Radovan Ďurana z INESS komentoval pre .týždeň
dňa 16.8. 2010 návrhy na hľadanie úspor vo verejných financiách.
Z ministerstva financií presakujú prvé informácie o šetrení
v štátnej správe, aby sa mohla zaplátať diera v štátnom rozpočte. Aké veľké budú musieť byť úspory a kde sa
dajú nájsť?
Ak by mal Ivan Mikloš
voľné ruky pri šetrení, bez Ivety Radičovej a KDH ako bŕzd v pozadí a bez Smeru
v opozícii, mohol by sa inšpirovať publikáciou INESS a Konzervatívneho
inštitútu Úspory a zdroje verejných financií, ktorá hovorí o úsporách na roku
2009. Spoluautori štúdie Peter Gonda a Radovan Ďurana vypočítali, že v roku
2009 by sa dalo usporiť až 50 miliárd korún, čo je viac ako 1,8 miliardy eur.
Kde autori videli najväčšie rezervy?
Stovky miliónov eur by sa dalo ušetriť v zoštíhlení štátnej
správy, v znížení výdavkov na verejné obstarávanie, v racionalizácii samospráv,
vo valorizácii dôchodkov len podľa miery inflácie či v transformácii štátnych
príspevkových a rozpočtových organizácií. Ďalšie desiatky miliónov eur by sa
dali ušetriť aj zlúčením ministerstiev, obmedzením dotácií pre stratové štátne
firmy a farmárov, znížením prídavkov na deti, zrušením podpory stavebného
sporenia, vianočného dôchodku, ale aj zrušením financovania cirkví zo štátneho
rozpočtu. Samozrejme, veľa z týchto škrtov je v súčasnosti politicky
nepriechodných.
Inšpirovať by sa vláda mohla aj projektom Reformnavlada.sk
Konzervatívneho inštitútu a Nadácie F. A. Hayeka. Ich dokument Programové
vyhlásenie reformnej vlády: sprievodca pre zodpovedných politikov na ceste k
slobodnejšej spoločnosti a štíhlejšiemu štátu je zaujímavým čítaním. Autori v
ňom tvrdia, že je možné ušetriť viac, ako avizuje minister financií. Navrhujú
napríklad redukovať výdavky na objem miezd a tovarov a služieb ústrednej správy
o viac ako 30 percent, zníženie výdavkov na administratívu zrušením a
zredukovaním kompetencií a agendy ministerstiev a iných inštitúcií verejnej
správy (nielen FNM) či neposkytovaním vládnych „podpôr“ poľnohospodárom a iným
podnikateľom (okrem záväzkov vyplývajúcich zo vzťahu k EÚ). Uskutočnia sa však
aspoň niektoré úsporné opatrenia? Bude sa šetriť systematicky alebo iba
jednorazovo, a ktoré rezorty si to odskáču najviac?
.kedy a koľko
Podľa vyjadrení ministra financií sa šetriť v tomto roku už
veľmi nedá, pretože na väčšinu úspor treba zmeniť zákony a tie budú účinné až
od budúceho roka. V budúcom roku sa vraj dá ušetriť asi 1,66
miliardy eur čo je 2,5 percenta HDP. Je táto suma reálna? Radovan Ďurana, analytik INESS, pripomína, že plán usporiť skoro 1,7
mld. eur neznamená, že sa o toľko musia znížiť výdavky štátu. Ak sa
hospodárstvu bude dariť a rast HDP bude vyšší ako rast výdavkov, tak dôjde aj
k znižovaniu deficitu.
Čo teda treba urobiť najskôr?
„Prvoradé je všetko, čo súvisí s rozpočtom, teda prijať
daňové zákony a zákony vzťahujúce sa na zdravotné a sociálne poistenie. Malo by
byť v nich zapracované najmä odstránenie výnimiek v daniach a odvodoch,“ hovorí
Mikloš. O radikálnejšom kroku, teda zvýšení daní, sa síce uvažovalo v
súvislosti so zjednotením sadzieb DPH, ale tie úvahy stopla premiérka už
v zárodku.
Peter Gonda, ekonóm Konzervatívneho inštitútu, hovorí, že
razantné konsolidačné kroky sú nevyhnutné už v tomto roku, ale zvyšovanie daní
by nemali obsahovať. Argumenuje tým, že príjem z nich by len čiastočne zaplátal
dieru v rozpočte na úkor vyššieho daňového zaťaženia. A to minister financií
sľubuje nezvyšovať, lebo vie, že by tým nepotešil nielen zamestnancov, ale aj
zamestnávateľov. Ani šetriť na ľuďoch znižovaním príspevkov na deti, dôchodkov
či sociálnych dávok terajšia vláda veľmi nechce. Pokusy ministra práce Jozefa
Mihála boli zmietnuté zo stola. Riešiť neudržateľný prvý dôchodkový pilier a
znižovať zásluhovosť v ňom bude vláda musieť spraviť. Gonda tvrdí, že nestačí
iba redukovať verejné výdavky, ale aj aktíva štátu, teda privatizovať.
Privatizácia by priniesla nielen zmenu k vlastníckej zodpovednosti, ale aj
zdroje na financovanie verejného dlhu a rastúcej diery v dôchodkovom systéme.
.zeefektívnenie a zlučovanie
Ivan Mikloš vyhlásil, že vláda a štát budú v prvom rade
šetriť na sebe. Vo vzduchu lieta zatiaľ číslo desať percent. O toľko by mali
jednotlivé rezorty na budúci rok skresať svoje bežné výdavky, ale aj mzdy.
Skresať svoje platy o desatinu by mali aj poslanci a členovia vlády. Ďurana odhaduje, že ten krok by mohol
priniesť do rozpočtu asi 350 miliónov eur. Vláda chce robiť aj
transparentnejšie verejné obstarávania, pretože vďaka prehľadnejším tendrom
možno získať väčšie peniaze. Mikloš vidí vyššie príjmy napríklad v
transparentnom predaji emisií.
Na druhej strane
Ďurana neverí, že zmeny vo verejnom obstarávaní prinesú významné úspory.
„Aby sa dosiahla miliarda eur úspor, treba šetriť aj na transferoch, teda na
sociálnych dávkach,“ dodáva analytik. Oslovení odborníci zhodne tvrdia, že
v neprehľadnom a neefektívnom sociálnom systéme je veľký potenciál úspor.
Plytvanie vidia napríklad v poskytovaní dávok štátnej podpory bez ohľadu na
príjem alebo v podpore stavebného sporenia. Problém je v tom, že úspory
na tomto citlivom mieste nie sú veľmi populárne.
Sporiť sa dá aj v zoštíhlení a zefektívnení fungovania
štátnej a verejnej správy. Rušiť či zlučovať ministerstvá chcela už bývalá
vláda, ale robila to skôr naoko ako reálne. Aj napriek kríze a sľubom, že zníži
počty štátnych úradníkov o 20 percent, ich počet rástol alebo sa iba
presťahovali z jednej budovy do druhej. Nová vláda sa zatiaľ na tomto poli
nepochlapila. Jedno zrušené ministerstvo (životného prostredia) obnovila a
rezortu dopravy dala viac právomocí, ktoré bude musieť vykonávať aj viac ľudí.
Priestor na šetrenie je v obmedzení duplicitných úloh, ktoré ministerstvá
robia, ako napríklad v správe nehnuteľností. „Už Počiatek plánoval zavedenie agentúry centrálnej správy
nehnuteľností, ale neprešlo mu to,“ pripomína Ďurana.
.tajnosti
O konkrétnych číslach a plánoch úspor ešte jednotlivé
ministerstvá, ktoré .týždeň oslovil, nechcú hovoriť. Rezort obrany napríklad
zastrešuje nielen vojakov, ale aj zdravotníctvo, výskum, školstvo, šport či
kultúru. Šetriť sa dá zrejme v každej z nich. Richard Šümeghy, hovorca
ministerstva, hovorí, že prijatie opatrení v každej tejto oblasti si vyžaduje
dôkladnú prípravu a analýzu a nepovažuje za vhodné poskytovať bližšie
informácie. Rezorty teraz pripravujú návrhy úsporných opatrení na druhý polrok
2010, ktoré majú predložiť rezortu financií do konca augusta. To potom predloží
správu o stave verejných financií, kde bude podrobnejšie rozoberať úsporné
kroky. Konkrétnejšie plány na šetrenie zatiaľ prezradil iba rezort financií a
ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Ministerstvo financií plánuje ušetriť desať miliónov eur
zefektívnením fungovania Štátnej pokladnice. Ako? „Agentúra pre riadenie dlhu a
likvidity bude mať možnosť využívať voľné prostriedky z pokladnice na
prefinancovanie deficitu, čo bude lacnejšie ako požičiavanie si na trhoch,“
vysvetľuje Mikuláš Gera, vedúci oddelenia komunikácie. Na výdavkoch sociálneho
rezortu majú vysoký podiel štátne sociálne dávky, výdavky sociálnej pomoci a
nástroje aktívnej politiky trhu práce na podporu rastu zamestnanosti.
Preto sú možnosti šetrenia v rezorte dosť obmedzené. Šetrenie je v súčasnosti
zamerané na výdavky na tovaroch a službách. „Chceme optimalizovať nákupy tým,
že budeme nakupovať menej a lacnejšie,“ uvádza Andrea Devánová z mediálneho
odboru.
Isté predstavy o šetrení má vo svojom rezorte
pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja aj Zsolt Simon.
Chce prehodnotiť všetky verejné obstarávania a od niektorých záväzkov plánuje
odstúpiť. Koľko tým ušetrí, si netrúfol povedať. A nespomenul ani, či potom
nestúpnu náklady na právnikov. Obrovské úspory sa isto skrývajú v neefektívnom
zdravotníctve. Preniknúť do tajov zadlžovania nemocníc a zmeniť praktiky
predražených nákupov nebude ľahké. Pomôcť by mohla avizovaná premena štátnych
nemocníc na akciovky. Ak by štát nemusel každoročne nalievať do zadlžených
nemocníc peniaze, štátnej kase by sa uľavilo.
V rezorte dopravy sú rezervy vo financovaní predražených PPP
projektov. Ján Figeľ tvrdí, že by sa mohlo usporiť na lacnejších bankových
úveroch, znížení zisku investorov a zlacnení stavebných nákladov. Na
ministerstve vnútra ešte analyzujú staré zmluvy a hľadajú rezervy. Šetriť na
personále, teda prepúšťať policajtov, asi rezort nebude, pretože v niektorých
regiónoch ich je stále nedostatok. Zdroj z ministerstva tvrdí, že aj rozpočet
rezortu je poddimenzovaný o 1,5 miliardy. Úspory vidí iba v obmedzení kapitálových
výdavkov alebo vo zvýšení príjmov z cien vydávaných dokladov. Vyťahovať ďalšie
peniaze z vrecka občanov vláda zrejme nedovolí.
.brzdy míňania
Či už budú úspory väčšie, alebo menšie, v prvom rade by mali
byť dlhodobé a systémové. „Mali by sa prijať ústavné ‚rozpočtové brzdy´ ako
napríklad povinnosť verejnej správy hospodáriť vyrovnane alebo prebytkovo,
limitovanie rozpočtovaných výdavkov odhadovanými príjmami či povinnosť použitia
prebytku hospodárenia a výnosov z predaja štátnych aktív iba na krytie
verejného dlhu a dôchodkovej reformy,“ hovorí Gonda. Ak by sa napríklad
zlúčili rôzne regulačné úrady (Protimonopolný úrad a Úrad pre verejné
obstarávanie, ale aj iné) alebo štátne podporné agentúry ( SARIO a SACR), bolo
by to dobré riešenie, ale iba vtedy, ak by sa činnosť nového úradu naozaj
zefektívnila. Úspory by sa dali urobiť aj komunálnou reformou. Platiť armádu
starostov a miestnych poslancov nie je dlhodobo možné.
.jozef Ryník
.týždeň,
16.8. 2010, číslo 33/2010
