prečítať na Forbes, tu.
