Richard Ďurana z INESS spochybnil v článku
pre Trend zpo dňa 28.9. 2010 tvrdenie
ministerstva hospodárstva o tom, že rast minimálnej mzdy nemá vplyv na
nezamestnanosť.
Vláda
bude zvyšovať minimálnu mzdu. O 3%, v absolútnom vyjadrení
o 9,3 eura mesačne. „Relevantný vzťah medzi rastom minimálnej mzdy a
vývojom miery nezamestnanosti dosiaľ nebol preukázaný,” uvádza rezort práce k
návrhu na zvýšenie minimálnej mzdy, o ktorom by mala budúci týždeň rokovať
Hospodárska a sociálna rada SR.
Zvyšovanie minimálnej mzdy nemusí nutne zvyšovať nezamestnanosť, jej efekt
sa môže premietnuť „len“ do zníženia zamestnanosti (ide o dve rôzne
ekonomické kategórie). O tom, že dôsledok je tak či onak negatívny
a že inštitút minimálnej mzdy sám o sebe pracovnému trhu škodí
a nepomáha, písalo pomerne veľa autorov (zoznam napríklad tu).
Neumark a Wascher, ktorí publikujú asi najkomplexnejšie štúdie
o minimálnej mzde, publikovali viacero článkov, jeden z posledných
z roku 2006 je napríklad tento.
Z abstraktu:
… Často prezentované tvrdenie, že súčasný výskum nepodporuje tradičný
pohľad, že minimálna mzda znižuje zamestnanosť nízko príjmových zamestnancov,
je jasne nesprávne….
…Zo štúdií, ktoré poskytovali najzreteľnejšie dôkazy, takmer všetky
poukazovali na negatívne efekty minimálnej mzdy na zamestnanosť, tak ako pre
Spojené štáty americké, tak i pre veľa ďalších krajín…
Z nášho prehľadu vyplývajú dva dôležité závery:
Za prvé, bolo len veľmi málo – ak vôbec nejaké – štúdie, ktoré by
prinášali presvedčivý dôkaz o pozitívnom dopade minimálnej mzdy, a to
najmä pri štúdiách, ktoré sa zameriavali na širšie skupiny (teda nie je úzko
vymedzené odvetvie), pri ktorých kompetitívny model predpovedal negatívny dopad
na zamestnanosť…
Za druhé, štúdie, ktoré sa zameriavajú na najmenej kvalifikované skupiny
zamestnancov poskytujú pomerne zdrcujúci dôkaz o negatívnych dopadoch na
tieto skupiny.
My sme sa minimálnej mzde venovali veľa krát, napríklad
aj tu.
Richard Ďurana
eTrend,
blogový príspevok, 28.9. 2010
