Optimálne by však bolo, keby neexistoval nijaký
záchranný mechanizmus, povedal pre SME dňa 3.11. 2010 Juraj Karpiš z INESS.
Keďže dohoda už existuje, nový mechanizmus by mal podľa neho zahŕňať riadený
bankrot. Myslí sa pod ním napríklad zníženie úrokov či predĺženie splatnosti. Mal
by obsahovať aj potrestanie veriteľov formou zníženia splatnej istiny. Inak
bude krízový mechanizmus fungovať ako nástroj obhajovania hlavne záujmov
veriteľov, dodal.
Nový trvalý euroval má pomôcť znížiť riziko
obdobných problémov, akými teraz prechádza Grécko. Ak už má byť, jeho súčasťou
má by podľa ekonómov riadený bankrot.
BRATISLAVA. Na otázku, čo nahradí
o tri roky doterajší záručný mechanizmus v hodnote 750 miliárd eur, takzvaný
obranný val, dal čiastočnú odpoveď bruselský summit.
Nahradí ho trvalý mechanizmus,
ktorý bude zakotvený v legislatíve Európskej únie. Dohoda je zatiaľ taká,
že jeho súčasťou majú byť súkromní investori, Medzinárodný menový fond a
stanovia sa striktné podmienky fungovania.
Nemeckej kancelárke Angele
Merkelovej sa podarilo presadiť, aby sa mierne upravila prácne dohodnutá
Lisabonská zmluva. Cestu k tomu jej otvorila skoršia dohoda o ústupkoch
Francúzsku.
Má ísť však iba o zmeny,
ktoré si vynúti stály krízový mechanizmus. Návrh má do decembrového summitu
pripraviť prezident Európskej rady Hermann Van Rompuy.
Nový formát
Podľa Slovenska by mal inovovaný
euroval obsahovať pravidlá riadeného bankrotu, povedal hovorca premiérky Rado Baťo.
Problém by teda primárne mala
riešiť dlžnícka krajina a jej veritelia. Každá krajina si však môže pod trvalým
mechanizmom predstavovať niečo iné.
„Ak má byť jeho základom riadený
bankrot, potom je to civilizované riešenie, ako prinútiť niektoré krajiny k
disciplíne vrátane Slovenska,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. No ak by malo
ísť zase o nejaké záruky, podporovalo by to morálny hazard.
Práve toho sa obávajú viacerí
ekonómovia. „Jediná cesta, ako z toho von, je pohroziť krajinám rozštiepením
eurozóny,“ myslí si analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
„Optimálne by však bolo, keby neexistoval nijaký záchranný
mechanizmus,“ hovorí analytik inštitútu INESS Juraj Karpiš. Keďže dohoda už
existuje, nový mechanizmus by mal podľa Karpiša zahŕňať riadený bankrot. Myslí
sa pod ním napríklad zníženie úrokov či predĺženie splatnosti.
„Mal by obsahovať aj potrestanie veriteľov formou zníženia
splatnej istiny. Inak bude krízový mechanizmus fungovať ako nástroj obhajovania
hlavne záujmov veriteľov,“ povedal Karpiš.
Výnosy dlhopisov vyskočili
Práve jemu pripisujú niektorí
ekonómovia rast výnosov dlhopisov Španielska, Grécka, Portugalska či Talianska.
Investori sa mali zľaknúť, že trvalý euroval zvýši riziko bankrotu niektorých
krajín. Podľa Šichtařovej sa však rast výnosov už skôr predpovedal a čakalo sa
len na „spúšťací mechanizmus“.
Euro včera stálo už viac ako 1,40
amerického dolára. Na silnejšie úrovne ho viac ako trvalý euroval tlačí
očakávanie, že Fed dnes začne skupovať najmä americké štátne cenné papiere.
Nemecko na summite ustúpilo od
svojej požiadavky automatických sankcií pre rozpočtových hriešnikov. Taká bola
dohoda nemeckej kancelárky s francúzskym prezidentom Sarkozym. Nemecko
tiež ustúpilo od požiadavky, aby nedisciplinované krajiny stratili v rade
dočasne hlasovacie práva.
Pre Slovensko je zaujímavé aj to,
že únia bude zohľadňovať náklady na dôchodkovú reformu pri posudzovaní toho,
ako krajina dodržiava Pakt rastu a stability. Zároveň sa má pakt zmeniť tak,
aby mali krajiny priestor na penzijné reformy. Detaily majú byť známe v
decembri.
Marianna Onuferová
SME,
3.11.2010
