Podľa Richarda Ďuranu z INESS by sa v prípade,
že sa nedosiahne celospoločenský úzus na jej zániku, mala minimálna mzda
regionalizovať. Povedal tak pre Hospodárske noviny dňa 7.7. 2010.
Existencia minimálnej mzdy spočíva na vratkých základoch.
Kým za posledné štyri roky, počas vlády Roberta Fica, si odborári dokázali vždy
presadiť jej zvýšenie, s nástupom novej vlády Ivety Radičovej si už takí istí
svojím úspechom byť nemôžu.
Stredopravý koaličný štvorlístok totiž už pred voľbami
avizoval, že inštitút minimálnej mzdy hodlá zmeniť, prípadne ho úplne zrušiť.
Skutočný osud minimálneho platu si však v súčasnosti netrúfa odhadnúť ani
budúci minister práce a podpredseda SaS Jozef Mihál. "Názor našej strany zostáva
nemenný. Ide však o takú závažnú tému, že si bude vyžadovať diskusiu nielen s
koaličnými partnermi, ale aj so zamestnávateľmi a s odbormi.“ SaS pritom už
dlho hovorí o zrušení mzdového minima.
Keď nie zrušiť, tak rozlíšiť
K zániku minimálnej mzdy, ktorá dnes predstavuje okolo 307 eur, sa
prikláňajú aj ostatní koaliční partneri. Podmienkou však je celospoločenská
dohoda. "Myslím si, že Slovensko nie je na to pripravené. Ide o veľmi
citlivo vnímanú vec, ktorá má u nás tradíciu a prikladá sa jej veľká
dôležitosť. Pritom inštitút minimálnej mzdy v mnohých krajinách vôbec
nepoznajú,“ hovorí podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Podľa neho by sa s ňou v
každom prípade malo niečo robiť. Jedným z riešení by mohlo byť rozlíšenie jej výšky
podľa sektorov. "Celoplošné zvýšenie minima totiž znamená trebárs pre
krajčírky často stratu práce, kým napríklad pre informatikov nemá žiadny
význam,“ vysvetľuje. Podpredseda KDH Anton Marcinčin sa prikláňa k názoru, že
asi by bolo lepšie na minimálnu mzdu úplne zabudnúť. Základné minimálne platové
tarify totiž rieši aj kolektívne vyjednávanie. "Nehovoriac o tom, že by to
pomohlo vytvoriť nové pracovné miesta. Pripravovaná odvodová reforma by tomu
ešte pomohla.“
Podľa analytika
Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Richarda Ďuranu by sa v
prípade, že sa nedosiahne celospoločenský úzus na jej zániku, mala minimálna
mzda regionalizovať. V praxi to znamená, že každý región by mal inú výšku
minima, podľa svojej ekonomickej sily a situácie. "Je predsa nezmysel, že
v Bratislave je minimálna mzda rovnaká ako v Michalovciach. V slabých regiónoch
by mala byť nižšia, aby sa firmám oplatilo tých ľudí zamestnať.“
Odbory sú zásadne proti
Veľké slovo pri určovaní osudu minimálneho možného zárobku však budú mať aj
zamestnávatelia a odbory. Kým tí prví majú rovnaký názor ako súčasná koalícia a
ekonómovia, odborári svoj "klenot“ chcú ochrániť a dokonca ešte v tomto
roku rokovať o jeho zvýšení. "Sme zásadne proti zrušeniu minimálnej mzdy.
Dnes je to na hodinu 2,40 eura. Čistá minimálna mzda predstavuje len o 34 eur
viac ako životné minimum. Musí sa oplatiť chodiť do práce,“ argumentuje
prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Podľa neho treba
určite o tejto téme diskutovať. O koľko by mal minimálny plat v tomto roku
stúpnuť, nekonkretizoval.
"Samozrejme, uvedomujeme si politické a spoločenské
súvislosti,“ reagoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
"Aj tak si myslíme, že ideálne riešenie je zrušiť minimálnu mzdu. Budeme
však radi, ak sa o tom začne aspoň diskutovať.“ Zamestnávatelia budú v tomto
roku presadzovať, aby minimum zostalo na rovnakej úrovni.
