Priestor na reformy a radikálne znižovanie rozsahu
a vplyvu verejnej správy existuje. Vyžaduje však ochotu kriticky analyzovať
podstatu štátom poskytovaných služieb a transferov, vďaka čomu sa na Novom
Zélande podarilo zredukovať cenu štátu a zvýšiť produktivitu ekonomiky bez
ohrozenia sociálne odkázaných skupín, uviedol Radovan Ďurana z INESS pre
Hospodárske noviny dňa 8.10. 2010.
Úspešných reforiem verejnej správy nie je vo svete veľa, no
pár podarených sa nájde. Asi najznámejší je príklad z Nového Zélandu v 80.
rokoch, keď prepustili desaťtisíce štátnych zamestnancov a verejný sektor
neutrpel, ale naopak, začal fungovať efektívnejšie.
Načo sú dobré ministerstvá
„Keď sme s týmto procesom začínali, na ministerstve dopravy bolo 5 600
zamestnancov, a keď sme skončili, bolo ich 53 a rovnako dopadla aj štátna lesná
služba, kde bolo pred reformou zamestnaných 17-tisíc ľudí. Po ozdravení ich tam
ostalo pracovať iba sedemnásť,“ hovorí bývalý minister práce a imigrácie na
Novom Zélande Maurice. P. McTigue. Väčšina prepustených ľudí pritom o svoje
živobytie neprišla, ale služby, ktoré pôvodne robil štát, sa presunuli do
súkromného sektora s vyššou efektivitou. „Keď som po niekoľkých mesiacoch
stretol pracovníkov v lesnom hospodárstve, po tom čo stratili prácu v štátnej
správe, boli v podstate šťastní a povedali mi, že teraz zarábajú asi trikrát
viac,“ dodáva McTigue. A pravdepodobne nikoho veľmi neprekvapí, že produktivita
práce týchto ľudí vzrástla približne o 60 percent.
Pre reformu bolo kľúčové, že sa uskutočnila až po tom, ako
si štát spravil dôsledné audity svojich procesov. Prvá otázka, na ktorú museli
ministerstvá pri interných auditoch odpovedať, sa týkala ich úlohy v štáte, a
druhá, na čo sa zamerali, bola, čo by mal štát v tejto oblasti urobiť.
Výsledkom racionalizačných opatrení bolo, že počet ľudí zamestnaných v štátnej
správe klesol o 66 percent. Zároveň sa podarilo naštartovať ekonomiku, ktorá
bola pred reformou v zlom stave a rozpočtové prebytky sa použili na splácanie
dlhu, ktorý klesol zo 63 percent na 17 percent HDP.
Úrady musia aj zanikať
Ďalším dôležitým momentom bolo, že štát mal odvahu nielen prepustiť ľudí, ale
niektoré úrady úplne zavrieť. Tak napríklad skončilo aj ministerstvo, ktorému
šéfoval práve jeden z reformátorov McTigue. Po tom, ako sa ministerstvo práce a
imigrácie postupne zbavilo všetkých ľudí a ostal iba minister, ho v roku 1988
zavreli. Rovnaký osud postihol viac ministerstiev, ktoré sa ukázali ako
nadbytočné.
„Priestor na reformy
a radikálne znižovanie rozsahu a vplyvu verejnej správy existuje. Vyžaduje však
ochotu kriticky analyzovať podstatu štátom poskytovaných služieb a transferov,
vďaka čomu sa na Novom Zélande podarilo zredukovať cenu štátu a zvýšiť
produktivitu ekonomiky bez ohrozenia sociálne odkázaných skupín,“ hovorí
nanalytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne šúdie Radovan Ďurana.
Peter Podstupka
Hospodárske
noviny, 8.10. 2010
