Všade je priestor na škrtanie – predovšetkým
tam, kde je iba obchodný záujem, nie verejný, povedal pre Hospodárske noviny
dňa 25.11. 2010 Radovan Ďurana z INESS. Ako dodal, každá inštitúcia, ktorá
vyvoláva otázky ohľadom financovania z rozpočtu štátu, si vyžaduje
osobitné riešenie.
Virtuózne výkony a
výnimočné sólové čísla. Tak sám seba definuje vojenský folklórny súbor Jánošík.
Ten funguje pod ministerstvom obrany. Za to, že 37 členov súboru derie dosky
pódií, dostali tento rok 600-tisíc eur. Už budúceho roka sa pritom Jánošík
možno nedožije. Pomyselnou "šibenicou“ mu bude šetrenie Radičovej vlády.
Nič im pritom nepomôže, ani to, že o sebe tvrdia, že ich prvoradým cieľom je
"splnenie očakávaní a preteplenie vzťahov.“
Vláda nedávno nariadila
ministerstvám, aby šetrili, kde sa dá. Jánošík na to doplatí minimálne
zoškrtaním, iní s istotou končia – napríklad Slovenský rozhlas a jeho zastaralé
vysielanie na krátkych vlnách."Prehodnocujeme viaceré možnosti,“ odpovedá
na otázku o možnom konci vojenských ľudových folkloristov hovorca rezortu
obrany Ivan Rudolf. Zrušenie Jánošíka nevylúčil. "Prebieha analýza. Ak
ostane zachovaný, určite nastanú škrty.“ O ďalšom osude súboru sa s nami včera
nechcel rozprávať nikto z jeho oficiálnych zástupcov.
Všade
je priestor na škrtanie – predovšetkým tam, kde je iba obchodný záujem, nie
verejný. To tvrdí Radovan Ďurana z inštitútu Iness, ktorý zostavil zoznam
vybraných položiek financovaných – podľa nich zbytočne – z rozpočtu štátu.
Jánošík sa v "blackliste“ nachádza. "Každá inštitúcia si však
vyžaduje osobitné riešenie,“ zdôrazňuje Ďurana.
Šetrenie pocíti aj
Slovenský rozhlas. Jeho zahraničné vysielanie na technologicky zastaralých
krátkych vlnách stálo štát len tento rok 1,1 milióna eur. Riaditeľka rozhlasu
Miroslava Zemková pre HN potvrdila, že na budúci rok sa už na krátkych vlnách
do zahraničia vysielať nebude. Vysielanie cez satelit či internetom
ostáva.
To, že treba obmedziť
toky zo slovenského rozpočtu smerom von, vláda potvrdzuje. "Ministertvo
financií nedávno prijalo dokument, ktorý nariaďuje ministerstvám hľadať
spôsoby, ako racionalizovať výdavky a odľahčiť štátny rozpočet,“ tvrdí Martin
Jaroš, hovorca rezortu. Uvažuje sa tiež o tom, čo by pre štát mohol lacnejšie
vykonávať súkromný sektor.
Do
súkromných rúk?
"Je na zvážení, či
by práca niektorých inštitúcií nebola efektívnejšia, ak by fungovali na
komerčnej báze. Na druhej strane je dôležité vedieť, aké funkcie tieto
inštitúcie vykonávajú,“ tvrdí o financovaní štátnych projektov Rastislav Janota
z konzultačno-poradenskej spoločnosti Allexis. Poukazuje pritom na ďalší
problém – možnú duplicitnosť v plnení úloh. Vladimír Baláž, prognostik
Slovenskej akadémie vied však vidí problém skôr v plytvaní v štátnych
zákazkách. "Štát platí mnoho nezmyselných vecí najmä cez tendre. Mrhanie
je skôr pri štátnych zákazkách,“ hovorí Baláž s tým, že peniaze vybrané z daní
majú mať svoj účel a financovanie rôznych organizácií veľkým zádrhom nie je.
"Sú veci, ktoré sa chápu ako prejav určitej úrovne národa,“ poznamenal
Baláž.
 |
František Kvarda
Hospodárske
noviny, 25.11.2010
