Podľa Juraja Karpiša z INESS nemožno hovoriť o riešení dlhovej krízy v Európe. Ako povedal pre Hospodárske noviny dňa 28.10.2011 zvýšenie eurovalu, ktoré ohlásili predstavitelia EÚ, možno prirovnať k ďalšiemu baleniu liekov proti bolesti pre európskeho pacienta. Nový euroval iba uľahčí ďalší rast už dnes neudržateľných dlhov.
1. Znamená podľa vás nočná dohoda lídrov eurozóny prelom v boji proti dlhovej kríze?
2. Aké kroky bude treba ešte urobiť?
Juraj Karpiš, analytik INESS
1. Zvýšenie eurovalu, ktoré ohlásili predstavitelia EÚ, možno prirovnať k ďalšiemu baleniu liekov proti bolesti pre európskeho pacienta. Nový euroval iba uľahčí ďalší rast už dnes neudržateľných dlhov. Preto určite nemožno hovoriť o riešení dlhovej krízy v Európe.
2. Za riešenie bude možné označiť až opatrenia, ktoré tvorbu dlhov zastavia.
František Palko, riaditeľ inštitútu IHP
1. Vnímam to ako zmenu postojov od vágnych vyhlásení ku skutočným riešeniam, aj keď vôbec nie konečným.
2. Sprísniť pravidlá nakladania s verejnými financiami a urobiť veľa štrukturálnych opatrení u členov Európskej únie na udržateľný ekonomický rast.
David Marek, hlavný analytik Patria Finance
1. Schválený záchranný mechanizmus je minimum potrebné na upokojenie situácie. Eurozóna po dlhom váhaní urobila veľký krok na vyriešenie dlhovej krízy, bohužiaľ, ani tentoraz výsledok nie je ideálny a existuje riziko, že po niekoľkých mesiacoch sa bude musieť záchranný plán revidovať a prehĺbiť.
2. Eurozóna v podstate použije podobné „triky“, ktoré politici kritizujú a pripisujú im podiel viny na finančnej kríze. Dôveryhodnejšie by bolo použiť vyššie príspevky štátov, ktoré si to môžu dovoliť, alebo úvery od Európskej centrálnej banky. Tieto dve cesty sú síce komplikovanejšie, presaditeľné, ale vzbudili by viac dôvery.
Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne
1) Určite je to krok vpred, aj keď nateraz nie je jasné, či bude odpis 50 percent nominálnej hodnoty gréckych dlhopisov stačiť nato, aby sa krajina vedela v budúcnosti sama financovať na trhu. Rovnako nie je jasné, či kapacita jeden bilión eur bude stačiť na to, aby sa zabránilo šíreniu nákazy z Grécka na Španielsko či Taliansko.
2) Bude sa treba dohodnúť na spôsobe zvýšenia zdrojov v eurovale – na spôsobe ručenia a zapákovania (leverage). Bude sa riešiť, v akom rozsahu bude do pomoci zapojená ECB, a v neposlednom rade budú stále nástojčivejšie vyvstávať otázky užšej fiškálnej integrácie vrámci eurozóny
Dávid Dereník,analytik UniCreditBank
1. Summitu sa zatiaľ podarilo časť neistoty uhasiť, ale bez zastavenia príčin súčasných dlhových problémov môže o pár mesiacov včerajší summit dostať prívlastok len kupcu času.
2. Podstatnejšie budú ďalšie kroky smerované k pravidlám v hospodárení štátov. Potrebné budú systémové štrukturálne zmeny, aby sme o rok nemuseli hasiť ešte vyšším eurovalom.
Boris Fojtík, analytik Tatra banka
1. Podľa nás takýmto záverom nič lídri nevyriešili. Odpísanie gréckeho dlhu v takejto podobe, teda 50 percent sa odpíše len od súkromných investorov, je len kozmetická úprava.
2. Rozhodne si myslíme, že situáciu by vyriešilo, ak by sa odpísalo minimálne 60 percent celého gréckeho dlhu, nie iba súkromných investorov.
Peter Podstupka
Hospodárske noviny, 28.10.2011
