Ak nedáme vyše 10% nášho HDP na záchranu európskych bánk, napadnú nás Maďari! Moment, nie. Turci! Prinajmenšom nám zastavia eurofondy, ktoré sa rozdeľujú v nástenkových tendroch a postavili na nohy slovenský turistický priemysel!
Takéto argumenty dnes počuť z úst doteraz profesionálnych euro-optimistov. Ľudí, ktorí pred zavedením eura nevideli na tomto politickom projekte jedinú chybičku a bublinu v Írsku považovali za pozitívny efekt eura. Pre kritikov hovoriacich o fiškálnom čiernom pasažierstve vďaka prehnitým základom v podobe Paktu stability a rastu mali len ironický úsmev. Tí istí ľudia, ktorí ešte pred rokom reči o existenčných problémoch eura považovali za lacné strašenie katastrofickými scenármi , dnes vytiahli svoje krištáľové gule a s vážnou tvárou hovoria o neodvratnej apokalypse v prípade, že budeme trvať na dodržiavaní pravidiel, za ktorých sme vstupovali do eurozóny. Dezinterpretujúc štúdiu banky, ktorej prežitie závisí od ďalších peňazí daňových poplatníkov, hovoria o tom, že nový euroval musíme schváliť. Euroval, ktorý bude slúžiť len ako figový list pre eskapády, ktoré už dávno robí Európska centrálna banka (z eurovalu I sa doteraz vyčerpalo ani nie 50 mld., ECB len za posledný mesiac nakúpila dlhopisy za vyše 70 mld. Eur). Je to jediné racionálne, progresívne, solidárne, možné riešenie. Herci zmenili masky s neuveriteľnou ľahkosťou.
No schválne, čo povedie k rastu nacionalistického napätia medzi krajinami s prípadnou hrozbou rozpadu únie skôr: ak si každý zaplatí svoje účty alebo ak sa dlhy poprehadzujú na iné krajiny? Nie, Európania nie sú pripravení na „fiškálnu centralizáciu“ (= spoločnú vládu). Francúz si nenechá dôchodok znižovať od Nemca. Byrokratmi a bankami horúcou ihlou ušitá dlhová únia s nasledujúcou vynútenou centralizáciou bez podpory obyvateľstva ako cesta k stabilnej únii naozaj nevyzerá.
Juraj Karpiš, analytik INESS
