O základných zisteniach diskusného fóra, ktoré
INESS organizoval dňa 12.10. 2010, informoval dňa 18.10. 2010 aj portál Aktuálne.sk.
Radovan Ďurana z INESS komentoval hlavné body, kvôli ktorým sa zrejme
nevyhneme pokračovaniu dôchodkovej reformy.
Bratislava – Demografický vývoj je neúprosný. Žijeme
dlhšie, rodí sa menej detí. Súčasný dôchodkový systém potrebuje ďalšie zmeny,
inak to štát finančne neunesie.
Rok 2050 sa zdá príliš ďaleko. Je to však rok, kedy budú
dnešní dvadsiatnici postupne odchádzať na penziu. Ak sa v dôchodkoch nič
neudeje, môže Slovensko o 40 rokov zbankrotovať.
Aj tento
názor odznel na diskusnom fóre Inštitútu ekonomických a spoločenských
analýz (INESS). Na fóre sa hovorilo o tom, či Slovensko potrebuje druhé kolo
dôchodkovej reformy. Odpoveď? Potrebuje.
Ak sa nič nespraví
Vplyvu demografického vývoja na verejné financie sa venuje
aj ministerstvo financií.
Rezort konštatuje, že ak sa do roku 2050 neurobia žiadne
opatrenia, deficit sa kvôli demografickému vývoju vyšplhá takmer na 14 percent
a dlh na 170 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
"Znamená to kolaps verejných financií. Keby sa toto
malo naplniť, Slovensko zbankrotuje a roku 2050 sa ani nedožijeme,"
komentoval to na fóre riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy
(INEKO) Peter Goliaš.
Nebyť druhého piliera, deficit by sa o 40 rokov vyšplhal až
17,6 percenta HDP.
Analytik INESS
Radovan Ďurana to ale nevidí až tak katastrofálne. "Je pravda, že
kumulovanie deficitov môže spraviť dlh 170 percent, ale zároveň niekto môže
povedať, zostavme rozpočet prebytkový a ten prebytok budeme každoročne dávať na
bilanciu Sociálnej poisťovni," vysvetľuje analytik.
Slovensko v porovnaní so susedmi
Slovensko má v
porovnaní s okolitými krajinami mladých dôchodcov, podčiarkuje Ďurana.
Ženy by síce mali
podľa zákona odchádzať do dôchodku, keď majú 59 rokov, a muži vo veku 62 rokov,
v skutočnosti odchádzajú skôr. V priemere vtedy, keď dosiahnu 57,8 rokov. V
porovnaní s ostatnými krajinami V4 tak chodíme do penzie najmladší.
Okrem toho, že máme
mladých penzistov, odchádzajú na odpočinok s nižším počtom odpracovaných rokov
ako napríklad Česi. Slováci pracujú v priemere 40 rokov, čo je oproti Čechom o
štyri roky menej.
Ďurana pripomína, že
v pomere k priemernej mzde máme jedny z najvyšších dôchodkov v OECD.
Čo s tým?
Už v súčasnosti dôchodky enormne zaťažujú štátny rozpočet.
Ďurana upozorňuje na
to, že zhruba o dva roky nastane zlom, na dôchodok začne chodiť viac ľudí, ako
ich bude vstupovať na trh práce. O päť rokov bude pritom o stotisíc viac
dôchodcov ako pracujúcich.
Situáciu by vyriešila
aj vyššia pôrodnosť či zamestnanosť, ale aj rast počtu migrantov. "Môžeme
si povedať, že o 50 percent zvýšime pôrodnosť, ale prakticky je to
realizovateľné veľmi ťažko," povedal Ďurana.
Imigrácia by sa
musela podľa neho zvýšiť veľmi výrazne, taký enormný záujem však zo strany
prisťahovalcov o Slovensko nie je.
Viktor Novysedlák z Inštitútu finančnej politiky upozorňuje,
že na vyriešenie problému s dôchodkami musí byť široká politická dohoda.
Dôchodkový systém sa totiž podľa neho stanovuje pre
generácie, nie je preto dobré, ak jedna vláda nastolí isté zmeny a nasledujúci
kabinet sa rozhodne pre iné riešenie problému.
Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku
Ďurana pripomína aj
to, že "dôchodková otázka" páli viaceré európske krajiny. Mnohé
počítajú so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, okrem Slovenska.
Odborníci sa ale zhodujú, že zvyšovaniu veku odchodu do dôchodku sa nevyhneme.
Podľa Petra Goliaša je do roku 2040 potrebné postupne
predĺžiť dôchodkový vek na 65 rokov a valorizáciu dôchodkov znížiť na úroveň
inflácie. Do roku 2100 by sa podľa INEKO mal dôchodkový vek predĺžiť na 70
rokov a zároveň znížiť dôchodky z prvého piliera zhruba o pätinu.
Novysedlák upozorňuje, že pri predlžovaní veku odchodu do
dôchodku by bolo dobré sa pozrieť, do akého veku budú ľudia schopní aktívneho
života.
Aktuálne.sk,
18.10.2010 | Stanislava Luppová
