Ešte sme sa nedozvedeli, kde a koľko chce vláda
ušetriť, ale už boli predstavené konkrétne návrhy, o koľko budeme musieť
zaplatiť štátu viac. To, že k návrhom sa ešte nevyjadrila ani premiérka, ani
koaličná rada, teraz nie je podstatné.
Návrhy odrážajú myšlienkové nastavenie dvoch
najdôležitejších ministrov kabinetu. Ministrov, ktorí majú v popise práce
navrhovať, koľko štát zoberie občanom peňazí.
Vláda míňa viac, ako občania zaplatia na daniach. Len vysoký
deficit dáva do rovnováhy tieto strany rovnice. Riešenie je preto pochopiteľne
možné na obidvoch stranách. Mohlo by sa zdať, že „spravodlivé" by malo byť
zvýšiť príjmy a znížiť výdavky. No nemusí to tak byť.
Nad pomery
Stačí sa pozrieť na vývoj za uplynulých päť rokov.
Konsolidované výdavky verejnej správy vzrástli takmer o 50 percent.
Pritom priemerná mzda vzrástla o necelú tretinu. Ficova vláda popustila už i
tak voľné opraty míňania predchádzajúcej vlády. Žijeme si nad pomery. Výdavky
štátu sú o jednu celú DPH vyššie, ako v súčasnosti platíme.
Zámerne píšem „žijeme si", pretože vysoké výdavky štátu
nespôsobuje len neefektívna verejná správa. Za vysokým deficitom stojí najmä
rast výdavkov na dôchodky, zdravotníctvo, ale aj dávky občanom.
Máme sociálny systém, ktorý vypláca dôchodky vyššie ako
tisíc eur a každoročne ich valorizuje nad rámec inflácie, máme prídavky na
deti, ktoré posielame ich rodičom s miliónovými príjmami. Platíme
množstvo agentúr, ktoré vykonávajú nepotrebné úlohy, stratové štátne podniky,
ktoré aj v dobrých rokoch neprežijú bez dotácií, či množstvo predražených
obstarávaní.
Obrovské množstvo výdavkov, ktorých zrušenie by sa nedotklo
sociálne odkázaných skupín a nezmenilo by to snahu a motiváciu ľudí pracovať a
platiť odvody. Práve naopak, ich odstránenie by vytvorilo priestor súkromnej
iniciatíve a upravilo verejné výdavky tak, aby zodpovedali sume, ktorú štát
odoberá obyvateľstvu.
Veľa peňazí, málo muziky
Predložené návrhy zvyšujú množstvo peňazí, ktoré štát berie
občanom. Ak opatrenia prepočítame na pracujúceho, každý z nás zaplatí za
rok v priemere o vyše 170 eur viac. Takýto postoj v podstate ospravedlňuje rast
výdavkov štátu o 400 miliónov eur.
Poskytuje však štát kvalitnejšie služby v tejto hodnote, za
ktoré by sme si mali priplatiť? Mali by sme si priplatiť na daniach, pretože
chceme stavať predražené diaľnice, pretože poskytujeme každému, bez ohľadu na
výšku príjmu, príspevok pri narodení prvého či tretieho dieťaťa?
Pri odpovedaní na túto otázku je potrebné si uvedomiť ďalší
faktor. Najväčšiu sumu z navrhovaných zmien zaplatia podnikaví živnostníci alebo
vysokokvalifikovaní zamestnanci s vyššími príjmami. Mali by sme zvyšovať
dane a odvody ľuďom, ktorí majú podstatnú zásluhu na zvyšovaní produktivity
hospodárstva, navyše, v čase, keď hospodársky rast je neistý, a zahraničie
dokáže konkurovať výhodnejšími podmienkami?
Netreba zabúdať, že títo pracujúci už teraz zaplatia
polovicu daní z príjmov. Budú platiť odvody zo sumy päťnásobku priemernej mzdy,
pritom náš (zle nastavený) dôchodkový systém im prizná dôchodok len do výšky
trojnásobku. To isté platí pre živnostníkov, ktorým nielenže klesnú paušálne
výdavky, ale ešte sa zdvihne aj vymeriavací základ na výpočet odvodov, a to
radikálne takmer o 50 percent.
Najľahší cieľ
Pritom spoločným menovateľom týchto opatrení je údajne
vyššia spravodlivosť odvodového a daňového systému. Áno, výnimky sú neprehľadné
a navádzajú na špekulácie. No snaha o „spravodlivosť" by nemala zatieniť
skutočné problémy, ktorým vláda čelí a priznáva ich aj vo svojom vyhlásení. Tým
je vysoké odvodové zaťaženie zamestnancov a nie nízke zaťaženie živnostníkov.
Riešenie vlády? Namiesto znižovania výdavkov Sociálnej
poisťovne s cieľom znižovať sadzby, vláda odvodové zaťaženie ešte zvyšuje.
Týmito opatreniami nepomôže ani zamestnancom, ani nezamestnaným, ktorých rady
skôr rozšíri.
Podľa zverejnených návrhov môžeme povedať, že vláda si
vybrala najľahší cieľ. Namiesto razantných škrtov vo výdavkoch či nepopulárneho
zvyšovania DPH, ktorej zvýšenie by v menšej miere postihlo ekonomickú aktivitu,
ministri navrhujú zvyšovať dane a odvody skupinám ľudí, ktorí do veľkej miery
určujú, aký veľký koláč na rozdelenie sa upečie.
Radovan Ďurana
(Autor je analytik INESS)
