Podľa Radovana Ďuranu z INESS poškodí bankový odvod slovenskú ekonomiku. Pokiaľ susedné krajiny tieto poplatky nezavedú, slovenský bankový trh bude menej atraktívny pre potenciálnych investorov, povedal pre Aktualne.sk dňa 19.10. 2011.
Vláda Ivety Radičovej sa tesne pred pádom dohodla, že dieru v štátnom rozpočte bude vykrývať aj špeciálnym bankovým odvodom vo výške 0,4 percenta z vybraných pasív.
Znamenalo by to, že Slovensko by malo druhú najvyššiu bankovú daň v Európe. Viac platia už len maďarské peňažné ústavy.
Opozičná strana Smer-SD by chcela banky u nás zdaniť ešte viac. Ak by sa presadil smerácky návrh, Slovensko by prekonalo aj Maďarsko a na Starom kontinente by sme mali najvyšší bankový odvod.
Vysoká daň v Maďarsku pritom spôsobila to, že sa do straty dostala väčšina tamojších bánk. Slovenská banková asociácia (SBA), ale aj analytici upozorňujú, že súčasný návrh špeciálneho odvodu môže nášmu bankovému sektoru uškodiť.
Jeden z najvyšších odvodov
Pôvodne vláda Ivety Radičovej plánovala zaviesť bankovú daň vo výške 0,2 percenta z vybraných pasív, na poslednú chvíľu sa však plány zmenili a ministri sa dohodli, že bankové domy pôsobiace na Slovensku zdania 0,4-percentnou sadzbou.
Ostatné európske krajiny platia desať- aj dvadsaťnásobne nižšiu daň než sa navrhuje na Slovensku.
Pre porovnanie: v Nemecku platia banky od 0,02 do 0,04 percenta z očistených pasív, vo Švédsku je to 0,036 percenta, v Rakúsku od 0,055 do 0,085 percenta, v Portugalsku od 0,01 do 0,05 percenta z vybraných pasív.
Najvyššiu daň majú Maďari
Vyššiu bankovú daň, ako sa navrhuje na Slovensku, majú momentálne len v Maďarsku, kde banky platia odvod do 0,53 percenta z aktív.
Strana Smer-SD pritom navrhuje ešte vyšší bankový odvod, a to vo výške 0,7 percenta z vybraných pasív, čo by malo podľa predsedu Smeru Roberta Fica do štátneho rozpočtu priniesť 189 miliónov eur.
Ak by prešiel smerácky návrh, Slovensko by tromflo aj vysokú maďarskú daň, ktorú u našich južných susedov presadil premiér Viktor Orbán, ktorý sa v maďarskom parlamente môže spoľahnúť na pohodlnú ústavnú väčšinu.
„Dôsledkom bude reálne ohrozenie stability bankového sektora, niektoré banky totiž nemusia byť schopné vytvoriť dostatok zisku, a tým aj dostatok kapitálu, ktorý bude potrebný najmä v období očakávaného zhoršenia ekonomického prostredia,“ upozornil podľa TASR prezident SBA Igor Vida.
Vida tiež pripomenul, že v Maďarsku vysoká daň spôsobila, že sa väčšina bánk dostala do straty.
Smeráci chcú odvod už dlhšie
V minulosti sa najväčšia parlamentná strana na Slovensku pokúšala v Národnej rade viackrát presadiť bankovú daň, no neúspešne.
Strana Smer-SD pôvodne navrhovala špeciálny odvod vo výške 1,3 percenta z pasív, neskôr návrh skorigovala na 0,7 percenta, ktoré presadzuje aj dnes.
Začiatkom tohto roka, keď Smer navrhoval bankovú daň, označil Mikloš ich návrh za diletantstvo a pripomenul, že v iných krajinách takýto odvod funguje len na úrovni 0,02 do 0,07 percenta. Zmeny v tak absurdnej výške by si podľa Mikloša odskákali klienti.
Doplatí na to klient
Odborníci tvrdia, že aj návrh z dielne Ivety Radičovej vo výške 0,4 percenta, bude mať negatívny vplyv na klientov. „Je to jedno z najhorších rozhodnutí pri tvorbe rozpočtu, bankový sektor nie je v stave, aby sme taký odvod zavádzali. Budú to musieť zaplatiť klienti,“ hovorí riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko.
Analytik Centra pre ekonomické a sociálne analýzy MESA 10 Radovan Kavický nepredpokladá, že banková daň výraznejšie ohrozí banky na Slovensku, ale určite im dosť ukrojí z ich ziskov.
Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu poškodí bankový odvod slovenskú ekonomiku. „Pokiaľ susedné krajiny tieto poplatky nezavedú, slovenský bankový trh bude menej atraktívny pre potenciálnych investorov,“ predpokladá Ďurana.
Stanislava Luppová
