Zmena Lisabonskej zmluvy je nežiaduca a podporovala by morálny hazard, píše vo svojom článku zverejnenom na Finwebe dňa 20.4. 2011 Juraj Karpiš z INESS.
Zmena zmluvy o fungovaní EÚ musí byť ratifikovaná všetkými parlamentami, čiže ak neprejde v slovenskom, tak sa táto zmena zastaví. Rozhodnutie SaS považujem za správne. Zmena Lisabonskej zmluvy, ktorá by umožnila vznik stáleho fondu ESM, je nežiaduca a podporovala by morálny hazard a fiškálne čierne pasažierstvo v EÚ. Navyše by bola pre Slovensko, ktoré za vlastné reštrukturalizovalo nedávno banky, extrémne nevýhodná.
Existencia ESM umožní krajinám s nezodpovednou fiškálnou politikou a vplyvným finančným inštitúciám presúvať straty a riziko na daňových poplatníkov iných krajín, čo posilňuje morálny hazard v menovej únii a môže viesť k rastúcemu napätiu medzi jednotlivými členskými krajinami či nacionalistickým tendenciám. ESM a jeho úverové kapacity odčerpávajú zdroje súkromnému sektoru, zvyšujú náklady na jeho refinancovanie a znižujú tak budúci hospodársky rast. ESM predstavuje zásadný krok k fiškálnej centralizácii, ktorá nie je pre EÚ žiaduca, a ani nutná na dlhodobé fungovanie monetárnej únie.
Fiškálna centralizácia nemá oporu v hlasovaní európskych občanov. Vzhľadom na stav verejných financií niektorých európskych krajín, ktoré čerpajú alebo v budúcnosti budú čerpať z ESM pomoc, existuje reálna možnosť, že tieto záväzky nebudú schopné splácať a časť týchto nákladov preto cestou záruk padne na slovenských daňových poplatníkov. Takýto scenár je vzhľadom na nízku životnú úroveň na Slovensku v porovnaní s krajinami, ktoré profitujú z existencie ESM (periférne krajiny a krajiny, ktorých finančné inštitúcie v periférnych krajinách investovali) a fakt, že Slovensko už zo svojich zdrojov realizovalo nákladnú reštrukturalizáciu bankového sektora (náklady asi 10% HDP) a konsolidáciu verejných financií, nežiaduci a neobhájiteľný.
Vyššie dane vyplývajúce z potreby uhradiť náklady z uplatnených záruk znížia konkurencieschopnosť Slovenska a firiem na Slovensku pôsobiacich oproti ostatným novým členským krajinám, ktoré euro nezaviedli, a tým aj ekonomický rast a rýchlosť dobiehania životnej úrovne v starých členských krajinách.
Juraj Karpiš
analytik INESS
